Moja spomienka na čajový servis u babičky

Tak krásne si tu večer čo večer prečítam o čajíkoch a šáločkách a krásnych spomienkach.
Dnes som sa počas dna pristihla ako premýšľam kedy sa večer dostanem na NM aby som si nakukla, ktorá z vás má akú spomienku a čajík .Tak som si povedala, prispejem aj ja do mechu čajových spomienok .
Moje spomienky z detských čias sú silne podčiarknuté dobou ktorá voňala čajom z lipy ,osladením medom a ochutený čerstvým citrónom .
Ako dieťa som veľmi často trávila čas u babky, nikdy sme na víkend neostávali v meste, ale zakaždým sme v piatok pobalili a cestovali 60 km k babičke.
Už počas dlhej cesty vlakom som ako dieťa myslela na jediné,na čaj s babičkou!
Ked som dosiahla vek cca 5 rokov ,babička uznala že som dosť veľká a je potrebne ma začať učiť dámskemu, jemnému správaniu.
A tak v predvianočnom čase pred 35 rokmi keď sme sa vrátili z kostola , líčka vyštípané mrazom svietili ako Rudolfovi nos.Babička hneď po vstupe do domu odišla do spálne, doniesla krásnu ružovou látkou vyloženú krabicu. Ktorá z vonku bola tiež obtiahnutá lesklou látkou s točenou šnúrkou v zlatých tónoch. Na povrchovej látke bolo už vidieť odtlačky prstov či zažltnutá látka dávala pocítiť že túto krásu už mnoho krát vzali do rúk .
Babička krabicu položila v kuchyni na stôl a ja, malé dievčatko s nosom tesne nad stolom ešte v bunde s čiapkou v ruke som sa snažila na špičkách nakuknúť do tej krásnej veci.Nikdy,nikdy pred tým som tuto krabicu nevidela!
Babička sa tvárila noblesne a tak trošku tajomne ,krabicu neotvorila len ju tam nechala položenu a začala sa vyzliekať a nútila ma robiť to iste.
Po chvíli plnej napätia ked si spomínam ako veľmi som bola zvedavá , babička čas zámerne predlžovala.Priložila v kuchyni do pece.Zašla do špajze po med.Umyla citrón a prekrojila ho .Moja zvedavosť sa dala priam krájať ale babička veľmi jednoduchá, obyčajná ženička čo celý život veľmi tvrdo pracovala,o čom svedčali aj jej zodraté ruky.Sa na mňa usmievala, občas žmurkla svojim vráskavým okom .Úplne jasne si spomínam na okamih ako si konečne vzdychla, pousmiala sa a otočila sa k umývadlu umyť si ruky.Potom sa otočila a krásnu síce ošúchanú krabicu otvorila.
Krásny porcelán,set na čaj, zdobený zlatým pásikom ,maľované ružičky a jemnučko zdobené ušká.V tom okamihu som bola presvedčená že to je ozajstná šáločka od princezničky.
Babička všetky , veľmi starostlivo zabalené, uložené kúsky vyložila na stôl v kuchyni.
Na stole bol obyčajný prapodivný igelitový obrus ktorý som strašne nemala rada,ale babka prv ako začala porcelán vykladať naň prestrela krásny biely ručne vyšitý obrus ktorý bol poskladaný v krabičke s porcelánom .
Po dôkladnom vyložení a správnom naaranžovaní šálok,kanvička, cukornička ako aj maličkého pre mňa divného tanieriky s porcelánovým akože kliešťami kde položila prekrojený citrón.
S krásnym vznešeným pocitom naliala z otlčeného smaltovaného hrnca ktorý vždy stál na kraji pece , čajík do kanvičky.
Posadila ma na stoličku a položila mi tanierik so šáločkou ale aj tanierik s koláčikom tesne pod nos.
Začala mi rozprávať ako tento krásny starožitný porcelán dostala od svojej matky ,ktorej ho darovala dáka bohatá panička u ktorej moja prababička slúžila v Čechách na dákom veľkom panstve.
Zľahka si spomínam ako porozprávala príbeh ktorý som prijala ako rozprávku .
Set na čajík so všetkým potrebným sa v podstate používal ako výuková hračka.
V tej dobe keď dievča dosiahlo vek a rodina sa zhodla že je potrebne slečnu začať učiť noblese, dostalo ako darček krabicu s porcelánom ./mimo iné prepotrebné dary.../
Tak sa v podstate detská hra stala základom výuky a trénovali sa dobre mravy pri stole, aby slečna vedela čo môže a čo za žiadnych okolnosti nesmie.
Babička si so slzami v očiach pospomínala ako ju ako dieťa začala jej matka priúčať ,slušnému stolovaniu a manipulácii s porcelánom ,príborom ...
Tento deň, keď sme sedeli za stolom a ja som sa cítila ako naj bohatšie dievčatko pod slnkom.Snivala som svoj neskutočne romantický princeznový sen ktorý bol tak blízko v tom okamihu.S obrovskou láskou a nehou som sa dotýkala tej krehkej krásy.Lebo tak som videla že to robí babička.
Presne si spomínam ako nádherne a výnimočne chutil lipový čajík .Presne ten čo sme pili vždy.Ale v ten deň bol po prvýkrát v jemnučkej, trošičku akoby priesvitnej šáločke ozdobenej ružami a s krásnym čipkovaným okrajom ozdobeným zlatým motívom ./dnes viem ako veľmi obtiažne sa pilo s tej šáločky práve pre ten nerovný okraj/
Tak sa stalo že od toho dňa rok čo rok v zimnom čase po návrate z kostola sme rozložili na stôl biely obrus a pila som s babičkou najlepší čaj na svete.Najsilnejšie spomienky sa spájajú ale k pocitu obrovskej výnimočnosti čo som v danom okamihu mala.Bol to čas medzi mnou a babičkou.Len a len náš čas.
Neskôr a myslím že až hodne neskor som sa dozvedela že babička tento rituál a tie krásne časy výchovy mladej dámy uplatnila pri všetkých svojich vnučkách. No každej z nás dala vychutnať si pocit že práve ja si ten daný okamih, tu jej pozornosť zaslúžim .
Pred niekoľkými rokmi som obvolala sesternice, bratrancov dokonca kde akých príbuzných a snažila sa zistiť kde tá krásna ošúchaná krabica s porcelánom zmizla.
Nenašli sme ju .
Nedostala ju ani jedna vnučka a nevieme kde a ako babička s pokladom naložila.Stále vo mne ostala túžba si dať čajík z šálky a nadýchnuť sa vône lipového čaju ,medu a citrónu.Môcť sa tak dotknúť opäť tej jemnej krásy! Verime a zhodli sme sa na tom spoločne že babička naložila so súpravou podla svojej vole a tak ako často vedela darovať rôzne veci iným so slovami ,nám to nebude chýbať máme aj iné ale im urobí radosť.
Verím že porcelán dostala dáka mladá slečna pri ktorej babička uznala za vhodne aby sa naučila správaniu či spôsobom .Tak ako je nemožne prežiť čo i len jediný deň z nášho detstva a môcť si vychutnať tie bezstarostné okamžiky,tak sa zrejme z môjho života vytratila jemná krása porcelánovo čajikovej súpravy.Ostali len nádherne a výnimočne spomienky .