naco upratovat?:)

Ja by som toto nemohla. Hlavne preto, keď si spomeniem, ako sme sa zariaďovali- keď som otehotnela začali sme riešiť bývanie a keď si spomeniem, koľko som sa navláčila vecí, naumývala milión krát to isté- nesťahovali sme sa totiž do prázdneho bytu, ale do bytu po mojom otcovi, jemu sme kúpili menší a väčšinu nábytku nám nechal, nech si pretriedim čo chcem a čo nie. A viete si predstaviť aké to je maľovať a robiť podlahy v zariadenom byte? Všetko naustále premiestňovať, všetko sme robili svojpomocne alebo sme čakali, kým bude mať švagor čas, on je taký majster, dva mesiace som spávala na matraci, v deviatom mesiaci som robila päť náterov na drevený obklad v chodbe... a ešte presťahovať otca. Proste keď si spomeniem, chcem to udržať.

Fantika, ale ty si len chrániš nábytok nie??Teraz síce upratujem menej ,som dosť mimo domu ale zotierať podlahu musím aj 2x do dňa..fenka ,mení srsť a tak tie chlpy riadne vidno.. chystám sa na veľké upratovanie ale kedy ? to fakt neviem..už som si sľúbila,že po odovzdaní potravín to bude..ale teraz zháňam a zbieram pre jedno centrum oblečenie pre matky a deti..tak v byte mám opäť samé škatule ,hračky a podobne..Dúfam,že do sviatkov to stihnem...no ešte že mám aj manžela takého tolerantného.(.síce je už zase druhý týždeň v nemocnici.V pondelok ho budú opäť otvárať..vraj revízna kontrola,čo sa tam zase pokazilo)... čiže byt mám len pre seba a..... kopec škatúľ...

fantika.Doteraz som si myslela,že som jediná,ktorá robí len nárazovo.Ja som upratovala den čo den.Lenže moje dietky si mysleli,že to sa robí samo.Tak som pomaly upúšťala od určitých prác.Ved hrozilo,že prachovku budem mať prilepenú na rukách naveky.A vyzeralo to stále rovnako.Začala som detskou izbou.Kým som skončila zo zametaním schodov šťastná,že mám porobené,takmer ma odvalilo.V kuchyni neporiadok,ako keby tam pár dní nikto neumyl riad.Hračky rozhádzané po chodbe.Oblečenie v detskej trčalo zo skrín.
Jednoducho som si povedala dosť.Tak podelím práce mojim dospievajúcim dievčatám.Na prvý pohlad sa zdá,že je aj poupratované.Lenže ked otvorím skrinu,padne na mna prádlo.Ak nadvihneš na valende deku,nájdeš tam poschovávané aj lyžičky,ktoré chýbajú v kuchyni.Akurát musím do velkej noci umyť okná.Ved ani to vraj velmi netreba,ved ešte cez ne vidno.A ak bude tma,tak si zasvietime.Nechcem tým povedať,že mám hrozné deti.Lenže oni upracú tak,aby vyzeralo,že je upratané.A ja čím som staršia,tým viac sa musím nútiť k lešteniu domácnosti.
Asi mi chýba práca,kolektív.Cítim sa ako vo väzení.20 rokov prebaluj,upratuj,var.Ono ma to akosi ubíja.

Polárka :
Tiež som si kedysi myslela,že základom všetkého je mať uprataný byt. Všetko muselo byť tip-top. Len som nezbadala,že som veľmi málo času venovala SEBE.
Spávať som chodila o polnoci,len aby bolo všetko opraté,upratané,aby bolo navarené-ešte aj riad som musela umyť - aby neostalo v dreze nič. No a nemala som sa ani času v klude najest,uzobávala som si postojačky z jedla,káva mi vždy vychladla-tiež som ju vypila postojačky...Vypapkala som sa na hroznú váhu...Ked sa pridružili choroby,povedala som si dosť!!! Veď nie som otrok.Podotýkam,že mi pomáhali velmi moje dcéry. Začala som sa venovať viac sebe. Kúpila som si stacionárny bicykel,cvičím a schudla som ...Som so sebou spokojná čoraz viac a upratovanie riešim až potom,keď si oddýchnem a hlavne, keď mám volno a chuť upratovať.
Medzitým už som samozrejme o niečo zostarla. Ale cítim sa mlado A za to som vďačná hlavne tomu,že si viem NAJST čas pre SEBA. Nie je totiž doležité,či mám upratané tip-top,ale či som spokojná a štastná. A nejaké omrvinky ma už nerozhádžu ako kedysi.

Tým nechcem povedať,že mám doma neporiadok...želám vám peknú nedeľu

fantika :

Fantika, rozumiem ti, ja osobne tiež zastávam názor, že byť otrokom domácnosti je hlúposť. Mám veľmi malý byt ,spratať všetko tak, aby bola prázdna linka, stolíky či vrchy skriniek je takmer nemožné . Úplne spratanú bielizeň/žiaden sušiak, všetko ožehlené, uložené/ som nemala ani nepamätám , ale úprimne poviem, že mi to vôbec neprekáža,radšej budeme v pohode aj v našom "chaose" , ako sa stresovať a myslieť si, že vzorný poriadok musí byť priorita.Mám v rodine tetu, ktorá je posadnutá poriadkom a nikto z mojej rodiny sa tam u nej necíti v úplnej pohode . Každý máme svoje priority, nikomu ich neberiem, pre mňa je postatné, že mám výborné takmer 20 ročné manželstvo , šikovné a nadané deti , robím svoju prácu .

sadlonka :

Kamila ďakujem , myslím, že aj ty si prišla na to, čo by malo byť v živote podstatné , aspoň podľa mňa

My máme kuchyňu, dcérinu izbu, spálňu, obývačku, pracovňu, 2 chodby, komoru, kúpeľňu, WC. Raz za týždeň (cez víkend) povysávam, umyjem podlahy, utriem prach, ošetrím drevenný nábytok prostriedkom na to určeným, umyjem kúpeľňu, samozrejme vaňu, umývadlo, WC aj priebežne podľa potreby. cez týždeň podľa potreby - keď je niekde namrvené, zametiem, alebo utriem. Okná, záclony - 2 x do roka. Šporák priebežne. Tak isto nejaké poličky v komore, atď., keď treba. Cca raz za dva týždne prezliekam periny. Nežehlím skoro vôbec - len minimálne to, čo naozaj treba (napr. košele). Myslím, že mám upratané, čisté a vôbec sa pri tom necítim ako otrok domácnosti. Zvládam to v pohode za 1-2 hod., pomôže aj dcéra (raz do týždňa). Ja osobne by som sa necítila dobre v prachu, ani v omrvinách. A myslím si, že bežné domáce práce(pokiaľ sa to s nimi nepreháňa ) dokáže zvládnuť každý a mať pri tom čas aj na seba

Fantika, ja som vôbec nenapísala, že Ty bežné domáce práce nezvládaš . Napísala som len ako je to u nás, z toho si si mohla všimnúť, že tiež to nepreháňam - keď to napr. porovnám s niektorými žienkami, ktoré tie práce, čo robím ja raz do týždňa, v pohode zvládajú aj každý deň, alebo minimálne 2x do týždňa . Je to presne o tom, ako to komu vyhovuje. Ja mám inú situáciu v tom, že už nemám malé bábo, ale 16 - ročnú dcéru, takže po nej nemusím robiť poriadok, ani do jej izby sa nestarám. Maximálne jej poviem, aby si upratala a varí u nás prevažne manžel. Moja mama sa napr. doteraz "nezmierila" s tým, že nežehlím (ona žehlí ešte aj nohavičky). Len poskladám, príp. zavesím na ramienko a ono sa to samo narovná .

Dnes izba zasypaná pukancami.Hovorím najstaršej,že nech to povysávajú.Odpovedou bolo,že hlupákovi to vadí,inteligent sa nad tým povznesie. Potom zobrala vysavač a pozbierala to po svojej dcérke,mojej vnučke.U nás všetka práca potrebuje okomentovanie.

...a my sme mali tetu, ktorá milovala poriadok, upratovanie. Všetko malo svoje miesto, presne na milimeter. Teta dokonca žehlila i gauč a potom jej bolo ľúto si naň sadnúť, tak si radšej ľahla na stôl, kolieska na otočnej pracovnej stoličke museli byť vždy jedným smerom, ..., bola zlatá, zdroj rodinnej zábavy.

Fantika, ved ty vlastne upratješ dosť často.. ja som ešte väčšia naničgazdinka :D ako ty :D
u nás sa niekedy aj desať dní nevysáva, len prebehnem šups aspon podlahu.... niekedy som mala "dobrý zvyk" aspon v sobotu povysávať, no vyávač mi straaašne hučí , nemám ho rada, tak to robí u nás manžel :)
ja tak poumývam riad, to jediné mi vadí, ked je niečo "okydané" a špinavé, niečo, čo môže splesnieť a pokaziť sa, to upratujem šup šup...
a čo sa týka poriadku ako takého, máme dve izbičky, tak nemám kde ten neporaidok schovať :D

Fantika ja som si myslela že ako ja upratujem ako sa starám o domácnosť ked vysávam 1x dotýždna, zametám, umývam 1-2x do týždňa, prach každý druhý týždeň, už teraz, predtým každý týždeň, samozrejme tiež ma to občas pochytí a vyupratujem za deň všetko, okná raz za 1/2 roka, kuchynské 3x do roka a toť po tvojom príspevku mám pocit že neupratujem vôbec

Ja som upratovanie sabotovala asi 3 týždne , dorábala som daňové priznania klientom, ktorí klasicky všetko donesú na poslednú chvíľu , tak som štrajkovala. Trochu zafungoval MM , trochu deti . Ale to len tak , aby vyzeralo , že je upratané. Aj keď zrovna upratovanie nie je moje hobby , musím spraviť doma generálku , od šporáka, kachličiek až ... ani neviem. Na veľkú noc mi príde mamina. A poznáte ten syndróm. Môžem byť akokoľvek stará , nezniesla by som od mamky kritiku a chcem mať všetko dokonalé.

Áno,moja,prehovorila si mi z duše