Naša "princezná" Sisi :-)

Prišla ku nám 17.07.2005.
Neviem čo ma pochytilo,silou mocou som chcela havka.Keď prišiel manžel z práce a mi povedal že sa im tam narodili(už chodili s mamičkou) šteniatka (nejaký "mišmaš") ,a keď mi na moju otázku prečo mi jedno nedoniesol odpovedal,že psi do bytu nepatria,3 dni som sa s ním nerozprávala.
A na štvrtý deň ma prekvapil,doniesol mi takú malú guľku čo ledva stála na nohách.Boli sme práve na chate so známymi,všetci boli "psíčkári",skonštatovali že podľa zúbkov má vyše dvoch mesiacov.Cestou domov som si myslela,že mi zdochne v rukách,len slintala.Nejak to prežila,až ústupom času sme zistili,že neznáša cestovanie,je jedno ako,či autom,autobusom,vlakom.Celú noc kňučala,ja som si fakt myslela,že sa rána nedožije.Našťastie asi nás tiež mala v láske a počkala zverolekára,ktorý ju zaočkoval dal tabletky proti červom a nejaké kvapky na tie potvorky,ale len mačaciu dávku,lebo to malé čudo malo 900g,ale z toho bolo asi 400g červy a blchy,čo sme sa čudovali že ju to za živa ešte nezožralo.
No a zmenil sa mi život o 180 stupňov.Naša princezná Sisi sa ne a ne naučiť nepiškať a nekakať na linoleum,koberec,proste všade kde sa jej len zachce.Všetko možné sa naučila,doniesť misku,zvlášť na vodu,zvlášť na žrádlo,pozdraviť sa,poprosiť,zdochnúť .... a veľa ďalších vecí,ale spraviť svoju potrebu,aj pri 5 násobnom venčení denne,sa nedokázala naučiť až po 2 rokoch jej to nejak došlo.Takže ma prinútila koberec tepovať aj niekoľko krát denne,pravdaže som ho tepovala okrem tepovačov aj s domestosom aj so savom,čo sme kedy mali doma,ale ju ten pach neodrádzal,aj tak si to spravila tam kde sa jej to páčilo.To koľko sme sa s deťmi naplakali to ani nechcem spomínať,lebo manžel si naštudoval nejakú tú literatúru a keď špinila,dostala výprask.Aj koše milovala,celý sáčok roztrhať a rozťahať po celom byte,veď nech si mama poupratuje.
Ale ako naša princezná rástla tak tých upratovaní za ňou ubúdalo,ale prichádzali iného druhu.Všade samé chlpy,a to nehovorím o období pĺznutia ,och joj.Nakoniec to s ňou dopadlo tak,že už nesmie loziť všade tam kde sa jej zachce,ale má svoj košík a ak ju zavoláme k sebe tak smie prísť k nám.
Prečo je princezná?Lebo z tých bytových psíkov v našom meste je fakt princezná,aj to je slabý výraz,zaslúži si aj titul kráľovná.Nepotrebujeme k nej ani vodítko,keď jej nedám "voľno" musí mi ísť pri nohe.Stačí aby som zasičala a zastane atď.Každý ju v meste pozná ako najposlušnejšieho psíka a každý nám ju závidí-chichi,len nikto nevie koľko nám a najmä mňa to stálo námahy .
A deti?Keby mohli tak by s ňou asi aj spali aj jedli z jedného taniera .
Teraz nám nosí domov denne dvoch,troch kliešťov na sebe,fajne zavŕtaných,ktorých vyberiem asi po hodine.Zajtra jej už budem musieť kúpiť ten "náramok".
Nechcem aby niekedy "odišla" .Radšej budem každú minútu všetko drhnúť s domestosom.Keď som smutná,unavená hneď sa pritúli,aj keď vie,že sa nesmie túlať po byte,ale asi najlepšie vie,že len poteší ak príde a mazná ma,moja-naša princezná Sisi
Keď k nám prišla :ˇ
A teraz