Mám rada poriadok a čistotu, ale upratovanie samotné veru ani veľmi nie. Najlepšie sa mi upratuje vtedy, keď práve niečo hľadám. Vtedy, či chcem alebo nie, vyselektujem, povyhadzujem, zaspomínam ......a nájdem kooopec vecí, na ktoré som dávno zabudla alebo som ich dávno oplakala. Väčšinou samozrejme nenájdem to, čo som prvotne hľadala.
Často sa mi stáva aj to, že počas hľadania a nachádzania všetkého možného zaujímavého zabudnem, čo som vlastne hľadala. Moment osvietenia prichádza niekedy až po zabuchnutí dvierok alebo šuplíka 
Následne sa vyberiem (pokiaľ čas netlačí) hľadať onú vec odznova 
Ak je pri takomto upratovaní poruke naše dietko, zábava je ešte lepšia. Prípadne mierne sentimentálneho razenia, to v prípade, že nájdem niečo, čo pripomína niektoré momenty mojho života. Je to zároveň aj šanca dieťaťa dozvedieť sa niečo viac zo života rodiny.
Alebo predmety môžu byť odrazovým mostíkom pre naše tvorenie 
Tak či tak naberá takýto druh upratovania zvláštne grády a príchute, ktoré náš život obohacujú 
Môže to byť motiváciou pre tvory, ktoré považujú upratovanie za rutinnú a nudnú činnosť.... jednoducho, iný, vyšší level 
Upratujete aj vy rady takýmto štýlom? 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte
