Úlet....

Úlet z každodennej reality??? Pche, niekoľko rokov mi to nehrozilo....
...až tento rok....začiatkom júla...
Ivanka, dcéra, mala nastúpiť o niečo neskôr do tábora, do Novej Bane, do zariadenia ležiaceho v lese...nevedela som si predstaviť nič krajšie ako to, že ju tam môžem odviezť...bola som v takej eufórii, že mi nevadilo, že sa mi nejakým spôsobom dostala do auta aj moja mama, inak chronický dudroš a privolávač nešťastí všeho druhu ....
.....pred Novou Baňou mi auto oznámilo, že : Drahá, ak šikovne nenájdeš benzínku, tak si došlaaa!!!.....ha. a manžel nedal ani €....a chronický dudroš navrhol:
Požičiam ti moju kartu, dobre?
Skoro som odkväcla. Našťastie viem, že na začiatku NB je pumpa, tak sme natankovali - prosím, prvýkrát som tankovala, za celých 6 rokov mojej vodičskej kariéry - opýtali sme sa pumpára na cestu a hajde za pumpou doprava.....a nič. Paneláky. Ideme ďalej. Paneláky.....v aute narastá nervozita, chronický frfľoš už začína dudrať...keď tu zrazu: och, rázcestie pri Lidli (či čo to tam bolo za hypermarket)...vydala som sa teda doľava, ako kázal milý pán na pumpe...frfľoš urputne trvá na tom, že ideme ZLE!!!
Zákruta tam, zákruta sem, domčeky, majere...les...les....les...odbočka...jéminenku, sme to prebehli, musím sa otočiť.....tak sme zašli hlbšie do lesa, otočila som auto, pustili sme sa dole vŕškom...kruci, zase som to prešvihla......cúvačky do vrchu...páni, poviem vám...bola to pecka!
Dcéru sme odovzdali, nakázali ukázali, keď tu zrazu nazúrený manžel volá, že kde som tak dlho...tak som sa vyhovorila na papiere..
...spiatočná cesta bola nádherná.....v prehrávači som nastavila Bratislava Hot Serenaders + Lasica, otvorila som okná, zložila nohu z plynu....dýchala nádhernú vôňu lesa, tajomnú, sladkú, čerstvú, chladnú.....frfľoš sedel v aute, počúval pesničky, spolu sme pozerali na tú nádheru, ktorú o tom čase les ponúkal....slzy sa mi tisli do očí...kto vymyslel toľkú nádheru??? Prečo sa sem nedostanem častejšie?....
Domov sme prišli s hodinovým meškaním...reči rozzúreného manžela ma vôbec nebrali...dala som mu kľúče od auta, vzala som nášho syna a šli sme von...do prírody...i keď len do mestskej prírody...do hradného parku...
Dodnes žijem tým párhodinovým úletom z reality...nevadí, že to trvalo tak krátko, bolo to intenzívne...ešte dnes, keď zavriem oči, cítim tú vôňu....