Začnem pekne od začiatku...
Ja ako malé dievča som upratovanie nemusela, neviem možno to bolo mojou maminou, ktorá sa vždy pri upratovaní rozčúlila a hnevala sa na celý dom, že len ona je na všetko sama. Keďže som jedináčik, tak som toho mala aj ja plné zuby a zo všetkého najviac som neznášala vešanie záclon...to bol môj koniec . Vtedy som si prisahala, že až raz ja budem mať svoju domácnosť, tak si na žiadne okno, v žiadnom prípade nezavesím záclonu. Aáááále človek mieni a život mení . Teraz si bez tých krásnych ozdôb na oknách neviem predstaviť život .
Žiaľ nie som zamestnaná, ale chodím 3x do týždňa brigádovať ako upratovačka... a čuduj sa svete mňa to neskutočne baví. S mojou dobrou kolegynkou sme sa v tom našli. Ani som netušila, že ja som taký pedant, čo sa upratovania týka . No ale keď prídem domov, tak mi akosi ubúda síl. Ak musím urobiť nejaké poriadky, tak je to len rýchlo-rýchlo a ani sa to ináč nedá pri mojom 3ročnom slniečku . Síce to u nás neje ako v múzeu(všetko na svojom mieste), ale za to máme na líčkach spokojné úsmevy, že môžeme byť spolu a že sa všetci ľúbime .
Ej ale som sa rozpísala , tak prosím odpusťte, ale rada som sa s vami podelila 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte
