Vôňa našej prvej spoločnej dovolenky

Moja naj vôňa leta – dovolenky – je vôňa Slovenska, ktoré mi vonia po našich lesných jahodách a dreve starých domčekov (som úplne čerstvo nadýchaná). Tento rok sa nám podarilo ísť konečne niekam spoločne (konečne sme neriešili financie, nemocnice a podobne) a po rodinnej rade sme sa zhodli, že to bude Slovensko – Tatry. Počasie nám prialo, užili sme si túry, obdivovali krásy vrchov, lúk a dýchali čistý vzduch.
Jeden večer sme rozmýšľali – KAM na druhý deň a vtedy mi na internete udrelo do očí – Múzeum liptovskej dediny v Pribyline. Rozhodnutie bolo jasné, veď sme neďaleko a deti uvidia aj niečo iné.
Dievčatá, našla som svoj RAJ NA ZEMI . Keby som tam raz mohla bývať, tak sa tam hneď sťahujem. Nádherné drevené domčeky, voňajúce históriou, pokoj, ticho (dokonca aj turisti sa správali nejako tichšie), no akoby som prišla do iného sveta. Pochodili sme všetky domčeky, až nás cesta nakoniec zaviedla k tabuli, že asi 1km smerom do lesa sa nachádza expozícia historického vozového parku Považskej železničky. Rozhodnuté – vláčiky, to je zaujímavé.
Ale tá cesta, lesíkom, jahody voňali na „sto honov“ a bolo ich toľko, že len sadnúť do trávy a jesť. Manžel vzal naše malé „TDI“ deti po ceste a ja som si pri starom mlyne ľahla do trávy, slniečko svietilo, jahody voňali, drevený mlyn tiež, potôčik hučal a okolo mňa zastal čas. Môj osobný RAJ NA ZEMI
Liptovčanky, závidím Vám, že to máte tak blízko. Jedno viem určite, najneskôr do roka a do dňa som späť, vo svojom raji.