Taliani mojimi ocami

Vola sa to asi osud, to co ma pred viac ako 5 rokmi zavialo do Talianska.. obdobie “nerozumenia si s nikym”, rozchody a hadky s ex, skusky, ktorymi sa nie a nie prehryzt.. az som pochopila, ze je to presne to obdobie, ked clovek chce urobit raznu zmenu a vstupila som do kanclu jedneho z profesorov so slovami “Chcem ist studovat von, je mi jedno kam, ale von”

O Taliansku som nemala ani paru, bolo to miesto, kam som nechcela ist ani na dovolenku, nieto este zit, lebo to co sa u nas o Talianoch hovorilo, o ich temperamente, hadavom sposobe zivota a ziarlivosti mi akosi nepripadalo spravne miesto na oddych…ale clovek mieni, zivot meni, a tak som teraz tu, pisem, aby som vam ich trosku priblizila tak, ako ich vnimam ja mojimi ocami, ako ziju a aki naozaj su… a ci su naozaj taki ako sa o nich tvrdi, ci len mame este stale trosku skreslene predstavy o “juzanskom temperamente”

Zijem na severe Talianska, v regione Piemonte a meste Torino. Mozno ste ho videli v telke, boli tu totiz zimne OH 2006. Za 5 rokov som tu studovala, robila animatorku v miniclube s detickami v jednom turistickom centre pri mori, bola na 3 mesacnej stazi a teraz tu zijem a pracujem. Este teraz, ked sa ma niekto opyta, co ma najviac z mesta ocarilo bol by to presne opis, ktory som povedala mojmu otcovi, ked som ho raz nasla v mojej izbe zahladene sa divat na vylepenu mapu Torina s otazkou, preco sa tak velmi chcem vratit.. Jeden hlavny dovod bol normalny tmavsi talos s briadkou, ktory bol pocas mojho studia mojim spoluziakom a na ktoreho som pri jeho prvom pohlade skaredo zaganila…
Druhy dovod bolo to, co som videla vzdy, ked som zavrela oci… stala som na hlavnom namesti v Torine (piazza Vittorio Veneto – mimochodom najvacsie namestie v Europe), kukala sa smerom k centru jednou z hlavnych ulic (Via Po), ktora koncila na dalsom nadhernom namesti s prekrasnym pozadim Alp v plnej krase… Toto bol jeden z tych “zazitkov” co si clovek zapamata navzdy..

Kedze ste tu skoro vsetky “nanicmaminy” a sem tam nejaky “nanictatino” tak som si povedala, ze dnes vas nebudem az tak turisticky prevadzat mestom a pamiatkami, ale ze sa najskor zameriam na rodinu a samotnych talianov… ste za?

Talianovi mozete “nadat” do coho chcete a “poslat” ho kam chcete (dokonca aj sefa), jedine, co vam nikto nedovoli je ani len slovne sa dotknut jeho rodiny… mama, manzelka a deti su “nedotknutelne”, otec a bratia su vlastna krv, naozajstni kamarati z detstva su sucastou… Vnimam, ze ich vseobecny pohlad na rodinu ako taku je velmi ovplyvnovany Vatikanom a samotnym krestanstvom, aj ked v poslednom case mlada generacia akosi nepristupuje k manzelstvu, ale ostavaju len vo vztahu druh a druzka.. zacat hned debatou preco to tak je by bolo trosku na taku inu temu, takze o tom trosku neskor…

Zacneme tymi najmensimi Moze sa vam hravo stat, a to hlavne v lete, ze aj okolo 23 hodine vecer okolo vas v restauracii pobehuju 3 male tmavovlase deti, jasiac sa daleko od stolu rodicov a nevnimajuc okolity svet.. Rodicia ich len z dialky pozoruju, ale ani jedneho nenapadne dieta napominat.. nanajvys sa od stola zdvihne VZDY otec odchyti si najstarsieho potomka a povie mu, aby tolko nelietal.. aj to az po tom, co vy ste na neho zaganili uz asi po sty krat, kedze vam jeho strapaty syn niekolkokrat zakopol o stolicku… toto moze pre niekoho byt “raj na zemi” (ak niekto miluje volnost a nema rad zasady), pre tych, co si vsak chcu vychutnat romantiku vo dvojici, alebo slecna, ktora sa uz marne niekolko tyzdnov snazi presvedcit svoju polovicku na buduceho potomka, taketo vystrajanie asi neoceni, lebo vybraty buduci nadejny tatino si to pri tom pobehovani spotenych ratolesti a vizie ich upachteneho otca, ktory vzdy vstane od stola asi rychlo rozmysli..
Ked som pracovala s detmi, starala som sa o deti roznych narodnosti, male taliancata su velmi zive (ale to asi viac menej kazde dieta), nachytate ich na cinnost, v ktorej ho bude “vidiet” a jeho rodicia ho potom mozu povychvalovat az do nebies aky bol napriklad v detskom muzikale neuveritelne krasny strom… “Upistane” deti som nejak extra aspon v tejto casti nevidela, vacsinou len protestuju, ked ich “nocne” vychadzky s rodinou koncia a musia naklusat spat. Co sa tyka skolky, v tomto vam asi moc nepoviem, viem, ze vela mam, pokial si to rodina moze dovolit, nakoniec ostava s detmi doma, lebo jednak je skolok velmi malo, jednak vas stoja dost velku cast z priemerneho platu, su tu rozsirene aj opatrovatelky, ci sa vam podari deti nenapadne “strcit” velmi oblubenym starym rodicom.. akorat minuly mesiac tu bol jeden “skandal” na severe Talianska v oblasti s Nemeckymi hranicami, kde v sirokom dalekom okoli bola len jedna jedina skolka, kde bolo miesto pre 30 deti, a tak tam rodicia stali v rade na zapis uz tyzden pred zapisom! (to len taka pikoska o fungovani niektorych systemov v Italy) :-/

Podme k tym starsim ratolestiam.. Po vonku pobehuju skupinky 16 narocnych pubertakov, ktorych tu nazyvaju “tamarri” Kedysi to boli nagelovani chalani s koselou a limcom vyhrnutym nahor.. teraz ich spoznate podla toho, ze su vsetci do jedneho uplne rovnaki.. na nohach maju cierne, strieborne ci zlate adidasky, rifle spadnute skoro pod zadok, takze mate cest ocenovat aj ich boxerky, a na sebe maju momentalne vsetci rovnake cierne bundy po pas.. na rukach prstene a retiazky (vcelku stylove) a vlasy maju nagelovane, ale na dva sposoby a to,ze vzadu ich maju cele strapate a vpredu maju vyslovene “ulizanu” ofinu… s tym pubertalnym akne, ktorymi sme si urcite vsetci presli a tou neodmyslitelnou cigaretkou to vyzera uplne super. Samozrejme netreba zabudnut, ze skoro vsetci chodia pravidelne poza skolu a “nutnostou” kazdeho 16 rocneho teenegera je skuter.. Taliani maju jednu zvlastnost a to stretavat sa napriklad aj na parkovisku a postavat tam, kym sa nezidu vsetci, a tak vidite skupinky posedavat ci uz na skutroch alebo postavat pri autach.. ci tych starsich na motorkach… Toto som nikdy nevedela “prehryzt” Moja polovicka mi vzdy zahlasila “pridem po teba o 22” To uz tam som otacala oci hore stlpikom, lebo pri predstave, ze len o 22 sa stretnem ja s mojim priatelom, kym sa zideme vsetci bude 22.30, kym sa samozrejme vsetci pozdravia (to ich bozkavanie na lice je fakt “super” ked mate taku partiu 20 ludi, to kym sa pozdravite na privitanie, uz sa mozete rovno zdravit na odchod) Okolo 23 sa len dostavate k teme “kam ideme” a to ja uz pravidelne zaspavam.. samozrejme vacsinou sa ide do centra, kde nikdy neviete najst miesto na zaparkovanie a tak, ked si objednate vas prvy drink ci pivo je vlastne polnoc.. v lete je to normalka, nocny zivot plny, puby a bary otvorene a vysvietene do rana, ale v zime sa pri predstave takehoto stretnutia uz vzdy snazim rozmyslat aspon “kam ideme”, aby som tento vyber urychlila.. Respektive v zime uprednostnujem a praktizujem ich “aperitivo” Niektore bary a podniky pripravia formu svedskych stolov, vy zaplatite poplatok 6 euro za hociaky drink, ktory si objednate a mozete si to vychutnavat a papat vsetky tie dobrodky, od malych chlebikov az po “pastu”, cize cestoviny.. Aj v zime sedite na terase, lebo su tu rozsirene “ohrievace”, ktore obklopuju jednotlive stoly

Pokial sa chystate na dovolenku a vasa ratolest zenskeho rodu ma prave okolo tych 16, urcite sa okolo nej budu motat rovnaki rovestnici.. kedze vieme vsetci ako to v lete chodi, more a plaz a k tomu taky spravne opaleny fesak vedia svoje, mozem vam akorat povedat, ze jednak musite verit svojim dceram, ze ste ich spravne vychovali k zodpovednosti a jednak vas utesim, ze ked taliani su “opojeni” volou zaujat, dokazu byt neskutocne sladki a romanticki (len neviem, kde som teda nasla toho mojho, ktory je antitalent na romantiku) Tak aspon tie vase ratolesti budu mat nadherne spomienky, ale ak si myslite, ze ich treba strazit, tak ich drzte “pod ockom”
Tu na severe sa Vam na ulici nestane, ze by po vas niekto vykrikoval (pokial ano, je to talian, ktory sa pristahoval z juhu) Severania su utiahnuti, tichsi a nepustaju si cudzich ludi k telu pokial ich nespoznaju lepsie.. tu v Piemonte sa hovori, ze ak vas niekto pozve do bytu na veceru, znamena to, ze ste na neho naozaj zaposobili… Taliani, ak sa im pacite, su velmi priatelski, napomocni a daju vam aj to posledne… toto ale hlavne cim viac na juh idete, pre niekoho to moze byt az neprijemne… Jasne, ze ku kazdemu spravnemu talianovi patri gestikulacia (je smiesne vidiet napriklad male deti ako uz pochytili od rodicov pohyb ruk), rozpravaju hlasno (zda sa stale,ze sa hadaju) a napriklad je mozne, ze natrafite na vaseho sefa ako “zjape” do telefonu, ale akonahle polozi, otoci sa na vas s usmevom akoby sa nic nestalo.. Mam 5 sefov a samych kolegov muzov, az na jednu jedinu kolegynku.. nikdy nebol nic problem, akukolvek pomoc som potrebovala, vzdy sa vsetko vybavilo..

No a este jedna vec, ktora by sa urcite pacila vsetkym nanicmamam… kedze Torino je mesto tak nadherne umiestnene, za hodinku a pol ste v Alpach na super lyzovacke a tak isto za hodinku a pol ste na Ligurii pri mori.. (ci za hodinku a pol, ci dve ste vo Francuzsku alebo vo Svajciarsku) Skoro vsetci sa uz v maji kazdy vikend “stahuju” k moru, niektori si prenajimaju apartmany na 3 ci 4 mesiace (od maja do polovice septembra), ti stastlivejsi jeden apartman pri mori ci v horach vlastnia… No a tu je ta bomba pre nanicmaminy na materskej… skoro vsetky tieto damy aj so svojimi ratolestami stravia viac menej cele leto pri mori, manzel poctivo pracuje a zaraba korunky a za rodinou dorazi v piatok vecer a vracia sa do prace v nedelu vecer.. najkrajsie na tom mile damy je, ze cez ten vikend, kedy by si mal ten “pracujuci manzel” oddychnut pri mori, sa od neho ocakava, ze sa bude venovat detom, kedze ich predsa cely tyzden nevidi.. no povedzte, nedali by ste si povedat, leto, more, vase deti, opaleny mlady plavcik a vy do telefonu hovorite vasmu upracovanemu manzelovi ako velmi vam chyba
A tu sa dostavame k vztahom ako takym, vzdialenost a ziarlivost… nikdy som si nemyslela, ze som ziarliva, mhhhh.. az kym som nenatrafila na moju polovicku Taliani a ziarlivost??? No tu na severe by vas hlavne chalani totalne vysmiali.. mam vela kamaratov, ani jedneho z nich som nikdy nevidela urobit scenu, mam dost kamaratiek a ani tie s nejakym takymto “citom” nemaju problem.. no nakoniec som “vyhrala” prve miesto “ziarlivosti” JA.. a to ja sice ukazem drapky a zubky, nie je to ani ziarlivost, ale ked sa objavuju nejake “nebezpecne kamaratky” z minulosti, tak si svoje teritorium chranim… Tak neviem, asi ako aj u nas, zalezi len na povahe cloveka, na tom, ci ten druhy mu dava, ci nedava motiv na to, aby ziarlil, ale viem, ze ja sa v kruhu takych akosi neobjavujem.. zas mozno smerom k Sicilii a tomu naozaj Juzanskemu temperamentu by to bolo asi nieco uplne ine a myslim si, ze tak ako talianov pozname z rozpravania my, je to skor o oblasti Kalabria a Sicilia… mili, priatelski, ale hlucnejsi a ziarlivejsi… ci mozno “temperamentnejsi” ??? Ako tvrdim ja, musela som az do Torina, aby s mojim charakterom nejaky ten chlapik so mnou dokazal vydrzat

Na dnes toto, je toho strasne moc, co by sa dalo pisat, povedzme, ze toto je zaciatok, mozme to dalej rozvijat tym,ze ma teraz usmernite, co by ste chceli vediet viac a u coho sa nejako nepozastavovat.. tesim sa, aj preto, ze sa vdaka vam vraciam do tych krasnych zaciatkov, kedy pre mna bolo vsetko uplne NOVE