Včera večer som v časopise Zdravie, čítala článok o Veronike Žílkovej. Zostala som dosť prekvapená, lebo je opäť tehotná. Čaká piate dieťa vo veku cca štyridsať päť rokov (pred dvoma rokmi sa jej narodila malá slečna) a to má dve deti v pestúnskej starostlivosti, stále hrá v divadle, v telke, venuje sa charite... Naozaj klobúk dole, ako sama hovorí, beží zrejme na nejaký zvláštny turbo pohon. Veľa asi zohráva fyzická dispozícia, kondícia, samozrejme pychika a predpokládam, že aj láska dodáva energiu.
Ja len trochu porovnávam moje štvrté tehotenstvo vo veku 36 rokov. Ak vynechám tri mesiace trvajúce nevolnosti, ktoré ma dosť paralyzovali a večne sa vracajúce infekciu zospodu, ktoré nie a nie preliečiť, tak som bola skoro, ale asi len veľmi skoro ok. Zaskočil ma jeden veľmi nepríjemný problém. Dlho som žila v tom, že je to zápal prínosových dutí, spojený s hrôzostrašnými bolesťami hlavy a zubov. Užila som si dvakrát šesť prepochodovaných nocí a preplakaných dní, ktoré sa samozrejme odrazili aj na úrýchlení snahy malej slečny dostať sa na svet. Až tesne pred pôrodom som zistila, že to nebol zápal dutín, ale alergia na antibiotíká, ktorú som v živote nemala, ale vo štvrtom tehotenstve sa podarila. Brala som ich od gynekológa na vaginálne infekcie, ktoré sa nedarilo preliečiť. Antibiotika som brala poctivo, lebo prvý predčasný pôrod mohli spustiť práve tieto problémy a pri treťom zase syn dostal do ôsmych hodín od pôrodu zápal priedušiek.
Dievčatá aké nemilé zdravotné prekvapenia sa ušli vám v najkrajšej životnej etape ? Aké šialené chute mávate. Máme tu teraz dosť tehuliek, tak sa "chváľte", alebo len spomínajte, možno niekomu pomôžete. Maminy, ktoré ste rodili v "zrelšom" veku mali ste iné problémy, ako keď ste boli mladšie?
Aká pekná téma, Kami!
Ja som nemala veľké problémy s rannými nevoľnosťami, ale prvé mesiace sa mi zdalo, že žijem v cudzom tele. Nespoznávala som sama seba. Vône mi problém nerobili, ale mala som nos ako "policajný vlčiak" (tak to nazval manžel ) No uznajte, v meste som cítila žihľavu, ktorú som potom našla pri ceste... Chute sa mi tiež pomenili, absolútne mi nešla dole krkom zelenina, za to som si vychutnávala sezónne ovocie-čerešne, jahody, melóny,.. No a stále som mala chuť na Colu, ale neskutočnú! V zúfalstve som si kupovala detské džúsy s príchuťou kola.
Posledné dva mesiace už boli na figu, dostala som diabetes insipidus, v kuse som pila (aj 5 litrov) a čúrala. To už ma ubíjalo. Ale prežili sme a asi naozaj je najlepšie obdobie 4 až 6 mesiac.
Pri prvom mi bývalo prvé mesiace len ťažko od žalúdka, pravidelné ranné nevoľnosti nad WC som mávala posledné dva mesiace. Chuť som mala v kuse na mäso, hlavne hovädzie. Nemohla som ani cítiť sladké a čokoládu /keby mi to zostalo/. Jedno obdobie som pociťovala rýchlosť v aute úplne hore nohami. HneĎ sa mi 60 zdala šialene rýchla jazda...
Druhý krát mi bývalo zle od začiatku. Pri oboch tehotenstvách som mala problém s kyselinou, tak že posledné mesiace som horko ťažko mohla niečo zjesť... Čokoládu som ani pri druhom nemusela a znovu som chcela hovädzie.
Ku koncu prvého tehotenstva, čím zdravšie som jedle, tým horšie mi bolo, a zeleninu som zvracala ihneď..Raz ma to naštvalo a kúpila som si KFC /vyprážané nezdravo americko štýlové kurčatá/, a čuduj sa svet .. nič a bolo mi dobre...
Ja som to charakterizovala, že moje telo si so mňou robí čo chce.
Tehotenstvo som znášala celkom dobre.Akurát na začiatku tehotenstva som bola stráášne unavená a keďže som ešte nevedela ,že som tehotná,pripisovala som to nejakej chorobe.Prišla som z práce a hneď som si šla pospať.Párkrát som vracala,väčšinou,keď môj manžel šoféroval auto.:-} ,alebo,keď som bola v práci a prišlo mi zle z ťažkej vône.Pred tehotenstvom som strašne zbožňovala jogurty,pracovala som aj v potravinárskej firme,ktorá vyrábala jogurty,takže som zbežne zjedla aj päť jogurtov za deň.No keď som otehotnela zrazu mi prestali chutiť,takže moje senzorické hodnotenie bolo na bode mrazu.Ešte si spomínam, keď som zostala tehotná,vybavovali sme si hypotéku.Šli sme s manželom podpísať nejaké papiere do banky,samozrejme autom .Pri konci som to nezvládla a keďže som nemala nič poruke povracala som si aj oblečenie.
Bola som strašne nešťastná a vravím manželovi,že ja do tej banky nejde takáto.Manžel mi to poumýval na parkovisku destilovanou vodou z auta.Dala som si na to sako a šli sme.To si neviete predstaviť ,ako som sa hanbila v tej banke.Mala som pocit,že je to cítiť a že pracovníčka banky sa na mňa divne pozerá.Potom sa ma spýtala,či nie som náhodou tehotná,že som nejaká bledá.
Inak,čo sa týka chutí,tak mi chutilo všetko,čo predtým,akurát vo zvýšenej miere.
tehotná by som mohla byt nonstop.pri prvom bol jediny problem-spanok.len co som sa niekde oprela,posadila-uz som spala.pretoze som do prace cestovala autobusom,aj ked bolo volne miesto,ja som stala.aj ked som trochu zdriemla,nebol spanok taky hlboky a ja som si bola istejsia,ze sa nezaveziem do susedneho mesta.pri prvom teh.som este v den,ktory lekar stanovil ako den porodu,preberala zemiaky.druhe teh.opat v pohode-to sa uz zaobislo aj bez spavych stavov.
no a pri oboch som milovala melony
Kamilka, tiež som čítala ten článok. Žilkovej som skúmala tvár a celá spokojná skonštatovala, že teda vrásky už má! ))
Ja som mala natašku v 30-ke. Prvých 10 TT bolo takých biednejšich. Prvý signál bol nechuťou voči káve. Nemohla som vidieť ani reklamu, ani o nej čítať, ani na ňu nemyslieť. Ako asistentka (Lenočka, spravíš mi kávičku) som to miestami mala dosť krušné. V podstate stále žalúdok na vode, ale žiadne veľké vracania. Len som sa priotrávila tuniakom, potom to išlo zo mňa vrchom spodom, schudla som 3 kilá a rybu som mohla jesť hádam až pol roka po pôrode. Na lacinovi sa mi "zrazila" vôňa, čo som mu kúpila na valentína a skoro celé tehotenstvo sa chúdatenko skoro ani priblížiť ku mne nemohol, čo som sa bála, že ten "smrad" (myslím tú voňavku, nie mužíčka) zacítim. Od 10 TT som bola proste kráľovná, všetko bolo super. aj ten cisársky kvôli KP. Milovala som zmrzlinu, teraz by som si radšel lupla hot-dog.
Druhé tehotenstvo sa mi zdá omnoho komplikovanejšie. Mám o 4 roky viac. Káva bola tiež prvý signál, ale už ju pijem.. Asi som sa zaťala alebo čo. Len musí byť taká pančovaná, sladučká. BOlo mi zle do 16 TT a teda cítila som sa oveľa horšie. Tehotenské veci už nosím skoro mesiac, čo pri prvom som si ešte len tuším dakedy v tomto čase vystačila s gumičkou na zipse. Každé sono je pre mňa novým šokom, zakaždým tam mám niečo iné. mimi je stále to isté, ale buď je tam hrozný tvar maternice, alebo je zrazu na inom mieste, potom je placenta dolu, potom zase niekde inde. Pleť mám úplne príšernú. Teraz mi vyšli aj zlé AFP testy, idem ich zopakovať. Mám pocit, že sa to na mňa nejako sype. A to by som ešte čo najrýchlejšie chcela 3 bábo, len neviem, ako ešte teraz dopadneme... Od tohto pondelka (19 TT) sa ale u mňa vnútorne dačo pohlo (teda žabička už kopká nejaké 2 týždne), že mám nesnesitelne krásny pocit šťastia. Takže som všetko zlé hodila za hlavu.
Moja mama mi včera volala, že si prečítala v nejakom casopise, ze v strede tehotenstva sa okolo mna „strkaju“ rôzne dušičky a chcú sa ku nám dostať. (ja mam trošku inú, ale podobnú teoriu) proste že si mam sledovat myslienky, okolie, ludi, nech som v co „najcistejsom“ prostredi a tak..
Tak mi to s tým pocitom šťastia dajako zapasovalo.
Tak vám prajem veľa pokoja v duši a už žiadne ale úplne žiadne zdravotné šoky. Držte sa.
Apolienka, smejem sa ešte teraz nad tým "smradom". A o tom je to aj s tými dušičkami. Ono opäť je to ako o tých cintorínoch - tehotné by sa mali vyhýbať akýmkoľvek temným miestam. S tvojim zmyslom pre humor a nadhľadom nič nehrozí vám obom. Vraj si duše hľadajú hostiteľa len medzi slabochmi, depresívnymi a intrigánskymi ľuďmi. Smútok a zlosť, ani melanchóliu si nepripusť a bude všetko OK. Nie zo srandy sa všade dookola omieľa: mysli pozitívne! Veď všetko so všetkým súvisí. Držím palčeky- nech ste zdraví a veselí a nech v pohode všetko dobre dopadne. Toľko na dnes "Astro-ježi-naničmama" MM
dobra tema
o Zilkovej som citala tiez, tiez ma to prekvapilo a zacala mi byt este sympatickejsia fakt musi mat nejaky turbo pohon a vsetko super zorganizovane....
moje skusenosti z tehotenstva:
otehotnela som ako 25 rocna, planovane, takze som napato ocakavala ranne nevolnosti, ze ci sa nam to podarilo no ale tie sa vobec nedostavili
alebo
prvym znakom bolo zvacsenie prsiciek - v priebehu par dni som skocila o cislo!!! potom som ochorela - zapal hornych dychacich ciest, dostala som atb, par dni po dobrani som nastupila do prace a 12. tyzden som zacala krvacat, polezala som si v nemocnici a potom ma uz lekar nechal radsej doma a castejsie som chodila na kontroly....stvrty a piaty mesiac som bola NESKUTOCNE unavenaaaa, len by som spala a spala....v siestom mesiaci sa to zvrtlo, mala som more energie, robila by som 10 veci naraz...do toho mi zacalo mierne trvdnut brucho, tak ma doktor uzemnil, ze nech lezim, lezim, lezim...asi z toho obmedzenia som dostala vecerne nevolnosti - nemohla som lezat, len sediet, nic nezaberalo, vracala som sice len raz, ale bolo to desne....nahodou sme potom zistili, ze mi je lepsie po pukancoch a studenom mlieku, tak sme asi mesiac vecer fungovali tak, ze sme sa s manzelom napchavali pukancami a mliekom, sedeli v posteli a s notasom na kolenach pozerali serialy aj do pol tretej zakazdym, ked pride na pretras nase tehotenstvo sa na tom rehnime - jak sme si "uzivali", ked sme mali zakazany sex
inak chute sa mi nezmenili, len som mohla jest piate cez deviate - parky s nutelou, chipsy s lekvarom, bebe keksy s kecupom a to mi zostalo doteraz
ale nezvyknem tak jest...viac som bola zatazena na kyslu kapustu, ale tu som mala rada aj predtym...
nemohla som varit maso - jak som zacitila tu vonu, tak ma napinalo varila som so zadrzanym dychom a chodila pre vzduch na chodbu, ale jest som maso mohla cele tehotenstvo - to mi uz nevadilo...
posledne tyzdne pred porodom boli tazke, velmi som pribrala, boleli ma bedrove klby, ale posledny tyzden bol najlepsi zo vsetkych - nic ma nebolelo, mala som fajnu naladu, more energie, taka vystastnena som bola....
dalsie dieta zatial neplanujeme, musim sa najprv zbavit nadvahy, chcem ist pracovat, mam 28 rokov, fandim si, ze ved ked si rozmyslime, mozeme mat druhe aj ked budem mat viac nez 30....ale viem, ze darmo si naplanujem/nenaplanujem, aj tak sa moze vsetko pomenit....ak by som neplanovane otehotnela, nemam s tym problem, rovnako by som sa na babatenko tesila jak na Zojku...
No, v každej z vás som našla kúsok zo seba .Aspoň čo sa týka chutí.
Ranné nevoľnosti pretrvávali celý deň a večer najviac , pri prvom tehotenstve som schudla 3 kg a potom späť pribrala 5 kg, bruško ako čerešnička, keď som išla rodiť, lekár sa opýtal, či je to normálny pôrod na čas
, pri druhom tehotenstve 4 kg dole, a potom 7 kg hore, aj to asi vďaka magnéziu čo som musela brať. Strašne mi chutila cola, hrozno, išla som sa za ním zblázniť a klobása! Ale taká naozajstná , údená (aj!!!!). Až pri druhej sa stala zo mňa vegetariánka. 
Bývalo mi hrozne zle, ale aj tak obe tehotenstvá budú pre mňa najkrajším obdobím v živote. Niekedy by som si priala také ešte zažiť. Mať bruško plné života, keď dieťatko zaprie nožičkou, iskrí sa vám pod očami..ale dá sa nahmatať pätička...joj!!!
...tak teda, obísť túto tému by bol hriech, z 5 rokov manželstva som bola tehotná (keď to sčítam) dva a pol 
.
Prvá fáza tehotenstva = premena na Šípkovú Ruženku. Chcelo sa mi spať. STRAŠIDELNE sa mi chcelo spať, akoby som flámovala tri dni a tri noci. Bolo mi všetko jedno, pomyslela som si, zabite ma, ale ja si MUSÍM ľahnúť. Pri prvom sa to dalo, pri treťom ešte ako tak, ale pri štvrtom to kôli povinnostiam nebolo možné VôBEC a bolo to teda poriadne utrpenie.
Prvé tehotenstvo (19 r.) prebehlo ok, tiež som bola ako stopovací pes, všetky pachy sa zintenzívnili o 100%, prvé týždne ma napínalo, ale zvracala som asi len raz. Záha žiadna, pribrala som 8 kg, ani ku koncu mi nebolo dlho, hovorila som, len nech je vnútri pokiaľ tam patrí... asi preto sa Kristián narodil o tri týždne skôr. Pôrod považujem za ľahký.
Druhé tehotenstvo... začalo keď mal Kristián tri mesiace. Kôli opakovaným zápalom prsníkov som musela prestať kojiť, skôr ako som dostala prvý menzes už sme čakali súrodenca (neskúsená ). V 10 týždni som bola na sonografickom vyšetrení kôli akejsi dutinke v maternici, vtedy som videla naše bábo... asi dva centimetre, miniatúrne ručičky a nožičky, srdiečko bilo ostošesť... o dva týždne som začala krvácať a tehotenstvo skončilo kyretážou...
Tretie tehotenstvo (21 r.) ... úplne bez napínania a nevoľností, v 20. týždni mi zistili zvýšenú hladinu AFP, čo značí dvojčatá alebo bábo postihnuté rázštepom chrbtice, bruška alebo ustnej dutiny... na sono nebolo našťastie nič vidieť, ale napriek tomu som musela asi trikrát podpísať papiere, že nesúhlasím s PRERUŠENÍM TEHOTENSTVA!!! (lekár mi to okomentoval ako jeden z blbých slovenských zákonov, ale kebyže nie som tvrdým zástancom PRO LIVE a mám labilnejšiu povahu, možno by ma to primälo k interupcii :-/ Zabila by som svoje zdravé dieťa! Tehulky, pozor na to, i keď existuje ešte amniocentéza, ale predsa...) V šiestom mesiaci ma pochytila horlivá aktivita, chytila som sa do stavania skalky na priedomí, s chuťou som prevláčala ťažké balvany, tetka Bartíkovie na mňa vždy kričala spoza plota - Dievča, ty v tej záhradke porodíš!!! - a potom mi rozprávala o svojich tehotenstvách, ako doobedu ešte vrecia so zemiakmi na chrbte vláčila a poobede už bola Marianka na svete... . V tomto tehotenstve ako aj v tom ďalšom som mala veľkú záhu, smiali sme sa, že to bude čierne a vlasaté dieťa. A veru aj bolo. Pôrodu som sa nevedela dočkať, posledný trimester mi vyšiel na letné horúčavy. Daniel sa tak isto narodil v 37. týždni a bol to zázračne rýchly pôrod.
Štvrté tehotenstvo (23 r.) bolo ťažké. Ani nie z fyzického hľadiska ako z psychyckého... celkovo počas tehotenstiev žena zistí, aký je jej partner v skutočnosti. Často som si veru poplakala. Nenormálne ma boleli bedrá, až tak, že som sa nevládala postaviť zo stoličky, chvíľami som sa len plazila po zemi. Nevoľnosti žiadne, záha strašná, pôrod takmer bezbolestný a fantastický pocit, keď sa po dvoch chlapoch narodila dcéra (mimochodom, do pôrodnice som išla v 37. týždni so slabými kontrakciami, udržiavali to ešte týždeň. Pri pôrode bola plodová voda zelená a Nelinka vypadala skôr prenosená ako nedonosená. Lekári sa smiali, že ja dlhšie ako 37 týždňov nosiť nemôžem) 
...čítam , čítam Amálka...že máš toho nadžitého dosť...
Všetkých zdravím Ja si tehotenstvo prežívam práve celkom čerstvo a reálne, tak sa s vami chcem tiež podeliť o svoj pohľad...Kamilka sa (okrem iného) pýtala na rozdiel pri rôznovekých tehotenstvách- mám síce iba 19, bábätko verte neverte bolo plánované, ale mám svoju skúsenosť aj pri veľkých rozdieloch- mám o 15 rokov staršiu sestru a o 38 rokov staršiu maminu Ako dieťa som tým veľmi trpela, moje kamarátky mali mladé, pekné a moderné maminy a tá moja sa z roboty ťahala zničená, ovešaná nákupnými taškami...ľúbila som ju, ale...A ani so sestrou to nebolo iné- od kedy si pamätám, bola v škole a potom zrazu ticho- vydala sa, má dve malinké deti (ktoré som neznášala,mala som 5 a oni boli odo mňa o 5 a 6 rokov mladšie, stredobodom pozornosti, ktorá nedávno patrila mne, dostávali moje hračky a neustále plakali, čo mi išlo vyslovene na nervy...)a predo mňa postavili cudziu tetu so slovami- "veď to je tvoja sestra", s ktorou som si hľadala akýkoľvek vzťah až do istého zlomu, asi pred 2 rokmi- dospelosti.
Dnes už sa na to zopár rokov pozerám inak, mladé a pekné maminy zostarli a tiež chodia z roboty ovešané taškami. A tá moja, tá je teraz tou najkrajšou maminou, akú som kedy mala Stala sa mojou kamarátkou,môžem za ňou prísť s čímkoľvek, pomáha nám ako sa dá, viem že v nej vždy nájdem oporu a smejem sa, ako moje kamarátky svoje "mladé" maminy klamú, lebo sa boja ich reakcií. Veľmi ľúbim tú moju super maminu (aj ocina, samozrejme a obom im ĎAKUJEM, že sú, aký sú
A k tehotenstvu ako takému- takže po poriadku:
-nevoľnosti- prežívam stále (26.tt)
-chute- prichádzajú na etapy- napr. pred tehotenstvom samé chipsy, dnes na ne vôbec nemám chuť. Zato som mala
týždeň, keď som denne zjedla kilo mandariniek, teraz ani cítiť...A takto tu boli jablká, cereálie, mlieko,...
-iné nepríjemnosti-nejaké vážne nemám, užívam si rastúce bruško, síce tehotenské nohavice veľkosti M (kôli dľžke)
ležia v skrini, lebo na najmenšej veľkosti mi padajú A ja chcem tááááké bruško!
-iné príjemnosti- napríklad môj manžel, ktorý na naše bruško pozerá s takým zaľúbeným pohľadom, alebo ako sa
bojí so mnou milovať, aký je jemný, nežný a opatrný, alebo ako mi vždy cez poradňu 8-krát volá, či je
všetko, ako má, ako si nahovára, že sa mu podaril Alex a ja mu stále tvrdím, že Nicoll...
Aj napriek iným nepríjemnostiam, je to nádherné obdobie, teším sa z neho a teším sa aj na to, čo príde po ňom
...tak si užívaj to čarovné obdobie prvého tehotenstva ...vítiť z tvojho rozprávania, ako dospievame a tým sa menia naše hodnoty i vzťahy . tvoj manžel je tiež "násťročný"???
nie, manžel má 23, trápi sa so mnou už cez 4 roky, čiže od puberty A vychováva maaaaaaaaa
:-}
Ja som z tých šťastnejších žien, ktoré nepostihli ranné nevoľnosti. Momentálne neviem v ktorom som týždni tehotenstva, pretože podľa poslednej MS by som mala byť v 7 týždni ale podľa ultrazvuku som začala cca 5-ty týždeň. No ranné nevoľnosti ma obišli (zatiaľ). A čo sa týka chutí... skôr mám chuť na sladké. Nepasujú mi údeniny, a som veeeeeeeeeeeeeeľmi unavená. Spím kade chodím. A to mám v práci poobedňajšie smeny do 24.00 takže zrejme to súvisí aj s tým......