Chcela by som vám napísať niečo pre pobavenie, trocha humoru do všedného dňa.
V nedeľu poobede som zostala s dcérou Barborkou (4 r.) sama doma, (náš tatino odišiel do práce), lepšie povedané zostala som sama doma ja, Barborka bola vonku na ihrisku. Po 45 min. prišla domov, že jej už je zima. Vravím v poriadku, nech sa vyzlečie, uloží si veci atď. Ešte som to nestihla dopovedať už bola vyzlečená, veci uložené. Zrazu len kričí idem cikať, vravím choď. Už som ju chcela ísť utrieť keď vraví, utriem sa sama. Zostávam v šoku, aké je to dieťa dnes samostatné, nestačím sa diviť.
Malá vyšla z WC a vravím jej nech si poriadne poumýva ruky aj s mydlom. Mydlila, drhla minimálne 15 minút, čo sa mi zdalo veľmi podozrivé, ale potom prišla a začala sa hrať, sama (nestíham sa diviť, manžel sa sňou neustále hráva, takže jej samostnatnosť v tejto oblasti 0 bodov).
Potom sme sa najedli, zázrak u nás doma pretrvával, zjedla všetko a tak som ju vychvaľovala, že aká je dnes krásna, nádherná, mojkala som ju a ona mňa tiež. Vo mne pýcha rástla, aké mám krásne ukážkové dieťa dnes, bez odvrávania, odúvania, plaču a samostatné. Ten pocit vo mne rástol, rástol a rástol.
Opýtala sa ma, či poviem tatinovi, aká je dnes krásna a ja, že budem ťa vychvaľovať až kdesi do nebies.
Na večer sme išli k švagrovcom o dve dediny ďalej. A tu moja pýcha na moje nádherné dieťa ako si postupom opadávala.
Keď sme sa chystali domov, Barborka chcela piť, tak švagriná jej naliala pomarančový džús. Už-už sme boli na odchode, keď zrazu švagriná sa pýta kto jej vylial džús do pohára s čajom pre malého (týždňové bábätko). Barborka, že to ona nie, tak sme pátrali kto to asi tak mohol byť. Zrazu sa opýtam malej, či to naozaj nebola ona, 
úsmev od ucha k uchu, že ona to nebola. Tak a mali sme vinníka. Vravíte si, že to nič nie je, veď deti stále niečo vymýšľajú, ale to nie je ešte všetko.
Prišli sme domov a povedala som malej, že si ideme poriadne poumývať ruky a pusu, pretože sa hrala so psom.
Prišli sme do kúpeľne, prvé čo ma zarazilo boli akési divné pásiky na vodovodnom kohútiku. Najprv som si myslela, že malá zase robila "poriadok" a umývala batériu s mydlom (jej najobľúbenejšia činnosť), po čom zostávajú fľaky, keďže to dobre neumyje.
Prekvapenie veliké: žiadne mydlo, ale omotaná žuvačka úplne na tenulinké pásiky a zo spodu kochútika bola nalepená polovica žuvačky-preto jej to umývanie rúk trvalo tak dlho. Myslela som, že ju dorazím (našťastie išlo to bez problémov dole). No, moje ukážkové dieťa sa kdesi stratilo, zostalo tam iba moje nezbedné a výmyselné dievčatko so smutnými očiskami. A tá tie očiská dokáže použiť, ako kocúrik v Shrekovi 2.
A to nebudem ani hovotiť o vyliatom čaji v obývačke. Niesla si čaj z kuchyne a obliala sa. Myslela som, že v rámci normy má trochu obliate pančušky. To iste, polovica čaju na zemi.
Večer, keď manžel prišiel z práce, opísala som mu deň, ktorý sme prežili, na ktorom sa ešte dnes musím pousmiať , ale určite stál za to.
Určite milé mamičky a oteckovia máte aj vy doma takýchto vymyseľníkov, ktorých by ste v daný moment zistenia malej pohromy doma najradšej rozštvrtili (obrazne), ale keby tých nezbedníkov nebolo, aký by sme mali nudný život, však??
Dúfam, že ste sa trocha pobavili a pospomínali na svojich nezbedníkov, samozrejme s velikánskym úsmevom na tvári.
Prajem vám krásny, vysmiaty deň a veľa malých pohrôm doma, na ktoré budete spomínať, len s tým úsmevom Deedee
Ahoj lienka, to s tým hľadaním práce, by bola kapitola sama o sebe. Asi budem musieť založiť, snáď sa niekto pridá. Uvidím. Za rok nezamestnanosti som bola na 8 pohovoroch a to nehovorím o telefonátoch a zasielaní žiadostí+životopisov.:-/
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Milé zážitky, malej nezbedníčky,v taký krásne upršaný deň určite potešia nejdnu maminu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Deedee,
ved ale je to normalne, ved v prirode panuje rovnovaha...po dobrom musi prist zle, aby sme nelietali moc v oblakoch a potom zasa pride dobre
Som protivna, vsak, ale velakrat sa mi to potvrdilo
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
hneď spozorniem ,keď sú deti moc milé,dobré,slušné,nehádajú sa...a pod....automaticky za tým tuším nejakú lotrovinu... a na 99% sa mi to aj potvrdí, prvé čo si teraz pýtam ,je žiacka knižka
ale vždy ,aj keď niečo vyvedú,si poviem, hlavne ,že sme zdraví,všetko ostatné sa dá prekonať
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
renka,
presne tak, mne je to podezdrelé hned, jak je chvíli klid
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nadhera. Deti teda vedia vymyslat. Aj mensie, napr. nasa mala (1,5 r.) minule: priniesla mi babiku a takym lamentujucim hlaskom, ze: aha "a-aaa 
bábida" a vzapeti ukazala na perom docmaranu babikinu ruku, hned nato babiku otocila a zase aha "a-aaa 
" ukazuje na pocmarane nozicky.... a nakoniec ju otocila, vyhrnula satocky a "a-aaaaa " uplne pocmarany aj chrbatik ...
na otazku kto to urobil sa na mna udivene zadivala a spytala sa "to to jeeee?"... a dodnes sa nepriznala a tvari sa velmi zacudovane (a trochu zahanbene mozno)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja mám doma 15-tku,ťažká puberta,ale tiež je to ešte decko, aj keď 2 metrové..tak.napr.máme dohodu, že u nás ustiela postele všetkým ten,kto skôr príde a väčšinou je to on..podľa ustlania viem odhadnúť,akú známku má, alebo že sa niečo stalo,čím krajšie ustlané, tým horšie pre mńa..Tak dievonky,to len aby ste sa netešili,že z toho vyrastú..A ešte ma napadla 1 príhodička,pri ktorej som mala takmer zástavu srdca..boli sme na jednej bratislavskej svadbe,kde bola nevesta z bohatej a zvláštnej rodiny,proste všetci z druhj rodiny bol "odpad",tak sa správali a nadránom môj vtedy 6 r.nezbedník síce padajúc od únavy,sa hral s ostatnými na schovku v sklade s rôznymi vecami,krabicami a pod.všetko bolo o.k.,len keď som všetky deti videla a jeho nie,v mojich očiach zablikala panika,behám,pozerám.. hľadali už nielen deti,medzitým už odchádzali svadobčania, všetko sme prehľadávali, búchali po krabiciach, nazerali, behala som aj po vonku, lebo mi napadlo, že ho iste niekto zobral, možno si tak vybavuje niekto účty s dotyčnou rod., obvolávali sme už odišlých hotí, či ho nikto zo "srandy" nevezie..no zo svadby sa stal razom horor,už hľadali všetci ešte aj kapela..trvalo to už asi hodinu, keď ktosi nadvihol škatuľu a tam si schúlený nevinne spinkal môj jedináčik.Ledva som ho cez rozmazaný mejkap videla..do krabice sa niekto, iste aj ja, predtým pozrel, lenže bola hlboká, šero tam bolo a môj krpec bol tak natočený,že ho nebolo vidno,že krabica nemala dno, sme zistili až keď sa postavil a nevinnými rozospatými očkami pozeral okolo seba,čo sa deje..poviem vám, už nikdy viac....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To musel byť naozaj desivý zážitok. Ale ten hapyend.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nikasuper!!!to ti verim,ze si dostala skoro infarkt,ale teraz s odstupom casu sa na tom urcite smejes!mne by tiez nebolo vsetko jedno!este si uzivam,ze moja Laurinka nevie chodit(ma totiz 3 mesiace)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nikato je super prihoda!!!ja som sa s tym zatial nestretla, lebo mam este len trojmesacnu ratolest.ale uz na tie prihody cakam, aj s obavami ale hlavne s radostou!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja by som povedala DeeDee, ze to bude tym menom Vlastna skusenost na samej sebe ako nositelke tohto mena Vymyselnicky ako hrom aspon sa ti v zivote nestrati
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja mám tiež také ukážkové dieťa.
Stala sa mi raz taká milá príhoda, pri ktorej som ostala riadne zarazená a zahanbená.
Môj syn si minulú jar - v apríli zlomil rúčku - žiada sranda, mal len tak - tak na mále a hrozila mu operácia, pretože sa to udialo presne v lakťovej kosti a hrozilo nebezpečenstvo, že už ju nikdy poriadne nevystrie. Tak som toho inak rozmaznaného a nádherne protivného, omraučaného synátora rozmaznávala ešte viac. Pri každej z nespočetných návštev v nemocnici, kde sme chodili na kontroly sa tieto nezaobišli bez pobytu v cukrárni a v hračkárstve - v rámci dlhého čakania na rad, kde som mu kúpila už asi 347 autíčko - aby zase skončilo rozobraté niekde v kúte, prípadne vymenené za balík lentilek pri družnej debate s kolegovcami v materskej škôlke. Tentokrát sa mu zapáčil gumenný pískací orol, ktorý pri stlačení vydával otrasné škriekavé zvuky. A tak šiel deň za dňom, kontroly za kontrolami a bola som už poriadne z toho všetkého zúfalá. Keď mu konečne dali sadru dole a povedali, že je to už ok - mohol sa konečne kúpať - čo on neskonale miluje. Zoberie si do vane asi za vrece hračiek a potápa sa a hrá sa s nimi tak ako vtedy. Keď už bol asi 20 minút vo vani, povedala som mu, nech vypustí vodu a že ho prídem z peny osprchovať. Prišla som do kúpelne - voda vypustená - kopec hračiek vo vani a on tam stál pripravený na sprchu. Chytila som sa roboty a keď som ho chcela z vane vybrať von zahlásil - do slova a do písmena !" Maminka - bola by si taká zlatá, a umyla mi aj toho vtáka poriadne? - chcem ho mať čistého a lesklého" ! Tak to bol teda šok. Čo mne v tej chvíli prebehklo hlavou - kde sa naučil slengový výraz na mužské pohlavie - v škôlke ? u otca ? Preboha - veď má len 5 rokov a tď a v tom šoku som mu ešte cez zuby v údive povedala - " veď som Ti ho predsa umyla " , ale v tom sa môj synáčik zohol a zobral toho pískacieho orla, ktorého mal samozrejme na mysli a nijakého iného. Aj ja som sa začala strašne smiať - nikdy nezabudnem na tie jeho prekvapené modré veľké oči - akože si v poriadku mamina ?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak toto bolo 100 bodove
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Monika, musím sa veru krotiť, aby som v dosahu 50 km nikoho nezobudila...moje nervy, čo tebe po rozume chodí...
a ešte by ma zaujímalo, ako riešiš stav po? nedožaduje sa malý ďalšieho nákupu?
***...na bosých nohách, v pravej ruke dúha, v ľavej lotosový kvet...***
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak vzhledem k tomu, že vlastními dětmi zatím nedisponuji, můžu přidat pouze historky mé kamarádky, která má dvojčata děvčátka asi 4 letá Sladká, krásná stvoření, která jsou ve společnosti vždycky v klidu, ale nějak je přitahuje dělat ostudu v tramvaji
Příběh 1. Monika cestuje s Miškou a Terezkou tramvají, obě si něco šuškají a je klid, v tom na další zastávce nastoupí mladý milenecký pár (Monika se prý už naučila odhadnout "oběti" svých dětí). Tramvaj se pohnula a mladí se začali líbat, ale jááák No a Miška se "nenápadně", že to slyšela celá tramvaj, zeptá: "Mami, co to ten pán té paní děláááá?" "Nooo, dává paní pusinku." "Ne, ne, to není pusinka, on jí kouše hlavu!!!" 
Příběh 2. Opět cesta tramvají, jak jinak jinde jsou dítka hodná, Miška s Terezkou sedí na těch sedačkách, co jsou obrácené proti sobě. Na zastávce přistoupí asi 50-ti letá paní velmi velmi oblých tvarů . Miška se na ni zkoumavě podívá a zeptá se zase na celou tramvaj: "Mami, proč má ta paní tak velké bříško?" Co na tohle chcete proboha odpovědět, aniž byste tu ženskou nějak neurazili , tak se Monika tváří, že otázku svého dítka neslyšela. Když se nemá k odpovědi, odpoví za ni Terezka: "No, asi čeká miminko..." Miška si opět kriticky paní prohlédne a opraví svou sestřičku: "Hmmm, to nebude miminko, to budou dvojčata, to je moc velké bříško!" Určitě se nedivíte, že ta paní na příští zastávce vystoupila.
Příběh 3. Aneb nejlepší je stát se terčem poznámek svých dětí sama Jednou holky u Moniky uviděly dámské vložky, takové ty pěkně zabalené po jednom kuse v růžovém či jinak barevném přebalu a hned se samozřejmě ptaly, co že to maminka má. Jenže to bylo zrovna jedno z těch uspěchaných rán, kdy se nic nestíhá a už vůbec ne odpovídat na zvědavé otázky dítek, takže Monika vyhrkla něco v tom stylu, jako, že to jsou takové jako plínečky, podobné, co kdysi holky samy nosily. Huuuf, to ovšem netušila, že se to v dětském mozečku "správně" uloží a bude jednou použito a jak jinak zase pěkně nahlas v tramvaji. Monika holky za nějakou dobu po tomto zvědavém ránu vyzvedávala ze školky a jely domů tramvají. V tom si uvědomila, že vůbec netuší, jestli v práci nenechala to a nebo tamto a tak začala prohledávat kabelku. Vzhledem k tomu, že "měla své dny", tak v ní byly i ony pěkně zabalené vložky a jedna z holčiček se krásně nahlas a s příslušnou nevinností maminky zeptala: Mamííí, to máš tu plínečku, aby ses nepočůrala?" Jo, jo asi je někdy móóóc dobré dávat pozor na to, co a jak dětem vysvětlujeme
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jeeeejda to je super.. a musim dodat, ze v tej cestine to tak nadherne znie Ja mam synovca cecha a ked mal 4 roky, tak jeho otec (moj brat) hovori, aby som na neho rozpravala slovensky aby sa vraj naucil.. raz sa Ondrasek rozcaroval a tak som ho trosku zacal dirigovat samozrejme po slovensky, vsak ked chcel kecal ako vysisty a on sa na mna len milo usmial a hovori "coze? Ja ti nerozumim"
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
....jéééj to bolo zlatéé... môj malý v súvislosti s vložkami pri rannom obliekaní zahlásil: Jéj mamíí...ty máš PEPA!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pridám sa aj ja. pred pár rokmi keď dieťa chodilo do škôlky. Ranný zhon, ktorý poznáte, pri prezúvaní, prezliekaní v škôlke som zbadala že Mária má v nohavičkách malú slipovú vložku. "srdiečko, čo máš v gaťkách?" Mamička, veď aj Ty a Januška/sestra/ si to dávate, a ja som tiež dievča, tak som si to dala. /totiž keď sa ma pýtala, načo sú tie malé pásiky, tak som jej vysvetlila, že dievčatá to používajú-stručne -jasne/
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Milá Deedee, tvoja príhodička s malou je veľmi milá, potešila ma. Isto-iste sme to mnohé prežili niektoré v ružovom iné v belasom. Takéto vlastné pozastavenia, sú zaujímavé. Spomínala si nejaké problémy s hľadaním práce. Ak máš čas a chuť napíš nám svoje zážitky. Budem sa tešiť
