Prichádza v rôznych intervaloch už nejakú tú dobu, myslím že posledné tri roky.Asi dvakrát do roka, čisto nečakane, jak z jasného neba.Majú stúpajúci a drsnejší charakter a ja nikdy netuším ako to skončí, čo je očarujúce, netuší to ani on.Tiež sa mi zdá že ho zastihnú nepripraveného a len potrebuje niečo s tým urobiť...
Záchvaty dospelosti!
Veru tak.Záchvaty dospelosti, voľným okom viditeľné, počuteľné.
To sa vám len zrazu rozletia dvere na izbe a dieťa začne všetky krabice s hračkami prenášať do obyvačky so slovami: "Už ich nechcem, nepotrebujem, môžeš ich pretriediť a môžeš ich niekomu dať..."
Nepočítam koľkýkrát, každý raz je iný, každý je raz je to akoby prvýkrát...akoby sa nikdy neminula chuť, láska, viera a nádej, že tento svet sme schopní urobiť lepším 
ale ja verím tomu že sme šikulky a zvládneme to! 
