Čo zo mňa bude?

Mlade, atraktivne, bezdetne ..., raz pojdu na matersku, ty sa uz asi nechystas. Jedna z mala vyhod.

ZUZI TO JE LEN TVOJ BLBÍ POCIT, ŽE NIESI DOSŤ ATRAKTÍVNA, DOSŤ MLADÁ. UŽ LEN ODHODLANIE NIEČO ZMENIŤ KEĎ S TÝM NIESI SPOKOJNÁ SI CENÍM A OBDIVUJEM ŤA.

Zuzi mám tu pred sebou zošitok, kde si občas niečo zapíšem(opíšem), keď ma niečo osloví.
Nie vždy nám osud praje. Sú rozporné obdobia, keď človek nesmie rezignovať, musí sa vnútorne otužovať, aby v čase, keď príde očakávaná ponuka, bol pripravený. Keby sa stiahol, mohol by stratiť silu na šancu, ktorá sa skôr či neskôr vyskytne.
Musím teraz makať,však som v robote ale ešte sa ozvem.

Už som doma, robota bola únavná. Chcela som ti dnes napísať kúsok svojho príbehu ale teraz roymýšľam, či sa to hodí,keď niekde vedľa píšeš, že máš depku. Nechcem ťa svojimi nie veľmi veselými pr´behmi svojej "kariéry" asi zaťažovať...

no tak kúsok môjho "kariéerneho" životopisu: skončila som výšku a s titulom-stavebná inžinierka som sa vrátila do rodného mesta. Robotu som si našla hneď v projekcii veľkého podniku. Akurát preto, že som mala z absolventov najlepšie známky, zaradili ma na profesiu, ktorú som akurát nechcela. Ale povedala som si, nejako to do prvej materskej vydržím.Písal sa rok 1988.Hneď po škole som sa vydala za spolužiaka, bol z iného mesta, tak prišiel bývať k nám. Pracovala som skoro 3roky, potom ma tesne pred materskou prepustili z organizačnźch dôvodov. Ale ja som nad tým nerozmýšľala, tešila som sa na dieťatko. PO troch rokoch ma bývalý kolega vzal k sebe do firmy, trebalo mu posilu, možno by stačila stredoškoláčka, ale šikovná vysokoškoláčka bola ešte lepšia(pre neho). Robila som rok, prišlo druhé rizikové tehotenstvo, druhá 3-ročná materská. Medzitým vzal inú silu. Po materskej ma vzal späť, vraj robotz je veľa. A aj sme robili veľkú zákazku, robotu sme odovzdali, no investor nezaplatil.(na Slovensku je to tak). Ja som o peniaze neprišla, bola som v zamestnaneckom pomere a svoju výplatu som dostala.Šéf nás však musel prepustiť. Ostala som bez roboty. Na podporu som nemala nárok. Chvíľu som maródovala. U manžela v robote to začalo škrípať,šéf porobil divné kšefty a prestal im vyplácať výplaty(na slovensku je to tak). Chodila som po úradoch, že vybavím nejakú podporu. Všade ma odbili tým, že manžel predsa pracuje.(súďte sa zo zamestnávateľom-dodnes nemáme ani korunu). Tri mesiace, bez akéhokoľvek príjmu... vravela som si, hlavne,že sme zdraví. Manžel náhle vážne ochorel. Po bežnej chrípke dostal zápal srdcového svalu. Do nemocnice prišiel na poslednú chvíľu. Päť týždňov bol na prístrojoch, srdce štrajkovalo. Dostal sa z toho, doživotne bude brať lieky, ale môže skoro plnohodnotne žit. Čakal ho ešte temer rok PN-ky.
Za tých hraničných päť týždňov mi v hlave prebehlo toho veľa. Celý život.Čo bude ďalej? Otázka bez odpovede. Vedela som, že musím rodinu zabezpečiť, že musíme z niečoho žiť. Hľadala som si prácu neustále, stále bezúspešne...Na úrade som povedala-vezmem hocičo!!! ale ani to hocičo nebolo. Volala som na inzeráty už aj na miesta šičiek, upratovačiek... Môj titul z výšky mi skôr poškodil, ako pomohol! Nikde nemali pre mňa miesto. Pomohla mi kamarátka, zavolala známej, nech ma príjme ako pokladníčku do supermarketu. Keď, nechcela, že s takým vzdelaním určite nebudem chcieť robiť, tak ju uhovorila, že aspoň na skúšku. Tak som nastúpila. Nikomu som nevravela kto som, čo mám za sebou, bola som rada že mám prácu. Moja šéfka bola strašne nepríjemná osoba.(taká primitívka,stará dievka). Už od začiatku mi robila zo života peklo. Ja som zaťla zuby a snažila som sa robiť čo najlepšie a ešte lepšie!!Veľa vecí človek prežije, keď má silný motív.A ver ja som ho mala-muža a dve deti. Vážim si každú prácu a aj táto skúsenosť ma mnohému naučila. Vytrvať. Mala som tam aj príma kámošky, medzi predavačkami, boli to super baby.Jedna vec ma držala nad vodou, predstava, že toto obdobie prejde, že zas bude lepšie.A naozaj sa tak stalo. Jedného dňa medzi zákazníkmi, ktorých som obsluhovala bol chalan z výšky, ktorý ma poznal z predchádzajúcich zamestnaní. O pár dní sa vrátil a ponúkol mi zamestnanie vo svojej projekčnej kancelárii. Som tam už šiesty rok. Robím v obore, niekedy je to lepšie, inokedy horšie.Nieje to ideálne. Neviem či je to tak na celom Slovensku, alebo len tu na východe, ale je tu veľká núdza o pracovné miesta. Vážim si svoju prácu, viem že bez nej by mi bolo oveľa ťažšie. Ale to neznamená, že nesnívam aj o niečom inom. Človek je tvor nespokojný a kým snívam, tak žijem. A svojim deckám sa snažím dostať do hlavy, že žiadna práca nieje podradná- ale vy sa len učte a snažte, aby ste mali čo najviac možností výberu. príde šanca a my musíme bzť pripravené.

Naozaj neúrekom na teba bolo naložené. Napadá ma to isté čo pri Eme, koľko toho musí jedna žena zvládnuť. Si naozaj dobrá. Môžem to dať do samostatného článku?

Napíšem samostatný článok o mojom "ťažšom období", toto bolo písané skôr o tom, ako sa my dievčatá musíme -viac-menej prispôsobiť svojou "kariéerou" životným situáciám v rodine.Pre Zuzko o tom-že raz je horšie, ale určite prídu aj lepšie časy...

Babuľky pridám pár argumentov do rubriky peklo v práci. Aj dnes mám v robote peklo:
1.máme kanceláriu v podkroví- takže je tu dnes 32stupňov.
2. pekelne ma bolí hlava(možno z tepla)
3. šéf mi dal robotu typu-rýchlo-rýchlo
4. už ju mám hotovú a pri písaní správy zisťujem, že mi dal zlé podklady, treba to prerobiť-no hrúza
pomoooc, potrebujem prázdniny

Ahojte,tak tato tema ma zaujala a urcite sa k nej este vratim ,teraz musim ist uz cha,nech som svieza do prace,tiez mame v robote okolo 35 stupnov a viac,clovek by neveril ze aj v anglicku sa da.Moje pracovisko je obklopene sklenikmi plnymi kvetov,v jednom je kaviaren,a v jednom nase kovove vyrobky.Moja cast ma drevenu strechu no viditelne to nepomaha.Takze budem svieza tak prvych desat minut v praci,ak sa po ceste neuvarim v aute.

Je my to ľúto, bude lepšie. Tá správna práca na teba ešte len čaká.

tak tak zuzi, vsetko zle je na nieco dobre. to by bolo prilis lahke, keby sa to podarilo na prvy sup. este bojuj moja, urcite to nevzdavaj :)

ZUZI, JE MI ĽÚTO, ŽE TI TO NEVYŠLO..
ČO JE CV??

Tak to ja ti gratulujem ze si sa dostala daleko a ako Monika naznacila vsetko zle je na cosi dobre.A tato skusenost ti ukazala ze si skoro dokonala uz len sa pustit do angliny.Aspon mas perfektnu motivaciu.Aj mna dost casto motivuju prehry.Prv som chvilu nestastna, potom naberiem energiu a hr sa do boja.Ved aj do Nemecka a Anglicka som sla koli tomu ze uz som mala dost toho,ze som bola v jazykoch vzdy medzi najhorsimi.Anglina bola uplne novy jazyk ktory som sa zacala ucit az v Anglicku,predtym som sa ju v zivote neucila.A tiez mi vadilo ze je cas hladat si pracu,a ja neviem po anglicky.
A este cosi,je fajn vediet jazyk,no niekde to prehanaju,pretoze ak si v niecom dobra,nevidim dovod byt expert v jazykoch,hlavne ak firma priamo nespolupracuje so zahranicim na dennej baze.Tak sa do toho pust,a verim ze taky zdravy zaklad v anglictine ti zdvihne sebavedomie aj sance na dreamjob.