reklama

Odchádzam!

Pridal/a n.e.l.i.n.k.a dňa 09. 04. 2014 - 14:00

reklama

Rada sa hrám. Aj preto som sa stala učiteľkou. Hneď po VŠ som odišla žiť z veľkomesta do malého mestečka, kde každý pozná každého. Nastúpila som do malotriednej školy, učiť deti z osady. Robota ako taká, bola dobrá. Aby bolo vyučovanie ešte zaujímavejšie, zapájala som našu triedu do rôznych grantov a projektov. A úspešne. Takto sme mali možnosť hrať divadlo, tvoriť, tancovať i cestovať. Mnohé z detí cestovalo prvýkrát autobusom, boli prvýkrát v divadle, navštívili sme múzeá v menších i väčších mestách, spoznávali kultúru.
Postupom rokov som však začala pociťovať známky vyhorenia. Chýbala mi spätná väzba od rodičov, vedenia, strácala som motiváciu a z čoho som bola zúfala najviac, bol neúspešný boj s parazitmi a chorobami. Vši, blchy, ale aj kachne (čítaj kiahne), žltačka, večné sople všetkých farieb.... :-) Reči, že Rómovia môžu holí bosí behať po osade a aj tak im nič nebude, sú len mýtus. Ak si z práce donesiete 43 blších štípancov a párik zvieratiek k tomu, nie je vám všetko jedno. Dva roky sa mi nakoniec darilo víťaziť nad zvieratkami, no takéto „víťazstvo“ je skôr výsmechom – na nohe som nosila protiparazitný náramok. Kolegyne sa smiali, že som ako pes. :-| Ale zaberalo to. Aj keď na druhej strane to môjmu zdraviu neprospievalo.
A tak som začala zvažovať. Buď zmením miesto, alebo pôjdem na materskú. Keďže už dávno nemáme dvadsať a ísť na materskú hneď po nástupe na nové miesto sa mi nezdalo fér, rozhodli sme sa pre dieťa s tým, že potom si premyslím čo ďalej. (Časom sa správnosť nášho rozhodnutia len potvrdila, neskôr by sme už dieťa mať nemohli.)
V týchto dňoch však nastal čas rozhodnutia, keďže v škole so mnou od začiatku nového šk. roka počítajú (materská mi končí v druhej polovici školského roka). A tak som sa buď mohla učičíkať vnútorný hlasom, že bude lepšie, som oddýchnutá, plná znovuzrodenej motivácie s presvedčením, že to ešte raz skúsim, alebo počúvnem to, čo je v podvedomí už dávno a poviem si dosť.
A tak padlo oficiálne: odchádzam, ďalej som mnou nerátajte!
Samozrejme, z úst najbližších a známych počúvam, že si to mám rozmyslieť, držať sa istoty, hlavne v časoch, keď robota je vzácna a pod., ale ja som rozhodnutá. Predstava učiť inde mi nie je vzdialená, ale mám aj smelšie plány, úplne iným smerom. Stále chcem, aby moja práca bola hrou, rada sa hrám a ja sa budem hrať!
Istoty dnes nie sú zárukou. Vďaka chorobe, ktorú nám daroval život, sme objavili nový smer našej cesty, spoznali nových ľudí, získali nové poznatky a zručnosti a hlavne nás naučila ďakovať za veci javiace sa ako samozrejmé.
A tak idem ďakovať – Prírode za jej múdrosť a „jednoduchosť“. Životu za jedinečnosť a originalitu. Manželovi za priateľstvo a pevný stisk, deťom za ich bezprostrednosť.
A chcem poďakovať aj Vám a celej NM, za príbehy, ktoré píšete a vďaka ktorým, aj keď si to možno ani neuvedomujeme, sa posúvame ďalej. Osobitne sa chcem poďakovať aj za výhru-knihu od B. Benkovej, ktorá ma nasmerovala a naďalej sa vzdelávam v tomto smere. (clap)
Na záver Vás chcem poprosiť – píšte, píšte, píšte! O sebe, o svojich životoch, problémoch, radostiach i výhrach. Každej z nás to pomáha a o to ide. (heart)

A ešte jedna múdra veta : “Existujú iba dva dni v roku, kedy nemôžeme vôbec nič urobiť. Jeden sa volá Včera a druhý Zajtra. Dnešok je tým správnym dňom milovať, konať, a predovšetkým žiť.“ Dalajláma


reklama

reklama

lienka, St, 09. 04. 2014 - 15:06

držím palce (hug)

lienka, St, 09. 04. 2014 - 15:06

držím palce (hug)

Kamila, St, 09. 04. 2014 - 15:14

Blahoželám k rozhodnutiu, (y) na novej ceste prajem všetko naj. (sun)

klodik, St, 09. 04. 2014 - 17:07

blahoželám k rozhodnutiu (sun)

Iwa, St, 09. 04. 2014 - 19:38

Držím Ti palce!
Práve pred 10 rokmi som odišla z istého miesta na neisté vlastné nohy. Všetci ostali zhrození, aj mi nadávali, počúvala som reči, ako zahadzujem svoju budúcnosť (v ich ponímaní kariéru)... Aj keď po materskej bolo oveľa viac dní bez práce ako dní, keď som pracovala, nikdy som to neoľutovala.

Martina79, St, 09. 04. 2014 - 21:08

držím palce :-) a máš môj obdiv, práca, ktorú si vykonávala a ešte v takých podmienkach - klobúk dole. (y)
Chápem ťa, po materskej, pri deťoch, človek sa už pozerá inak. Riešila som aj ja v decembri, čo po materskej. Mala som to štastie, že mi zamestnávateľ vyšiel v ústrety a skrátil prac. dobu. Musela som sa rozhodnúť, beď peniaze, alebo deti. Vyhrali deti. Nakoniec som sa dostala aj na miesto, na ktoré som mala "zálusk" už pred materskou. Takže u mňa to vyšlo. (sun)

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama