Pre teba Láska

Je ráno. Vonku tíško padá dážd a na cestách sa tvoria úzke potôčiky vody. Kráčam po chodníku a vyhýbam sa spŕškam od prechádzajúcich áut. Snažim sa obisť všetky mláky,no i tak sem tam do niektorej vkročím. V botách od číňana mi čľapká a je mi zima.

Je taká hmla ,že vidím len na meter pred seba.Pritiahnem si límec bundy vyššie na krk.Je ostudno.Predstieram ,že nikoho nevidím.Nikoho nezdravím.Nechce sa mi ani zdvihnúť zrak a pozerať do smutných ,ospalých tvári ľudí.Zatvárajú sa mi oči.Som unavená,ospalá a v depresii.Zrazu odkiaľsi vyšla nádherná žiara,ktorá upútala moju pozornosť natoľko,že som zastala.Zadívala som sa do osvetleného výkladu a uvidela som tam niečo úžasne milé,nežné,usmiate a krásne.No vieš čo sa stalo ,keď som ti to niečo úžasne krásne chcela kúpiť???
Zistila som ,že je to moja vlastná tvár v odraze.Preto ti dávam seba.Krásneho Valentína,Láska moja.....

Každý rok vymyslím môjmu manželovi na Valentína niečo pekné.Báseň,alebo len pár krásnych zamilovaných viet.Toto som vymyslela dnes.