Vianočná optika

Večer pred štedrým dňom zazvonil u nás telefón. Pevná linka, voláva na ňu málokto. Kukla som na hodinky, čas ľahúčko pokročilý. Pichlo ma pri srdci. Žeby niečo zlé s otcom? Je na tom zdravotne viac než horšie ...

Na moje váhavé "prosím?" sa z telefónu vysypal švitorivý hlások 4-ročnej netere a krsňaťa zároveň: a vy už máte stromček ???? Lebo mi áno, najkrajší na svete, a ja ho stále hladkám a objímam, trochu pichá a vypúšťa také čosi, čo lepí vlasy (živica), tak si musím dávať pozor... (hm, u nás akurát vyvrcholil psychologický boj s puberťákmi - vianoce áno či nie, stromček? darčeky ?? Načo? Začo? Zatiaľ sme bitku vyhrali, chalani, ťažkopubertálni ignoranti sa do poslednej chvíle tvárili, že je to mimo nich, haluz a prežitok. Ale keď videli, že rodičom netrhá žily ich postoj, na poslednú možnú chvíľu zmenili taktiku. Vianoce áno. No a stromček teda spravia. Ale až zajtra... )

- nevinné dieťa pokračovalo: - a ja dostanem od Ježiška trampolínu, knižky, bábiku čo spí, havka čo ciká .... Na moju otázku, ako to všetko môže dopredu vedieť, bez zaváhania vychrlilo:
- no veď som písala Ježiškovi!!!!! To nevieš? Keď si dobrá, dostaneš všetko,čo napíšeš. A my sme mu aj napísali, nech detičkám do Afriky donesie jesť ... (doteraz mám odložené listy mojich detí písané Ježiškovi. Boli vždy dosť pragmatickí, deti v Afrike ich nikdy nevzrušovali, aj keď u môjho krsňaťa v tomto smere cítim pedagogický vplyv mojej ségry a jej čarovne uleteného manžela, ďalej uvediem konkrétny príklad)

Dieťa bolo očividne vo vianočnej eufórii a ja som mäkla čoraz viac. Bože, toto som dááávno nezažila.(myslím takéto úprimné vianočné nadšenie) - Teta krstná (roztomilé pomenovanie mojej osoby, úplne spontánne zo mňa spravila 2 v 1) - a máte doma kaprov? Lebo my už nie, už sme všetkých pozabíjali! (My kaprov doma nikdy! Enem filé... )
Pýtam sa: - a koľko ste mali tých kaprov?? - No troch! Pre babku s dedkom jedného a nám dvoch. Veď vieš, že mi ich moc ľúbime! (Tu sa mi vybavila spomienka na švagra, malú a vianočných kaprov. Hm... švagor je ... dobráčisko od kosti, pre každého urobí všetko, čo je v jeho silách.A pre svoje milované baby všetko na svete!!! Keď mala malá zo 2 roky a šalela z kaprov vo vani, bola v takom vytŕžení, že ju zachvátila túžba byť s nimi spolu. Žiaden problém! Švagor ju upozornil, že vodu majú studenú a inak to nemôže byť. Že nevadí. Nuž ju vyzliekol a šupol ku kaprom do vane .... Sestra pri pohľade na dvojročné dieťa, drkotajúc zubami medzi rybami, ale blažené ako nikdy, takmer skolabovala. Ale prežili všetci.

Malá Katka sype ďalej: - teta krstná, ten náš stromček je taký krásny, musíte sa prísť pozrieť. Hocikedy. Lebo my máme veľký dom, môžete u nás aj spať. Ale jedno svetielko nesvieti, ocino hovorí, že ho opraví, a stále nič. A vy máte aký stromček? A vaši chalani písali Ježiškovi? (cha!)

Som pobavená a rozosmiata ako dávno nie. Dohadujem si stretnutie s mojim krsňaťom u babky (na 1.sviatok vianočný),sľubujem jej, že aj tam nájde darček od Ježiška. V pozadí počujem sestru, ako malú napomína,nech sa s krstnou mamou pekne rozlúči, a tá, odpáli rozlúčkovú debatu ako sa patrí:

- tak ahoooj, pozdrav všetky svoje deti, teda chalanov(2), aj teba pozdravujem a aj uja Milanka. A príď ku babke. Lebo aj ja prídem. A povedz Maťovi (syn, takmer 15 rokov), že už je veľký, nemal by spávať s rodičmi.... (Koniec, šla som do kolien. Čo tým myslela, nemám páru,lebo s nami dlhodobo nikto nespráva, záchvat smiechu bol nekonečný, ešte aj ségru som počula kuckať sa od rozosmiatia...)

Ako-tak sme rozhovor ukončili. Podotýkam, že malá nevie povedať "r", sem tam sa jej rozkošne prešmykne, inak si všade dosaďte "l". Bolo mi z tohto telefonátu TAK SUPER na duši,že by som ho kľudne vymenila za všetky hmotné darčeky.

A odkaz pre maminy s malými a všetečnými detvákmi: užívajte si sladké chvíle s nimi. Sú také neopakovateľné a čarovné... a tak rýchlo pominú, že sa budete až čudovať. Verte mi!!! :-}:-}:-}