Vianočný román 12.

Keď Paľo odchádzal z vyšetrovne, všimol si na lavičke policajnej stanice sedieť vysokého čiernovlasého muža. Bol mu povedomý, no až keď k nemu pristúpil bližšie, uvedomil si, že je to Juraj. Už vedel, prečo ho nemohol spoznať, Juraj mal minimálne o 10 kíl menej ako vtedy, keď ho videl naposledy. Bolo to presne pred dvomi rokmi, čo sa s ním stretol v jeho notárskej kancelárii kvôli poslednej vôli rodičov. Šiel za ním vtedy sám, bez Ivety.
Juraj bol prvý a jediný muž, ktorého Iveta predstavila rodine. A bol ženatý. "Sľúbil jej, že sa rozvedie," zasmial sa Paľo. "Och, aká len bola tá moja sestra naivná."
"Juraj, čo ty tu?"
"Paľo, ja, ja..." zakoktal sa. "Predvolala si ma polícia, to s tvojou sestrou ma veľmi mrzí. Úprimnú sús..."
"Teba? Prečo teba? Veď si sa s Ivetou rozišiel a už roky nestýkal?" skočil mu do reči Paľo. "Vyhrážal si sa jej dokonca políciou!"
"Vieš, ako by som ti to povedal. Pred týždňom mi zavolala, chcela sa strenúť, pracovne," povedal Juraj a len tak pre seba si šeptom dodal. "Ha, pracovne a ja som si naivne myslel, že sa chce ku mne vrátiť."
Obrátil sa na Paľa. "Nedávno som sa rozviedol s manželkou, zostal som celkom sám."
"A čo ma do toho? Radšej mi povedz, čo od teba chcela Iveta."
"Ty nevieš? Iveta vravela, že ťa s tým vopred oboznámi. Spísala poslednú vôľu."
"Čo?"
"Asi by som Ti to nemal hovoriť, no aj tak sa to dozvieš. Odkázala všetok svoj majetok...", nedopovedal. Zo dverí vyšetrovne totiž vykukol poručík Konečný a zavolal si Juraja dovnútra.