Vianočný román 24.

„Vieš čo, Nataša. Vyspíme sa a zajtra spolu zájdeme do mesta. Teba hodím domov a ja zájdem na políciu, dobre?“
„Ok, aj tak som unavená.“
„A mala by si zájsť k lekárovi. To nie je normálne, že taká mladá baba stráca tak často vedomie. Ako dlho to trvá?“
„V takejto intenzite len pár dní, no predtým sa mi stávalo niečo podobné. Ako by som ti to... Napríklad, raz som bola v hračkárstve kupovať kamoškinej malej darček. Pamätám si, že som mala hodinu než mi mal ísť bus, no keď som sa po chvíli pozrela na hodiny bolo 15 minút do jeho odchodu a ja som nechápala, čo som tú trištvrte hodinu robila. A viem iste, že som neodpadla, to by si niekto všimol.“
„Tak to je teda naozaj čudné. Pamätáš ako som ti vravel, že som ťa videl odchádzať od Ivety? Čo ak si u nej bola a ani o tom nevieš?“ dodal viac-menej pre seba. Nataša medzičasom zaspala.

Ráno sa vybrali do mesta.
„Naozaj nemám ísť s tebou? Zvládneš stretnutie s Marošom?“ spýtal sa Peter.
„V pohode, len si vybav, čo potrebuješ. Nemôžem sa mu vyhýbať, raz sa s ním aj tak stretnem.“
„Dobre, vezmi si aspoň moje telefónne číslo a večer mi zavolaj.“
„Jasne,“ dodala Nataša a zamávala mu. Nechápala ako je možné, že dôveruje niekomu koho pozná dva dni viac ako niekomu, s kým prežila takmer celý svoj dospelý život.

Na policajnej stanici sedel kapitán Vyšný nad papiermi, ktoré mu dodal Maroš. Niekto zaklopal a on od prekvapenia nad tým, čo sa z nich dozvedel, ani nezdvihol zrak.
„Vstúpte,“ len periférne zbadal Maroša.
„Pán, Maroš. Ste tu veľmi rýchlo. Tie papiere, čo ste mi naposledy poslali, sú prinajmenšom zaujímavé...“
„Dobrý deň, nie som Maroš. Som Peter...“
„Prepáčte. Čakal som... Vyzeráte presne ako...“
„Ako môj brat. Viem. Len som vyšší,“ usmial sa.
„A ja som kapitán Vyšný, teší ma. Takže vy ste...“
„Som Marošov brat.“
„Ale veď vy máte byť...“
„Mŕtvy?“

Nataša sa s Marošom zrazili pri výťahu.
„Naty, čo ty tu? Kde si bola? Poď, poď. Ponáhľam sa na políciu. V aute mi všetko povieš, dobre? Som tak rád, že si v poriadku. Bál som sa o teba.“
Nataša ani nevedela ako, ale ocitla sa s Marošom v aute. Smer policajná stanica.