Vianočný román 31.

Kapitán Vyšný sedel so svojím kolegom Konečným nad ich posledným prípadom dlho do noci. Okruh hlavných podozrivých zredukovali na troch. Petra vylúčili ako prvého. Podľa laboratórnych výsledkov začal niekto obe ženy tráviť ešte skôr ako pricestoval na Slovensko. A nemal motív. Druhého vyradili Paľa, lebo sa s Ivetou nestýkal pravidelne a Natašu stretol až po tom, ako sa u nej objavili prvé príznaky otravy. Zostávali teda traja- Maroš, Mira a samotná Nataša.
„Ja si myslím, že vrahom bude tá bláznivá. Mira sa tuším volá,“ povedal Konečný a odpil si z kávy. „Poznala obe ženy, s Ivetou sa kamarátila, podľa susedy ju často navštevovala. S Natašou pracovala. Keby ich chcela otráviť má na to ideálne podmienky. Navyše má niekoľko semestrov farmácie.“
„Áno, vyzerá to tak. Milovala Maroša, chcela sa postupne zbaviť konkurencie...“
„Škoda, že sa u nej nič nenašlo. Teda až na tú horu prázdnych fliaš.“
„No a v tom vidím hlavný problém. Pri poslednom výsluchu nepovedala ani slovo. Teraz je na psychiatrii, neviem kedy ju budeme môcť znova vypočuť.“
„Šéfe a čo si myslíte o tom Marošovi? Je možné, žeby pomáhal Mire, zbaviť sa oboch svojich žien? Neverím, že by chcel jednu z tých kočiek vymeniť za tú trosku, Miru.“
„No možno on nepomáhal Mire, ale ona jemu, zbaviť sa ich. Len mi nie je jasné, prečo by zabíjal Natašu, veď tú stačilo opustiť. Pri Ivete mal motív. Dedičstvo po Ivete a jej manželovi, teda po jeho bratovi. Celé to akosi nesedí.“
„A čo ak bola vrahom Nataša? Podľa Petrovej výpovede ju raz videl odchádzať od Ivety. To že vie o milenke svojho priateľa tajila... a suseda ju tam tiež párkrát videla ísť. Svoju vlastnú otravu mohla len fingovať.“
„No nezabúdaj, že bola tehotná, snáď by neriskovala život svojho ešte nenarodeného dieťaťa.“
„A čo ak o tom nevedela? Ale zasa, kto by do seba dobrovoľne pchal jed, že?“ dodal Konečný a zahľadel sa von oblokom. Už bola tma, svietil len mesiac a nočné lampy.
„Alebo... alebo boli dvaja páchatelia, ten prvý otrávil Ivetu a ten druhý sa to pokúsil napodobniť u Nataši. Kolega, ráno múdrejšie večera, poďme, teraz v noci to aj tak nevyriešime.“