Si v podstate optimista lebo sa tešíš na budúcnosť -úrodu.. Toto nie je z mojej hlavy kdesi som to čítala..
No a ja dnes polievam kvety, záhradu atď.a pozriem a skoro mi oči vypadli-zakvitol mi olivovník nie veĺký max. výška 50cm drobným smotanovým kvietkom a dnes sa konečne rozvila "lososová" pivonia-jedným ale nádherným kvetom-hľuzka bola darček v jeseni tak o to vzácnejšia.. a za domom v takom kroví som objavila nádherne bielulinkú kvitnúcu kalinu-musím ju nejako označiť aby ju niekto nevyrezal lebo nie je veľká.no a v robote sa strojím obrať kávovník lebo ešte má červené "bobuľky" a zároveń kvitne..
v záhrade síce všade samá voška a mravce ale teším sa z pohladu ako všetko rastie, mocnie.. Pri tom politickom marase doma vo svete naša obyčajná dedinská záhrada oáza pokoja.. Aspoň tu zabúdam na to čo sa deje okolo aj ked sa narobím ako mulica..
Voľakedy som mala so sadením problém, lebo bolo treba dlho čakať na výsledok. Zasadíš a čakáš mesiac, dva, niekedy rok, ale aj päť. Všetko som chcela mať hneď. Tak ako varenie alebo šitie. Za pár hodín (niekedy aj minút) je hotovo.
Len tu je to o čakaní. A veľkej nádeji, že keď sadíš a polievaš, bude aj úroda. Jasne, niekedy sú proti tebe vonkajšie okolnosti. Mráz, sucho, záplavy, vošky, hryzce.... Alebo aj dvojnohá škodná.
Ale vždy to nakoniec skončí tak, že keď jeden rok nie sú paradajky, tak sú nádherné zemiaky. Alebo prekrásne gladioly. Alebo najšťavnatejšie jablká. Alebo kapusta. Vždy niečo ostane. Netreba to vzdávať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tiež sa teším zo všetkých kvietkov, aj presadenej zeleniny, ktorá sa ujala. Aj ked pomaly každý večer poprcháva, veľké sucho je. Moje pivónie sa akurát chystajú na kvitnutie.