reklama

Zachráňme Nanič román!

Pridal/a Kamila dňa 07. 02. 2007 - 22:34

reklama

Akosi nám dochádza dych pri písaní Naničrománu. To je len zámer aby sme sa trochu časovo zosynchronizovali. Veľký úsmevVeľký úsmevVeľký úsmev Autorský tím vás prosí o pomoc.

Na začiatok výzva pre Amálku. Amálka prosím píš! Píšeš krásne a pútavo, neopúšťaj nás!

Teraz pre ostatné, ktoré ste pri našom Naničrománe strávili zopár príjemných chvíľ.
Mám pre vás krátke zhrnutie.
Hlavná hrdinka Hanka, končí posledný ročník vysokej školy ekonomickej v Blave. Diplomovku sa snaží písať doma a zároveň pracuje v strýkovej stavebnej firme ako dievča pre všetko. Trochu viac-menej to iskrí medzi ňou a jej novým susedom Adamom, aj keď ten rozprával niečo o priateľstve. Adam je rozvedený tridsiatnik a pracuje externe pre strýkovu firmu ako architekt. Jeho exmanželka sa chystá na zahraničnú stáž a šesťročnú dcéru Barborku, chce na túto dobu zveriť Adamovi.
Hanka má v práci veľmi dobrého kolegu Martina, spriaznenú dušu, ktorému sa vrátila z Anglicka priateľka, ani s tebou, ani bez teba. Posledne mala Hanka chrípku.
Tak myslím, že tu niekde sme skončili.
A ešte Lienka píše paralerný príbeh o Hankinej mame Alene a aj jej neveste Adele.

Dievčatá píšte prosím nápady hlava-nehlava, ako by sa mal posúvať dej, my si niečo vyberieme.


reklama

reklama

Amalka, St, 07. 02. 2007 - 22:49

och hanba mi!!! Hambím saHambím saHambím sa popol na moju hlavu!!! Kamka, uz dva tyzdne sa k nemu priberam a prave som ho nacala. Som sa dnes informovala u kamosky, ktora pise diplomovku, ako to chodi, kedze nemam skusenosti Veľký úsmev zajtra mate novu cast. Este raz sorry, kajam sa.

som v papradí

nerozhodna, St, 21. 02. 2007 - 14:55

Veľký úsmevÁno
veru uz som rozmyslala, kde sa to zastavilo... ved Vam tovsetkym tak dobre islo. Kazda mate svoj styl a pritom sa dokazete krasne zladit...

Ja by som do romanu zakomponovala aj trosku spomienok na jej bolestivu minulu lasku, lebo sice jej urobil velky podraz, ale ako sama dobre zo skusenosti viem ... ked niekoho tak dlho milujeme a planujeme spolocnu buducnost, nedokazeme tak rychlo zabudnut. Hlava sice veli, nemysli na neho a uz vobec nemysli na to ako sa ma, s kym je, ale... srdce si robi co chce a myslienky bludia v minulosti!! a hlavne - lutuje to, ze uz nieje so mnou? pochopil, ze ja som bola ta naj???, alebo je mu to jedno??? - pri tejto myslienke som uz vacsinou neutichajuco plakala...takze tolko..

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama