Po niekolkych rokoch vo vztahu znova sama.....Zvlastny pocit, zrazu akoby som nezapadla medzi svojich zenatych a poparovanych znamych...a uz vobec nie medzi tych, s ktorymi sme chodili s byvalym na spolocne akcie, chaty...
Zatial co oni riesia byvanie, deti a dovolenky ja sa im bojim aj zavolat, aby som o tom nemusela hovorit, alebo aby ma nebodaj nelutovali....
Okrem toho uz som vo veku, ktory je pokladany za "parovy", v mojom okoli nikto z mojich rovestnikov nie je single. Biologicke hodiny mi sice este netikaju, no hniezdocko by som si uz budovala rada a hlavne by som rada mala istotu a teplo domova, nie prazdu postel a ticho ked sa vratim do bytu.
V podstate by som svoj stav prirovnala k investorovi, ktory investoval vela casu a penazi do nejakych cennych papierov, ktore su zrazu - z nicoho nic bezcenne. Stratil vsetko. Dokonca aj minulost a spomienky ma poznacene - ked si spomenie na nejaku udalost, vybavi sa mu,v akom stave bola vtedy jeho investicia....tych spomienok sa nikdy nezbavi, bude si svoju prehru niest a ta skusenost sa odrazi v jeho buducich investiciach.
To je v skratke vsetko co ma caka....zuctovanie : spisat straty a vyhry, dobre a zle, vyhodit spomienky a spolocne fotky, zabudnut na plany, ktore sme si robili a pokusit sa zit najprv sama a neskor mozno s niekym....
Ale bojim sa toho. Sebecky sa bojim, ze nikoho aspon tak dobreho nenajdem a zostanem sama, alebo sa zo zufalstva podporovaneho stupajucim vekom uspokojim s hocikym? Alebo budem silna a budem sa tvarit, ze mi vobec nevadi byt single a nikoho nepotrebujem a pod cudzim menom sa budem prihlasovat do zoznamiek a chodit na rande na slepo?
No nie som skvela, ked namiesto toho aby som smutila za tym co a koho so stratila, planujem si svoju buducnost?
Som sebecka potvora. Alebo je to len pud sebazachovy aby som doma neplakala do vankusa? Ale to budem aj tak...Clovek predsa nevymaze roky mavnutim ruky.
Zase sama...ako budem zit? A ako sa zije Vam?
Aho Mirusha,neboj sa,ten pravý určite niekde na teba čaká,len o tom ešte nevieš.A okrem toho.trápiť sa vo vzťahu,ktorý nefunguje tak ako má,keď ste dvaja,aké by to bolo keby ste traja,štyria.To zrazu prídu iné problémy a len potom by to bolo zlé,deti by sa trápili a Ty ešte viac.V podstate sa teš,aj keď je to teraz ťažké.Viem o čom hovorím,ja som tiež mala 5 ročný vzťah-nevzťah,potom sme to ukončili a za pol roka somstretla môjho muža a za trok sme sa brali.teraz sme spolu siedmy rok/kritický/,máme dve detia aj kď niekedy je tak,raz tak,ľúbime sa a sme šťastní.A stým bývalým by to tak určite nebolo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mirusha, rada by som ťa povzbudiť ak som dobre čítala, že máš sladkých 24... Ja som na svojho chlapa natrafila práve v tomto veku, keď som už ako nežná naivná mačička prestala hľadať labku čo by ma pohladila... Stalo sa to presne preto, že som si povedala, že budem konečne sama sebou bez ohľadu na reči okolo a konvencie..... Dala nás dokopy náhoda, ktorá si počkala na vhodný okamih a z nezáväzného, neobmedzujúceho vzťahu sme prešli rokmi vzájomnej tolerancie.....
Dievča, dočkaj času a užívaj si mladosti
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mas 24 - si mlada, slobodna, bez zavazkov - uzivaj si! A nesnaz sa za kazdu cenu hned najst nahradu toho "praveho". Pockaj si, on si Ta najde! Ale ani neodmietaj prilezitosti. Lebo by si ho mohla lahko minut a prehliadnut.
Drzime Ti vsetky palce - a hor sa z depresie!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mirusha, ja som sa hned kukla, ze aky je to vek, ked uz sa povazuje za "parovy", som myslela, ze hovoris o veku nad 30 - 35.. a kukaaaaaaaaam kukaaaaam, ty mas tu krasnu 2 pred tou nadhernou 4 Ja som sa zhruba v tom veku rozisla po 6 rokoch z mojim ex, tiez to bolo take "divne" ale neboj, rozhodne nie su v tom veku vsetci "poparovani"
Urob si cas na seba, chodievaj trosku von, Mirusha ved ide LETO, hormony sa vyburia a este sa nam tu budes stazovat ako ta ten tvoj buduci bude trapit
Inac podla mna, nikde nie je napisane, ze clovek stretne toho praveho prave v 20, ci 30.. hlavne je, aby si sa netrapila
Uzi si to leto da single!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj ja ťa chcem povzbudiť, ja som svojho "princa" spoznala keď mi tiahlo na 25 a to som pred tým žiaden vzťah nemala, tak som sa pomaly začala prestavovať na sigel život, a vždy som si hovorila radšej ostanem sama ako nešťastná po zvyšok života v zlom vzťahu. Viem si predstaviť ako sa ti zrazu zmenil život, všetko je zrazu iné, ale je čas poupratovať, zavrieť za sebou dvere a začať znova. Je to vždy ťažké v okruhu spoločných známych, či zadaných priateľov, ale keď sú to dobrí priatelia, tak to bude v pohode. Skús si nájsť niečo nové, čo si predtým odkladala, šport, jazyk, čokoľvek kde stretneš nových ľudí.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mirusha, este jedna vec.. strata nie je vzdy strata, moze to byt vyhra, ktoru nakoniec zistis az v buducnosti.. ak ti mozem poradit, nevyhadzuj stare fotky a veci (ja som to urobila, teraz mi je to obcas luto), schovaj ich do jednej velkej krabice, znes ich do pivnice a nechaj ich zapadat prachom.. mozno za par rokov, ked uz nebudes citit bolest, ale z minulosti ti ostanu len tie spomienky pri ktorych sa trosku usmejes, mozno sa raz rada na tie fotky z minulosti pozries.. ja som neverila, ze by to tak niekedy mohlo byt, vzdy som vsetko likvidovala lebo som si hovorila, ze ked budem pozerat stare fotky bude to este horsie... teraz by som si ich vcelku rada pozrela, lebo na tych fotkach nebol len ex, ale aj kamosi a kamosky a zrazu na nich nemam ziadnu spomienku... preslo peknych par rokov, rany sa zahojili, s ex sme sa zacali po rokoch spolu bavit ako kamosi a tak by som si veru teraz nejake tie fotky s partiou kde bol sice aj on ale aj kopec inych ludi, rada mrkla.. bohuzial ich nemam.. nevadi, ale uz by som to neurobila.. Tak ja len tolko a hlavu hore, vsetko zle je na nieco dobre a ver, ze tvoja investicia nemusi byt vzdy prehra, len preto, ze to tak teraz vyzera!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
mirusha, ja som tiez v takom veku ukoncila takmer 5 rocny vztah a nevedela som si predstavit, co bude dalej.... a zhruba po roku od toho rozchodu sme uz planovali svadbu s mojim terajsim manzelom a teraz cakame druhe babulo. a aj ked mam niekedy chut tresnut mu wokom po hlave, aby mu doslo par zakladnych veci, nevymenila by som ho za ineho a mimochodom, tiez mi prisiel do cesty, ked som to najmenej cakala a chcela
tak sa netrap, bude ako ma byt :-}
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mirusha,
myslim si, ze kazda skusenost je dobra a urcite Ta posunie dalej...
Urcite nemas dovod sa tak skepticky zamyslat, ved si mlada, ale hladaj krasu zivota a pozeraj sa okolo seba s otvorenymi ocami a hlavne...nechaj si svoje srdiecko otvorene...nrzamykaj ho, aby sa don mohla dostat laska...v spravny cas na spravnom mieste
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tiež som si najprv myslela,že máš nejakých okolo tridsať. Hneď ma totiž napadlo, že u nás v práci máme okolo 30-tky skoro všetky babenky slobodné a bez partnerov. Minule som tak nad tým uvažovala, že sú to skvelé baby, síce právničky, čo ale nemusí byť diagnoza. ale chlapa nikde. Tak som ťa chcela potešiť, že nie si sama... ale v 24?! Hojojóóój! Tiež som sa vtedy rozišla po 6 rokoch, naštvatá na všetkých chlapov, rozhodnutá, že sú mi dobrí len na to jedno. (och, krásne časy to vtedy boli.
) ale našiel si ma mužíček, zatrhol "radovánky" a ťaháme to už tiež spolu nejaký ten 7-rok. Rozchody sú hrozné, ale lepšie v lete ako na jeseň. Pokiaľ aj trochu pochudneš, postavička v plavkách bude úplne super a ostatné príde samo.
A kým si Ťa nájde tvoja polovička, tie ostatné páriky sa ešte párkrát rozídu. (to som ale mrcha, čo?)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Neviem,či je to tu vhodné napísať,ale...Mám 32.r.,2 deti a som sama ako prst.Myslím,čo sa týka partnera.Na jednej strane som šťastná(radšej žiadneho ako takého ako som mala),no na druhej strane občas prepadám depke.Faktom je ,že sa bránim vzťahu...Ale ver,že čo má prísť to príde!Takže nezúfaj,lebo s úsmevom ide všetko ľahšie!!!Držím palce!!!:-}
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ahoj....Tak ja mám 23 .... a dá sa povedať že pred rokom som ukončila vzťah na ktorom som si zakladala, juj a štastná prešťastná som si vtedy myslela že ON je ten pravý "princ", ach jaj spomienky až kým som nezistila že ten "princ" má dalšie 3 princezné okrem mňa... vtedy som si povedala že stačí,,,,,princ prišiel o 2 mesiace za mnou so sklonenou hlavou aj ušami
že ma chce naspäť no ja som vtedy povedala že NIKDY viac..nech na mňa zabudne lebo jedno neodpustím NEVERU no dobrý pocit na duši bol, bolo to také malé zdvihnutie sebavedomia,že za mnou priklusol ale na druhej strane ostal pocit samoty vo mne ....samozrejme ťa viem úplne pochopiť ved každý chce mať pri sebe osôbku o ktorú sa môže oprieť,,,,no taktiež musí mať človek svoju hodnotu a mať isté hranice a vedieť presne čo chce a čo nie....no a teraz po roku ani neviem ako som sa zoznámila z ďalším "mojim mužom snov", ktorý fakt zo začiatku bol zlatý a ideálny, no teda aspoň mne vyhovoval no vykľulo sa z neho neskôr riadne čereslo
resp. teda človek z ktorým si neviem predstaviť svoju budúcnosť....a zase som tak ako TY na začiatku hoci teraz trošičku viac o dalšiu skúsenosť obrnená ale stále otvorená novým možnostiam a tešiaca sa na budúcnosť...
...tak sa teda neboj a užívaj si zatiaľ tak ako ja single, slobody a všetko čo ktomu patrí....lebo potom príde niekto osôbka na ktorej Ti bude tak záležať, že ani sa nenazdáš a tá sloboda bude zrazu fuč
(to je len v dobrom myslené)...aj ja mávam depky a niekedy až príliš ale viem teda verím že bude dobre
... teraz mám napr. kvôli práci....škola skončená a práca nikde ale bude dobre musíme len veriť
...tak sa drž
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mile Apolienka, Vyvyka, Mira-Maria, Zuzana, Monika, Eifelovka, Majas, Siza, Mima,
dakujem Vam vsetkym velmi velmi pekne, za to, ste mi napisali a povzbudili ma :ˇ)
Velmi mi to pomohlo z tej pociatocnej depresie, a nielen tym, ze pisete, ze aj Vam sa to stalo bez ohladu na to, ci ste boli starsie alebo mladsie, ale preto, ze ste nasli "toho praveho", tak sa budem aj ja snazit nestratit nadej...
:)
Mirusha
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Adi,
dakujem a drz sa, mas to tazke...a ja som si myslela, ze ako je zle mne, ale ty mas este aj zodpovednost za deti ...tak sa pokus (ako ja ) neprepadat depkam...zvladnes to.
:))
Mirusha
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a Mirka,
drz sa,
hladaj pracu a pozorne si z muzov vyberaj :) kym je z coho... :)
Mirusha
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Mirusha, tak prosim ta rychlo zahod svoje obavy. JA mam 30 a pred 3mesiacmi som ukoncila 5 a pol rocny vztah a vobec nemam obavy, ze by som zostala sama, alebo zobrala niekoho len koli pocitu samoty. Viem, ze v dalsom vztahu budem opatrnejsia a hlavne ze bude ovela lepsi a vobec ma nenapadlo ist na nejake zoznamovacie stranky. Uzivam si slobodu, teda tiez chodim do prace, obcas von s kamoskami a venujem viec casu mojmu malemu hafanovy, a ta mala potvora je mi za to nesmierne vdacna. Tak hlavu hore a uvidis, ze "cennejsie papiere" este najdes, a to v case, ked ich budes najmenej cakat.
Tak usmev na perach a pekny den prajem. MIma