Materstvo a veci s tým spojené....alebo je to „generačný problém“?

Casy sa menia, za posledne roky sa deju velke pokroky snad vo vsetkom a tyka sa to urcite aj mamiciek. Ako pises, drzali ste hubu a krok, to uz dnes nie je samozrejmostou. Baby prisli na to, ze sa da uzivat si materstvo aj inymi sposobmi a myslim, ze je to dobre. Myslim, ze som dobra mama, aj ked zijem spolocensky, aj ked mam kamosky a vymozenosti dnesnej doby. Ale pred 200 rokmi, pred 40 rokmi, aj dnes pre vacsinu z nas prioritou su stastne deti. Eva

Aj ty si stávala v rade pred obchodom na mandarínky,banány,kubánske pomaranče(bývali také suché)?Všetci si v šóre poklebetili,postretali sa.Každá doba má v sebe niečo krásne čo ľudí spájalo.

je to iná doba, samozrejme. Idem do Tesca a kúpim zabité aj otrhané kurča, jednorazové plienky, ak sa mi nechce občas variť, zodvihnem mobil a objednám pizzu. Káva je pomletá a aj mak. Všetok tovar potrebný do koláča kúpim oproti vo večierke. Ľudia strácajú predpojatosť minulú a začínajú akceptovať veci ako baby šatka, klokanka, nosič, vajíčko, ktoré nám tak veľmi uľahčujú život. Nešijem oblečenie, dokonca ani neštopkám ponožky.
Vstávam o 11, keď sa budí moje . Nežijem pre poriadok, ale poriadok uľahčuje život mne. O dieťa sa starám 24 hodín denne, z toho vyplýva, že občas aj ona sedí vo vajíčku v košíku, bohužiaľ. To sú nástrahy dnešnej doby. Desím sa toho, čo bude keď dcérka dovŕši 3 roky, žiadna babička poruke, škôlky otvorené od času, kedy už by som mala sedieť v práci, žiadna istá práca ani práca vyhovujúca režimu 3 ročného dieťatka- všemožné zmeny, práca cez víkend, cez sviatky. Žiadna novomanželská pôžička alebo byt na prídel. Žiadna istota do budúcnosti. Dvojizbový byt a dvojmiliónový úver na krku, ktorý budú splácať do dôchodku. Bez iného komfortu ako auto, dovolenka, bohužiaľ aj školské koncerty detí a rodičovské združenia.
Nedávno sme o tomto rozprávali s mojou maminou a prišli sme k záveru, že dnešní mladí ľudia sa musia naučiť aspoň žiť, pretože aj keby "žijú dobou minulou"- perú plienky, trhajú kurence, stoja šóry, nemali by svoju budúcnosť istú. A pomaly by sa mohli scvoknúť, pretože "nežiť" a ani "nemať" je iba na zbláznenie. Každá doba si nesie svoju ťarchu na pleciach a výhody doby dnešnej sa môžu v budúcnosti zmeniť na záťaž generácie budúcej- vy ste mali istotu, za ktorú teraz my "platíme" a my máme voľnosť za ktorú budú možno platiť generácie ďalšie Bohužiaľ

Adus a všimla si si tu aj vtipné a poučné veci? Výroky, rady, recepty... Podla mňa to tu neni len o reptaní a sťažovaní sa. Prečo nedostať zo seba von to smutné, čo nás štve a ťaží vo vnútri, aby sme potom mohli byť spokojné a aspoň chvíľu vyrovnané.

No, zaujímavý blog .
Adus, ty si nebola unavená a nevyspatá? Alebo si bola,tak ako aj dnešné maminy, len si sa neodvážila to povedať nahlas?

Ja som rada, že som matkou v dnešnej dobe, keď mi muž neodoprie to, že po nevyspatej noci pri dieťati logicky mám právo byť nevyspatá)). Prečo by mala byť nehanebnosť byť unavená, keď som v noci spala dokopy 5 hodín so šiestimi prebudeniami na dojčenie? Tvrdiť opak by mi prišlo ako neúprimnosť, pokrytectvo.

Takže nemyslím, že ženy-matky dnešnej doby sú viac precitlivelé, skôr dnešná doba je oproti tej "minulej" v tomto menej pokrytecká .

ešte dodám PS
Adus, nehovor nikdy, že by si zostala s vnúčatkom na materskej- ak ti na DCÉRE záleží, hovor radšej "urobím čokoľvek, aby dcéra mohla byť so svojim dieťatkom čo najdlhšie"
Je to najväčšie puto, ktoré medzi nami existuje, kamarátky, ktoré museli kvôli financiám odísť od dieťatka po pár mesiacoch, si to veľmi vyčítajú a ľutujú. Jasné, všetci sa tešíme na vnúčatá, ale nesmieme zabúdať, že sú to deti našich detí, nie naše.
A PSS: tak ma napadlo- opýtala som sa vtedy maminy, kde by si vybrala žiť, keby mohla. Odpovedala nejak takto:
"ťažká otázka. Život s pamperskami, hypermarketmi, všemožnými hračkami, právo povedať svoj názor, ktorý však nikoho nezaujíma Žiadna istota, skorumpovaný svet a všetko okolo... alebo svet, kde človek musí byť ticho, všetko iba musí, nič nemôže... svet v ktorom nie je ničoho dostatok, iba ochoty ľudí, dostatok práce a bytov... Keby sa dali preniesť hračky doby dnešnej do tej minulej...bolo by to asi príliš pekné"

Kedysi to bolo tak,že maminy po skončení matrskej museli dať dieťa do jasličiek,škôlky a vštci museli pracovať.Dnes je to aj v niečom podobné.Kamarátka keď nastúpila na materskú,tak iba na 6 mesiacov,inak by dostala z práce výpoveď.A tak je to v dnešnej dobe podobné.Mladá mamina keď ide do práce po materskej tak ako prvé sa jej pýtajú ako veľké má deti,akú má prax,má kde dať deti keď ochorejú?

Inak ja som svoje deti tiež naučila ako sa šklbú sliepky a komplet vyčistia až kým dorazia na stôl v akejkoľvek tepelnej úprave.Taktiež vedia ako sa zhruba pripravuje maslo,chlieb.Aby mali deti aspoň šajnu ako to kedysi bývalo.Nie som až taká stará(dúfam),ale moje deti vedia ako sa žilo kedysi a teraz.A ich hláška nakoniec bola či vtedy chodili po zemi dynosauri?

Vložil(a) adus, 25. November 2008 - 17:16

Práve tie vtipné veci boli tým, čo ma zaujalo. Nie, nehovorím, že sa tu len reptá a sťažuje, len sa riešia veci, ktoré mne ani nenapadlo riešiť. A chcem vedieť prečo. Ten čas, ktorý uplynul od mojej poslednej materskej nie je tak dlhý, ale ....
.
...mna by zaujimalo, co mate konkretne na mysli, Adus...
...ono, ako som si vsimla, aj tak povacsine nejaka dobra dusa zhrnie tie blogy s tym, ze ludia su rozny a kazdy sam za seba prezentuje nazor...ja to beriem tak, ze ani tak nejde o to, "co sa riesi", ale o to, ze to ten clovek dostane zo seba von.

...nuz, ja osobne by som milerada vymenila sucasnost za minulost, netrebalo by mi hranic, kludne by nam vystacili Tatry a Machovo jazero, mandarinky a pomarance a banany raz do roka, najlepsie v nemocnici, Zeus v konzerve, sobotne brigady a vyvaranie pradla v hrnci. Za nenavratnu pozicku na dom by som to kura sklbala aj kazdu nedelu stastna ako blcha, manzel by dostal za tu drinu v praci aspon diplom a odznak, deti by sa obliekali prinajmensom rovnako....
tiez si myslim, ze porovnavame neporovnatelne...minulost davala istotu, ze o rok budem zit svoj zivot rovnako, ze detom dam istotu, ktoru mam ja...zial sme v dobe globalizacie, kde zavladol system novej ekonomiky nie je mozne adekvatne zabezpecit buducnost vlastnym detom (ako pise Akira), pretoze nemame este zabezpecenu sucasnost...

aha, neporovnavat, tak nic...tak to berte len po prvy odsek...az teraz mi to nabehlo...

adus, prezradim ti tajomstvo: začalo sa to niekedy keď ženy získali volebné práva....
jasne je to výchovou.
moja mama bola napríklad vychovávaná presne v tomto duchu: držať hubu a krok, nereptala, brala tie veci čo aj ty opisuješ ako samozrejmosť, ja často na ňu myslím, že ako to zvládala, napr. šila nám šaty do neskorých večerných hodín a o 5 ráno už pripravovala raňajky manželovi. vám poviem, že keby mňa manžel zobudil ráno o 5, tak som pár minút nato asi vdova No moja mama bola tak vychovaná, ale žeby bola z toho 2x šťastná, tak to sa nedá povedať a preto nás vychovala inak.
Viem, že mám svoju hodnotu, viem, že mám právo na spánok, viem, že mám právo si niečo pekné na seba kúpiť,... a tiež sa VIEM obetovať, ale nie preto, že musím, lebo sa to patrí, lebo to tak má byť, ale preto, lebo CHCEM.
Je to o výchove, to máš právdu, ale dovolím si ti oponovať - nie je to o rozmaznanosti.
Vychovali ste nás dobre.
A to že frfleme?
No boooože
veď to je predsa základné ľudské právo - byť nespokojný,
a jedine vtedy sa veci menia a hýbu a zlepšujú, keď sa "neuspokojíme" s držaním huby a kroku.
Takže ponaučenie: frflať a neuspokojiť sa je ZDRAVÉ a prospieva to vývoju

Milá Adus - prečo repceme? Lebo to IDE aj inak ako si to z dectva pamätáme. Možno si pamätáme práve tú ustatú, vystresovanú maminu, ktorá šije, upratuje, perie v tatramatke, s ktorou sa nadrela viac ako bez nej a varí. Možno repceme, lebo aj my sme chceli mať namaľovanú, upravenú maminu, ktorá ide na 2 deci s kamoškou poklebetiť. Možno repceme preto, lebo sa nám nechce šklbať husy, aby naše deti mali výbavu. A možno repceme len preto,lebo je to taká ešte decká alebo aj generačná vzdorovitosť..... nechceme byť ako naše mamy.

A možno repceme preto, lebo ten čas ISTOTY "v krajší zajtrajšok", i keď s kopou negatív, na ktoré sa niektoré dívame s nostalgiou, sa už chytiť nedá.

Ahojte. No neviem, či my repceme viac ako naše maminy. Len sa to proste "nemedializovalo" ale sa to iba "odklebetilo" medzi nimi. Ďalej to nešlo. Mne moja mama povedala, keď som bola tehotná, aby som si jednu vec zapamätala - že budem roky rokúce totálne unavená,chronicky nevyspatá a nervozna z toho všetkého. Takže nemyslím si, že naše matky to mali iné ako my a že by sa nesťažovali na to všetko. Ale tiež nezabudnem, že mi povedala, že mi pomôže ako sa len dá. A pomáha mi koľko môže ... ale tiež si myslím, že všetko je aj o povahe, o tom, ako sme vychované - NIKDY by som si nedovolila zneužiť to, že mama mi chce pomôcť. A zas ona by sa ani nikdy zneužiť nedala. Aj teraz sa mi stará o malého, ja chodím do práce, ale ráno letím do práce, z práce pre malého a rýchlo domov - navariť, upratať, porobiť bežné práce a popritom byť s drobcom. Nikdy by mi nenapadlo napr. žiadať ju, že nech varí aj pre nás ... som vďačná, že mi pomáha koľko môže a rešpektujem to, že ona má domácnosť,o ktorú sa musí starať, tak ju nezaťažujem ešte aj tou mojou.Porobím si sama. Mama je taká - pomôže, ale snaží sa nás viesť k samostatnosti, aby sme sa dokázali o seba postarať. A o toto sa budem snažiť aj ja - ono je pekné dať deťom všetko, ale nikto nežije večne a my musíme tie deti naučiť žiť aj bez nás.

Ahoj Aďuš,
to čo si napísala je pre mňa zaujímavé aj trestajúce. Vieš, ja som sem napísala, aby som sa posťažovala. Práve nato, čo si písala, že bolo ešte nedávno samozrejmé a "normálne". Ja som v určitej krajnej situácii (u dávno pohašterených rodičov, ale inam nemám kam, finančne nič moc a partner sa snaží málo). A ja to zďaleka nemám také ťažké ako si to mala ty, ale v určitých chvíľach mám pocit, že keď chvíľu nebudem sama sebou ako chcem, tak urobím niečo strašné. To myslím doslova, to že na tie veci mám právo, to mi nikto neuprie. Byť len osobou pre všetkých a naopak nič, ma ničí v plnej miere a robí to na mne strašné škody. Partnerovi, dcére a rodičom som dala v plnej miere, čo potrebujú a patrí sa. Jemu a hlavne dcére neobmedzene, ale všetko má svoje hranice. Viem, že si veľa krát dospela k rovnakému záveru, ale nemala si "nato" právo. Všetky si to nejako musíme vyriešiť, ak nechceme byť zlé (aspoň ja to tak cítim voči sebe a svojmu okoliu). Tak sebe a vám všetkým držím palce

Ahoj adus!asi sme v rovnakom veku,teda myslim si, podla toho, co pises o sebe,necitala som vsetky predosle prispevky,tak len k tvojmu uvodnemu sa vyjadrim.Myslim,ze na to,co sa pytas,alebo o tom uvazujes vo svojom prispevku, je jednoducha odpoved.Mala si doma,vlastne my vsetky-VZOR-ako to ma vsetko v rodine fungovat,kto sa ma na com podielat a kto nie,robili sme vsetko tak, ako to v tej dobe robili asi vsetky podla svojich mam,sestier a pod.Maloktora sa vzoprela,alebo uvazovala inak-teda tak nazvem to "modernejsie",ved by bola zatratena,ze sa vymyka z normalu.Nemyslim si,ze su dnesne mamicky,manzelky,-nase dcery rozmaznane ako si ich nazvala,mam na to len jeden vyraz,su viac EMANCIPOVANE a vyuzivaju viac vyhody tejto doby.Inak si myslim,ze je to vsetko aj o tom, aki mame vzor z rodiny,co nam zivot poznacilo,v dobrom ,ci zlom,co sme ochotne obetovat a co nie a pritom nezabudat aj na seba-na svoje potreby.Cely zivot niekoho lubime,lasku rozdavame svojim detom,manzelovi,rodicom,priatelom,ludom v nudzi a na seba casto zabudame,treba sa odmenit a urobit si zo zivota radost.Dnesne mamicky to vedia a pritom nemam pocit,ze by sa vymykali z normalu,robia vsetko dobre tak ako sme robili my.Co mi je velmi luto,ze su casto dnesne mlade zienky viac nestastne vo vztahoch,nechcem tvrdit,ze tomu nebolo aj pred 89,ale zda sa mi,ze tato doba je nejako viac nepriazniva na dobre vztahy v partnerstve.Ta rozvodovost je znacne vysoka.Tento mesiac sme spolu s manzelom oslavili 25.vyrocie a dovolim si tvrdit,ze som mala obrovske stastie a ked nam deti gratulovali, tak sme im tiez zo srdca zazelali,aby mali- poznali a nasli si dobrych partnerov na cely zivot,nic ine si nezelam pre svoju dceru a pre svojho syna,nie je nic horsie pre rodica ako to ,ked sa jeho dietatu nedari, ci uz zdravotne alebo v osobnom partnerskom zivote.Moc im zelam,aby v tejto "horsej"dobe nasli a mali pekny vztah.Nic nie je dolezitejsie,v tejto porevolucnej dobe ako laska,pekny vztah,a dobre srdce,a toto sa mne zda akosi vytraca.Toto mi v dnesnej dobe chyba,mozete sa mat ako PARIS HILTON,ale co si ani ona nekupi??????ale nechcem tu porovnavat,kto je ako stastny.Chcela som sa vyjadrit k tomu,ked sa tu porovnavali doby minule-mandarinkove sory a dnesne-internetove,ako velke negativum tejto dnesnej je to,ze ludia nejako "zosuroveli" a to mi je luto.
Adus,zelam ti aby si bola spokojna vo svojej rodinke a mala radost zo svojich dcer a syna,ze sa im dari,ze maju dobrych partnerov ,aj ty budes potom stastna.

Adus ja som v tomto presne taka ista ako ty -ten vysavac a ulahcenie dcere,ked sa uci,jaj my dve by sme si veru asi toho dost povedali vsak?tiez viem ako a co si chcela tymto blogom povedat,pochopila som ta.Ja som tiez nejedenkrat tak uvazovala,ze co potom,ked.....moja dcera,ked ja....asi...sme obetave za kazdu cenu a nepozerame na seba a potom,ak nahodou sa nieco stane-nieco ocakavame-Georgina ma vynikajuci blog-tak sme aj nestastne,ze nie sme docenene,je nam to mozno luto?......no poviem ti adus,to, ze si deti hyckame,ulahcujeme,myslim,ze oni to raz pochopia same,co sme pre nich urobili,a som pevne presvedcena,ze sa dokazu o vsetko same a dobre postarat,ked pride ten cas,ked budu MUSIET.ja som si myslela o svojej dcere,ze boze....ako ona toto ako toto....a rok zila v cudzine a ked som prisla na navstevu tak som len zirala....asi tak uvazujes aj preto,ze si bola od mala samostatna a robila si si vsetko sama a mozno pomahala rodicom viac ako tvoja dcera dnes tebe,no verim,ze tie nase dcery budu sikovne.Musime v to verit,deti su ako spongia-nasavaju vsetko v com vyrastali,aki mali doma model rodiny a aj ked si myslime,ze to nezvladnu,tak oni to zvladnu, hlavne,ze budeme pri nich stat,ked budu potrebovat nasu pomoc.

Myslím si že všetky mami/alebo aspom väčšina/,všetko to čo robí pre svoje deti robí z lásky k nim.Nečaká nikdy že sa jej to raz vráti-aj ked s tým možno málinko ráta.Ako si správne napísala lusesitka3 napísala tie deti si to všetko časom uvedomia a pochopia,aj ja som to pochopila až ked som sa vydala a sama mala dieta.Co všetko naša mama pre nás urobila/sme tri sestry/,ako sa obetovala len aby sme nestrádali,určite to robila z lásky a teraz nám pomáha samozrejme tiež ale príde čas ked jej to všetko čo ona do nás vložila budeme vracat s takou láskou akú dala ona nám...

soni potesila si moje lebo aj ja to tej svojej bezvladnej mame bez vyhrad a s laskou vraciam,aj ked je to niekedy velmi tazke,snazim sa,aby bola stastna a spokojna,pekne si to napisala,dik

adus, tak ja si tiez uzivam materstvo po druhy krat je to krasa, ale bez sedacky v nakupnom voziku, klokanky, jednorazovych plienok a vymozenosti tejto doby, by som sa asi scvokla lebo, dva tyzdne po cisarskom som stahovala to co som vladala, mame busines, takze frcim od rana od siedmej do vecera, ako vidis cas, kedy bolo toto postnute, niekedy aj dlhsie, prebalujem, momentalne mam dvoch marodov - mala ma silnu nadchu a maly crevnu chripku a nadchu a to ma len sest tyzdnov, ja som soplava a tiez mam crevnu chripku medzitym nakupujem, beham po lekaroch, lekarnach, medzicasom kojim a odsavam aby som mohla vypadnut nakupit a muz mohol dat malemu flasu... mam starsiu dceru ktora chodi do prvej triedy, robim s nou ulohy a jedujem sa kazde rano, lebo obliect sa je boj o prezitie , a neviem si predstavit, ze by som sa niekde neplesila s kocikom, ked musim maleho tralalakat so sebou klokanka to isti, maly v nej neplace a ja si mozem kludne nakupit, bez nervov, ale zasa musim povedat, ze drahy pomaha kolko moze, hoci tiez toho vela nenaspi, vstane aj k malej aj k malemu a bez frflania , obcas tiez stojim v sore -tu su hrozne pomali v bankach, vecne sora, hlavne, ked sa najviac ponahlam a to tam musim dva krat do tyzdna nehovoriac o parkovani, neviem si predstavit, ze by som prala plienky, hlavne teraz ked ma maly crevnu chripku, ale keby som MUSELA, tak by som prala (pri malej som nerobila, od sest mesiacov mala cez den obycajne plienky, papierove len na noc, takze som si presla aj pranim o materskej dovolenke mozem len snivat, naposledy som si oddychla v nemocnici po porode rodinu tu nemam co by mi pomohla stazovat sa a kde a komu?! sama som si zvolila to ako zijem, tak sa s tym vyrovnavam najlepsie ako viem, ano mam slabe okamihy ked od unavy padam na nos a najradsej bych sa dala vystrelit na mesiac, alebo vystrelila vsetko co ma irituje na mesiac , vtedy pridem sem, pocitam, ako ziju ine maminy a som rada, ze som rada, pripadne sa vypisem a je mi lahsie , ale nemenila by som, unava prejde a ja sa tesim z toho ze som to nevzdala a drobca nadalej kojim, uz som si povedala asi tisic krat, ze od zajtra to bude uz flasa,lebo nevladzem, ale vzdy sa na to vyspim a prejde ma to, su to krasne okamihy, kazda sranda nieco stoji neviem, ci tento komentar nie je od veci, ak ano, tak prosim, berte to s rezervou, je nieco po polnoci a ja som vo faze, kedy bych sa dala najradsej vystrelit na mesiac

Ahoj Adus, som mama dvoch detí. Občas sa posťažujem, keď som nevyspatá od kojenia. A nie som sama. Muž je uťahaný rovnako. Máme 15-mes. dcéru.Moja mama stále opakuje, ale to už by malo decko spať. Ona však nepozná kojenie. Len by veeeeľmi chcela pomáhať a tým že ja kojím, si ju ani keď sme na návšteve, v noci nemôže vziať k sebe. Čo by zrejme veľmi rada urobila. Tiež mi vyhlásila, že ona by sa ešte vedela o mimino postarať. Lenže toto materstvo si chcem užívať a podľa možností bez zbytočných konfliktov s rodinou. Ja mám pocit, že niekedy je menej viac.
A k tomu sťažovaniu sa, mama mala tri sestry. Všetky vždy všetko vedeli, ak vznikol nejaký problém. Takisto viem o kávičkách v práci, kde sa riešili súkromné problémy a pred kostolom to bol občas tiež slušný klebetník. Asi si bola iná. A potom všetká česť.

Minule som sa s mojou mamkou presne o tomto bavila. Vravela mi, ze ked som ja bola malilinka tak ona uz o pol desiatej rano musela mat navarene lebo o desiatej vypinali vodu, tak to ja by som asi tazko dovtedy navarila ked vtedy este behame aj s malou po byte v pyzame hehe. Nemyslim si vsak, ze to mali vtedy zeny tazsie. Mozno neboli vymozenosti typu jednorazove plienky, sportove kociare, ale napriklad mamine akonahle som sa narodila dostali od statu velky trojizbovy byt za 30 000,- a splacala ho po 300,- mesacne. Ked si to ale porovnam na dnesnu domu tak v priemere by teda mali, aby to bolo spravodlive stat byty nejakych 300 000,- a nie preboha 2 miliony za 15 000 mesacne, tak toto je brutal brutalny! Aj potraviny boli lacnejsie. A teraz mi prepacte za vyraz, ale ja nikdy nepochopim toto dochodcovske zmyslanie. Priklad: Mam na nohach cervene kozene boty s cervenymi snurkami, dredy a v popredi tisnem kocik, viete ako ma tie babizne ocumuju! Tak pre toto som horsia matka? Lebo chodim inak oblecena, inak ucesana, inak obuta? Pripada mi to take komunisticke, lebo ked matka nema kratke vlasy, sustakovu bundu a ruzovy kocik ( ja mam cierny ) tak je akoze zla? Dokonca maju tu drzost tieto zeny o mne tu na sidlisku vraviet ze som hodila svoje dieta o zem!!! Toto su vychovane zeny? To preboha v akom skurvenom systeme to zili, ked jedna matka toto druhej robi? Nemali sa az tak zle ked na stare kolena este maju vobec tu drzost toto kydat! Hanba! myslim si, ze cele toto spravanie je zavinene postkomunistickym pokracovanim umelo vytvorenej predstavi, ze oni vsetko robili lepsie ako dnesne zeny. No a co ze sa zene nechce raz za cas navarit, ci upratat, ale jedna vec je ista. Chcem aby z mojej dcery vyrastol clovek, s vlastnym nazorom na zivot a nie clovek ktory iba zapadne do davu, do systemu, aby sa nepovedalo.

je uz sice pokrocilejsi datum od zalozenia tejto diskusie, ale tato tema je pre mna velmi zaujimava a dlhodobo ju "riesim" takze rada by som aj ja povedala nejake svoje postrehy. Som uz tiez taky pokrocilejsi rocnik takze som socik zazila v plnej parade, aj ked ako dospela nevelmi dlho, ale dost na to aby som mohla porovnavat. A pred par rokmi som zacinala novy zivot uplne z totalnej nuly a v uplne novej profesii - takze zjednodusene povedane take dva zaciatky, kazdy za uplne inych podmienok. Moje nazory su samozrejme subjektivne, ale su z pozorovania mojho okolia a teiz viem ze mozem sa mylit a preto aj hladam iny nazor alebo iny uhol pohladu.

Posledne roky sa citim nenormalne unavena a viem ze za sociku to tak nebolo, plus ako to tak sledujem, cim mladsie rocniky, tym vacsia unava a menej vladzu, naozaj. Tie starsie rocnky to nechapu zas, lebo vidia len same vyhody toho ako sa dnes zije a zabudaju ze k tomu patria aj nevyhody.
Podla mna su dve priciny, a to na jednej strane sa zmenila spolocnost a kazdodenny zivot a na druhej vyziva a sposob liecenia plus zivotne prostredie. Dosla som k zaveru ze dnes maju mladi ludia ovela menej energie nez boli rocniky tak cca do 70-tych rokov a ovela rychlejsie sa aj vycerpavaju.
Mladsie rocniky vyrastaju od malicka na antibiotikach, jedia stravu plnu konzervantov, su od detstva zatazeny viac psychicky a to si myslim ze zasadnym sposobom ovplyvnuje aj stav organizmu a celkovu energiu - rychlejsie im dojdu "zasoby" energie s ktorou sa narodili a maju menej sanci si ju priebezne doplnat.

K tomu neustaly stres - za sociku sme ako mladi ludia absolutne neriesili existencne otazky, vedeli sme ze budeme mat kde byvat a co jest, ze budeme pracovat a mat zaruceny mesacny prijem. Mali sme skor pocit lahkosti z bytia - co sa tyka kazdodennej materialnej existencie - samozrejme sa nam nepacila spolocnost a tuzili sme po slobode, po moznosti sebarealizacie a boli sme zo sociku nestatsni a zelali sme si zmenit spolocensky system, aby bolo jasno Ale riesili sme to s plnymi bruchami, oddychnuti. Tiez sme chceli kopu veci ktore neboli bezne k dispozicii - a tak nejak nevedomky sme si predstavovali, ze to by bolo ako taky balicek navyse k tomu, co uz mame.
Teraz musim povedat, ze pracovne vytazenie vo vseobecnosti je niekolkokrat vyssie ako vtedy a navyse clovek velakrat musi trpiet sikanu a vysoku stresovu zataz, len aby nestratil pracu. Z prace idem v tychto rokoch neskutocne vycerpana a to ani nie tak fyzicky, ako psychicky. Za sociku bolo bezne aby si zena pocas pracovnej aby urobila nejaky nakup, pokavickovala, debatovalo sa s kolegami atd atd.. PN hockedy ked chcela, dovolenky bez problemov aj na dlhsie nez 3 dni ci tyzden. Teraz to fakt nehrozi.
V casoch ked som sa narodila, mali mamy 6 mesiacov matersku a potom sup dieta do jasli a mama sup do prace budovat socializmus. Lenze siet jasliciek bola taka ze kazde dieta sa za min. peniaze do nich dostalo a boli otvorene tak dlho ako zeny robili - plus nikto nezazeral na zenu kvoli OCR-kam a PN-kam - a ked ja zazeral, tak nic viac, proste ked deti pochoreli tak mama s nimi bola doma a nestartila robotu ani existencne prostriedky tak ako sa to stava teraz. A to sa nevyhnutne odraza na psychike - zit s vedomim ze o zakladnu existenciu sa treba obavat, ze ak nezarobite dost tak vy a vase deti nebudu mat jedlo oblecenie, na skolsky vylet a nebudete mat na najomne alebo splatky, pokial vam nepomahaju rodicia, alebo vy a vas manzel nezarabate nadstandardne. Velmi vela a najma mladych ludi s detickami zije stale s vedomim neistej existencie. To energiu berie.
Neboli supermarkety, museli sme prejst niekolko obchodov a vsade vystat rad, aby sme nakupili vsetko z coho sa da varit, ale z roboty sme isli o druhej az stvrtej, takze do siestej bola vecera uvarena - teraz idem z prace o siestej siedmej.
Co sa tyka veci ulahcujucich kazdodenny zivot - jednorazove plienky, supermarkety atd - vnimam ich ako nevyhnutnost na to, aby ludia mohli tak vela pracovat.... v niecom pomozu ale co tym ziskame, to nam zivot hned vezme inde.
Co sa tyka muzov a ich angazovanosti v rodine - este aj ja som bola tak vychovavana, ze domacnost lezi na zene, ze ona je za nu zodpovedna, tiez sa starostlivost o deti ... no a ked muz "pomahal zene doma" (co je podla mna donebavolajuca hanebna formulacia) tak bol uzasny a kazdy ho chvalil ))) A zeny hrdinsky tahali ako tazne kone a este boli na to aj hrde )) Pamatam sa ako moj oco raz dosiel domov cely paf z toho ako sa jeho kamarat pochvalil ze ma uzasnu zenu.... nielenze robi kazdy den v zamestnani a nosi peniaze, ale zvlada celu domacnost nadstandardnym sposobom a aj vychovu deti, stara sa o svoj vzhlad (akoze normalka) a nato vsetko si vecer este sadne k telke a este pri nej strikuje celej rodine a este aj na predaj inym! Teda ze kolko rodine usetri a este navyse prispeje aj pridanou hodnotou...HA ! a moja mama nevie strikovat a ani nesije... skratka menejcenna. On bol hrdy na to ze jeho zena taha ako otrok a setri rodine peniaze, zarobi vecer navyse - to bola jej najvacsia hodnota.
Smejem sa vzdy ked si na to spomeniem - ktora z vas mladych by s takymto posudzovanim bola teraz spokojna? Tesim sa ze snad ziadna.

Prepacte ze je to take dlhe )) mohla by som pisat hodiny

Asi som chcela povedat hlavne to ze si nemyslim ze dnesna mlada generacia je leniva ci pohodlna - len maju menej sil a zeny viac seba uvedomenia.

Dakujem
moze byt, ja som pisala podla toho co som okolo seba videla a hlavne o vztahu k energii ktoru mal clovek denne na fungovanie.
O tom ako to bolo v tych 50 rokoch az tak vela neviem, len co mi povedali ludia, ale poznam cloveka ktory aj Jachymov absolvoval aj rok samotky a lamanie atd., a pracu mal - aj ked nie taku aku by si asi predstavoval - ale co je dolezite, mal prijem a na to som chcela poukazat, ze nejaku pracu na rozdiel od terajsej situacie kazdy dostal. Aj ta mlada absolventka, aj ked si ju prehadzovat mohli, ale bola tam nejaka zakonna lehota do ktorej tu robotu mohla dostat. S bytmi - viem ze v BA bol problem, v meste kde som ja vyrastala nie... ale asi uznas aj sama ze byt bol nepomerne dostupnejsi ako teraz, aj zamestnanie a nik nehladoval.
Nechcela som svojim prispevkom povedat ze vtedy to bolo lahke, ale stale si myslim ze zit bolo omnoho lahsie nez teraz a najma tie dopady na psychiku boli drvivu vacsinu ludi mensie. Pre OCR a PN nik nestratil pracu.... teraz mladi zacinaju v ovela drsnejsich podmienkach a mesacne splatky hypoteky (ak maju to stastie a zarabaju tak ze ju dostanu) s vidinou ze mozu kedykolvek stratit zamestnanie a nemusia najst nove je podla mna o dost zatazujucejsie. A do toho dieta, teda jeden prijem menej... ale uznavam ze iny clovek moze mat ine skusenosti a iny pohlad.

Hlavne som chcela najst dovod preco menej vladzu a aj podla seba, aj podla mojich mladych priateliek ( od 23 cca, dokoca sme byvali v jednm byte takze som ich videla denne a aj vecer) vidim ze ta zataz na psychiku strasne ubera sil - plus za sociku naozaj ludia nerobili tak dlho kazdy den ako teraz (toto je generalizovanie teraz ale na vacsinu myslim sedi, uctovnici vzdy mali obdobia ked to museli tahat dlhsie - uzavierky).
A tiez poukazat na to, ze sa neda hodnotit terajsia generacia 20-nikov podla toho ako zili a aj teraz ziju 50 ci 60-nici, lebo vela sa toho zasadne zmenilo. Veci sa mina rok po roku cim dalej tym rychlejsie.

Ktovie ako Aduska tvoju generaciu hodnotili Vase stare mamy )))mozno presne tymi istymi slovami ))
Kamaratkina stara mama, teraz uz neboha - mala by teraz tak cca 100 rokov, vravela tak cca pred 15 rokmi ze obdivuje sucasne zeny, co musia vsetko zvladat... byt super vykonne pracovnicky, druha smena v domacnosti kde sa tiez vyzaduje vysoka uroven odvedenej prace, k tomu este trpezlive matky co maju mat na svoje deti vćas a trpezlivost a este aj upravene zeny vo vybornej kondicii manzelka/milenka a este aj vyzarovat dobru naladu a poskytovat psych. podporu detom aj rodine. Ze jej generacia zien takuto zataz nepoznala.