36.Pokračovanie Nanič románu

Po chvíli radosti a objímania vyšla Hanka so Soňou pred budovu. Chceli spolu zájsť niekam na pohárik a štrngnúť si na úspešné štátnice. A trošku uvoľniť aj riadne stiahnutý žalúdok. No vonku ju čakal šok. Naľavo stál Adam s Barborkou a napravo Dušan...

Zastala ako v mrákotách, nechápavo hľadela raz na jedného, raz na druhého... Po chvíli sa k nej rozbehla Barborka a podišiel Adam. "Čo tu robíte?" spýtala sa ešte stále rozčarovaná. "Akoby som už dnes nemala dosť ťažký deň, ešte toto!", vravela si v duchu.

"Mali sme cestu k Barborkinej mamine a tvoja starká nás nahovorila, aby sme ťa prišli podporiť a samozrejme ti aj pogratulovať ku štátniciam" povedal Adam. Malá sa len sprisahanecky usmievala. Zato Dušan zazeral z kraja chodníka. "Mala by som si to s nim vybaviť, raz a navždy, hlupákom..." pomyslela si zlostne Hanka.

"Prepáč Adam, mohli by ste ma chvíľu počkať? Musím si ešte niečo vybaviť s tamtým pánom" poprosila.
Adam smutne na ňu pozrel a nemo súhlasil. Snáď to nie je ten blázon, do ktorého sa tak buchla? Hodil na neho podozrievavý pohľad, ale ten už Hanka nevidela, pretože sa priam rútila k Dušanovi.
Ten mal na tvári už nahodený trošku ulisný úsmev, v ruke krásnu kyticu orchideí. No ona to ani nevnímala, musela mu už konečne šplechnúť do tváre to, čo ju tak trápilo... že bola len zábavkou.

Nadýchla sa a otvorila ústa, no Dušan ju predbehol a rýchlo prilepil svoje pery na jej... "Vedel som, že si múdra a v pohode to zvládneš, srdiečko! " Hanka sa opäť nadýchla, že už už spustí, keď v tom zbadala neštastný výraz tváre Adama a aj Barborky... A pomaly jej začalo svitať.
Veď oni prišli len kvôli mne! pomyslela si zdesene, žiadna Barborkina mama tu predsa nie je!
Otočila sa k Dušanovi, no on mal pohľad zlostne zabodnutý do svojho "rivala" Adama a ten mu tiež nič nedlhoval...
"Dušan, my si už nemáme čo povedať, všetko čo bolo medzi nami, bol omyl. Všetko som si vysvetlila inak, než skutočne bolo. Bola som do teba zaľúbená, no sklamal si ma tým "užívaním", vieš?" vychrlila Hanka na jeden dych a pozerala sa do tých očí, ktoré sa na pár týždňov stali stredobodom jej sveta.
Povedala "zbohom" otočila sa k Adamovi, ale...

Adam tam už nebol. Nebolo po nich ani stopy. Iba kytica, krásna veľká kytica zmiešaných kvetov ostala pohodená na chodníku...