Prosím, myslite na mňa zajtra (7.4.2013)

Tak zajtra o takomto čase už budem mať dúfam aj po prvom podarenom pokuse...
Dnes ráno som sa bola odvážiť pred súťažou a podľa príkazov osobného trénera mám už teraz riadne soliť a jesť sladké, aby mali svaly silu. Tak poctivo do seba pchám Dodkove čokoládové vajíčka a včera upečený tvarohový krémeš /na ktorý som mohla len kukať a dúfať, že mi z neho moji chlapi nechajú-nechali /. Cítim sa všelijako. Zajtra 7.4.2013 budem súťažiť po prvý krát v živote v kategórii masters žien 40-44 rokov a do 56 kg v silovom trojboji. Silový trojboj je: Drep so záťažou, tlak na lavičke /bench press/ činka sa tlačí od pŕs hore v ľahu a posledným je mŕtvy ťah. Mŕtvy ťah znamená drepnúť si k činke, uchopiť ju čo najbližšie k mierne roznoženým nohám a zodvihnúť ju do výšky pása, vystrieť sa, výdrž a činku uložíme späť na zem. Trénovala som niekoľko mesiacov, do posilky chodím iba od októbra, ale aj tak mám obrovský rešpek. Tréner tvrdí, že na to mám, vo svojej kategórii /vekovej ani váhovej/ nemám premožiteľku, takže čokoľvek zdvihnem mám rekord . Ale aj tak bojím, stresujem, bojím. Myslite na mňa zajtra, kamošky moje internetové aj osbne ma poznajúce, držte mi paľčoky a päste, nech mám každý pokus platný a lepší ako ten predošlý. Na vaše pozitívne myšlienky zajtra čakám v Šamoríne, teda nečakám, ja sa tam budem potiť pri činkách, v smiešnom overale a krásnom tričku z nášho štúdia. Budem tam mať aj svoju rodinu /Dodko, Zuzka, mamina/. Starať sa o mňa bude môj tréner, jeho syn a jeho dcéra, všetkých poznám, teším sa, ale stres robí aj tak svoje. Som vám všetkým vďačná, za to, že budete na mňa myslieť. Možno je článok chaotický, ale už teraz mám fakt stres, idem radšej upratovať. Majte sa krásne, aj ja sa budem mať, keď večer budem spokojná odchádzať zo Šamorína.