Mala som asi 13 – 14 rokov, mama bola na liečení a ja som dostala priam geniálny nápad – navariť otcovi a jeho bratovi, ktorý bol u nás na návšteve. Variť som vedela veľmi chutne : chlieb s maslom, praženicu, čaj, kakao.
Vymyslela som si pirohy. Po rozumy som šla k susede, zapísala a hajde do práce. Dala som si záležať. Vyrobila som cesto, vyvaľkala, kolieskom rozkrájala, naplnila lekvárom, uvarila (pekne narástli), dala so misy, posypala makom a cukrom a naservírovala pánom. Pirohy boli krásne, veľké, vytŕčali z misy na všetky strany, na tanier sa zmestil jeden.
Páni sa usmievali, krájali, krájali....nakoniec ocko našiel slová, aby ma neurazil, že či by som im doniesla pílku, lebo nevládzu prekrojiť piroh....Na druhý deň sa ma suseda pýtala, či sa mi obed vydaril. Tak som jej rovno povedala, že nie, nevládali pokrájať.
Po boji je každý generálom, tak aj ona. Že niečo iné myslela, že takéto sa robia zo zemiakového cesta... U nás ale dlho bola dobrá nálada a ocko bol hrdý ako sa jeho dcéra v kuchyni začína obracať.
Jaj moja ja už toľkoročná a robila som minulý týždeň šišky.Slintala som slintala a nemohla som sa dočkať Ale po vypražení to vôbec nebolo to čo vždy...ja až na druhý deň prišla na to,že som tam vôbec nedala vajíčka
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no, ja som takéto navarila mužovi halušky k perkeltu, a pritom som ich predtým robievala stokrát. spýtal sa ma, či môže s nimi ísť niekomu hlavu rozbiť. ale páčil sa mi komentár mojej mamy, keď sestra sama robila prvé šúľance. dala si fakt záležať, ani tvrdé neboli, aj chutné, ale keď ich dala v mise na stôl, mama zvolala:"Ľuba, preboha, čo si to narobila? Veď to nie sú šúľance, ale kokôtiky!"
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
26ela
Keby v tom varení bol ťažký len začiatok, tak by som bola veru šťastná.Ale u mnňa je ťažké aj pokračovanie,lebo raz zabudnem pri varení pridať to či ono, alebo sa mi podarí ako zamilovanej presoliť-a vtedy poviem tomu môjmu: "ASPOŇ VIDÍŠ,AKO DLHO TRVÁ MOJA LÁSKA K TEBE AJ PO TOĽKÝCH ROKOCH"(23) A keď mi povie, že cesto na šišky malo byť také a také,ja mu na to zas,veď počkaj, keď budem stará babka, tak si budeš lýzať všetkých 20 a nie len 10 a tým ho odbijem a potom sa obaja smejeme.
Ale veru nie vždy mi je to jedno,hlavne, keď zacítim, že mi niečo prihára,keď na to pozabudnem, ako pri pečení mäsa,alebo koláča.V tedy neprihára len v trúbe, ale aj mne samej, či niečo z toho ešte zostalo na jedenie aj pre nás, alebo to bude mať hostinu pes namiesto nás.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no, lebo keď budeš stará babka, on už bude starý dedko a to už fakt neostane iné, len tie prsty lízať....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj teraz sa mi niekedy pritrafí čosi unikátne. Raz som čakala zaťka a pripravovala som francúzske zemiaky. A tak v=éééééľmi som chcela, aby boli fajnové, tak som naliala na ne 2 šľahačky, lenže oni vzkypeli a vytiekli mi do rúry, tak to bolo smradu a dymu. Inokedy som postavila ryžu a odišla som do pivnice po zaváraniny. Tam som zistila, že nejaký kompót mi vytiekol, tak som skontrolovala aj ostatné (však využijem čas, nie?), niečo som poprekladala ...na ryžu som úplne zabudla. Vrátila som sa do bytu, ježkove oči, dobre, že susedia hasičov nevolali, musela som ju aj s hrncom vyhodiť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...asi nikdy nezabudnem, ked mi moja staršia sestrička
Barby prichystala jedlo na cestu.Smer Poprad-lyžiarský zájazd. Banda 15-ročných zdravoťáčok, v kupé...rozbalovali "žranicu"....
Kedže naša mamina bola asi na liečení,po operácií, tak sa Barby ujala funkcie, hlavnej kuchárky, a aby mi urobila radosť, tak mi piekla kurča.
Experimentovanie jej teda išlo, a kura posypala asi kari korením
...
A ako som sa chválila mojim kurčaťom, v kupé zavládlo ticho...Moje kurča bolo ZELENÉ!!! Chutné...ale zelené To sme sa nasmiali, ale pochutnali si!
Ináč...Barby! Čo si na kurča v predvečer lyžiarského nasypala???
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ha ha ha srandičky, to mám ako vďaku, že ?? Kedže to už bolo fakt dávno, nepamätám si ak som docielila tú originálnu farbu
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nič si z toho nemrob, nie si(alebo teda nebola si)jediná...netvrdím, že každý začiatok je ťažký, ale aj mne sa stalo...ja som síce už v tom veku 13-14 rokov vedela dobre variť, ale keď som začínala, teda, keď ma mama a starká učila(asi 8-9 rokov), tak sa mi podarilo "skvelé" fau pax, keď som piekla pstruhov na bylinkovom, cesnakovom masielku rodine a návšteve, ktorá u nás bola-nevedela som proste, že nie sú vypitvaný
, takže, keď ich začali krájať, tak milí pstruhové "krvácali"
hold, nik mi to nepovedal
a raz keď som bola u spolužiačky na návšteve ja, tak mala pripraviť fašírky...no akosi sa jej to rozpadávalo-iba som sa jej spýtala, či tam dala vajíčko...a bolo po záhade...takže hlavu hore-verím, že Ti kulinárstvo teraz ide od ruky
