Tak sa podarilo dospieť... Myslím tým svoju 2 ročnú dcérku /presnejšie 2 roky a 3 mesiace/. Dospela do štádia, že sa konečne kamaráti s nočníčkom, na ktorý už týždeň s radosťou a nadšením chodí!!!
Len nedávno som bola zúfalá, že nočníček nechce ani vidieť a na záchod sa tiež nehrnie a keď predsa za 2 sekundy zoskočí a vytešuje sa ako sa, akože, vycikala a potom to prúdom pustí na koberec .Ale teraz mi do kariet zahralo zopár šťastných náhod. Na nočníčku je zobrazený Macko Pooh, ktorého má naša Veronika veľmi rada, a tak som ju postupne navádzala, aby sme Mackovi urobili potôčik a on nám za odmenu zahrá /je to melodický nočník/ Aj predtým som si všimla, že vie na dlhšie zadržať a keď sa "to" z nej pustí, je z toho veľmi nešťastná a chce cikanie zastaviť - takže bolo len otázkou času a trpezlivosti, kedy sa odhodlá s tým niečo robiť. A veru čakať sa vyplatilo, Pretože od začiatku behá len v tepláčikoch a nehoda sa nám stala len 2 krát. Von a na noc jej síce dávam ešte pre istotu plienočku /predsa len nie je tak teplo, aby sme sa niekde s holým zadočkom vystavovali /, ale aj tá je niekedy suchá. Takže všetkým maminám, ktoré sa s týmto "problémikom" pasujú, naozaj len jediná rada: Nie sú to preteky a aj keď si detičky dávajú trochu načas - ten čas i doprajme, veď jedného dňa sa to určite podarí a potom sa to bude dariť stále.
Len nedávno som bola zúfalá, že nočníček nechce ani vidieť a na záchod sa tiež nehrnie a keď predsa za 2 sekundy zoskočí a vytešuje sa ako sa, akože, vycikala a potom to prúdom pustí na koberec