Príspevky (Blogy)

Dnes ráno, keď som muža viezla na vybratie stehov, sme v rádii zachytili časť rozhovoru jednej (snáď nemeckej, lebo meno tomu nenaznačovalo) doktorky alebo zdravotnej sestry, žijúcej v NY. Pôvodne zamestnanej v privátnej ordinácii plastickej chirurgie. Keď ordináciu kvôli aktuálnej, katastrofálnej situácii v Big Apple uzavreli, rozhodla sa dobrovoľne vypomáhať v niektorej z tamojších nemocníc.

ach kurňa..dnes ma dobehla -nostalgia!ale s vidinou,že ak Boh dá tak to pobrežie bývalej Juhoslávie ešte raz urobím..netuším s kým ale srco mi piští...

no natrafila som na novú pesničku od Kandráčovcov -Ťažké časy ľudí spájajú..

[video:https://www.youtube.com/watch?v=dLqc07slJqA]

na pôvodnú Pukni zoro.A začalo to...čo inšie hladala som na Y-T....spomínala,trocha sa aj hýbala ,aj poplakala..

Oj, nejednu hodinu sme doma strávili prehŕňaním sa v starých rodinných fotografaich. Ak nie sú vzorne popísané, tak po rokoch už len hádame, kto je na nich. Podľa rôznych pomôcok hádame rok, kedy vznikli.

Tá čiernobiela fotografia má svoje čaro, dýcha atmosféra.

Karanténa pochádza etymologicky z francúzskeho slova quarantaine (štyridsiatka) alebo talianského quaranta (štyridsať); 40 dní nemohli námorníci vystúpiť z lode na pevninu, aby sa zabránilo šíreniu moru – toľko skrátená verzia informácií z netu. 

Gošu (Gosia) som prvýkrát stretla pred piatimi rokmi na schodišti v dome Michaelovho spolužiaka, kam sme obe šli vyzdvihnúť našich synov z narodeninovej oslavy. Ešte zo dva-trikrát sme sa podobne letmo stretli pri rôznych príležitostiach, než som pred dvoma rokmi zistila, že tá prefarbená ryšavka v sopráne 1, je naozaj ona.

V poslednom čase sme sa zvykli na zborových skúškach postaviť vedľa seba (ona koniec S1, ja začiatok S2), aby sme sa v drobných pauzách medzi spevom mohli porozprávať. Teda do času, kým aj nás (približne pred 3 týždňami) nerozdelil c-19.

Neviem teda či je to z názvu blogu jasné, ale ani ta situácia moc jasná nie je. Každopádne mi z toho vychádza, že dobrý úmysel nemusí dobre aj dopadnúť. Zrejmé to bolo už včera, keď sa presun ala Veľká noc začal o pár dní skôr a pokračovalo to dnes ráno.

Včera na biku bolo šialene. Množstvo áut poľavuje, nahradzujú ich cyklisti. Našťastie patrím do tej skupiny, čo obiehajú a nie sú obiehané, tak môžem si vyberať, kade sa nechám vytlačiť a kam až zájdem. Včera docela humorne. Bola som si to obehnúť, kam dnes už nemôžem.

Od tabule po tabulu okresnú.

Zmätená životom som dlhodobo. Len  momentálne som stratená v čase a priestore ešte viac. Hlavne večer, keď treba ísť späť a ja nie, potrebujem strašiť, hlavne samú seba.