Zmätená životom som dlhodobo. Len momentálne som stratená v čase a priestore ešte viac. Hlavne večer, keď treba ísť späť a ja nie, potrebujem strašiť, hlavne samú seba. 
A tak som sa v sobotu, vlastne už nedeľu okolo jednej v noci konečne vytrapala , že pôjdem cha. Skoro z nevidomými očami som v kúpelni na poschodí akosi automaticky vykula von oknom. Ani nie do tmy, bo mesiac pekne svietil. Len okrem neho tam žiaril aj voľajaký oheň. Cca 500 m pod nami, voľakomu na konci záhrady šľahali plamene do riadnej výšky. Ako nebolo to rozsiahle, ale dosť veľké na to, aby som hlásila paniku. Však asi nikto o takom čase špekáčky neopeká, a nieto ešte pri takej vatre.
Keďže sme u nás prisťahovalci, aj keď už zo 16 rokov, nepoznám ľudí, aby som niekoho v noci budila. Ta sme so synom, ktorý tiež ešte nespal, riešili či voláme požiarnikov či nie. Ako dievčatá, furt neviem aké číslo volať. Nakoniec synátor našiel , že požiarnici majú 150, aj tak ma to preplo na 112. Mladý muž mal so mnou trpezlivosť, bo som mu ozaj nevedela poriadne lokalizovať požiar. K tomu domu vedie, len také divná ulička ... , aj to nebolo až tak veľké ...Povedal, že radšej niekoho pošle.
Medzitým sa asi zobudili domáci, neviem či im na konci záhrady voľačo horelo, abo ďalej. Videli sme pobehovať "baterky" aj zmierňujúci sa oheň. No kým došli hasiči aj oheň uhasili. 
Ta teraz som riešila, že som ozaj zbytočne paniku robila.
Videla so prichádzať hasičov, len požiar od cesty už vidieť nebolo, ako som im sľubovala. Ale došli niekde neďaleko k nám. Bo naše pobehujúce mačky stále vonkajšie svetlo zapínali .... Ta som vybehla na cestu aj ja. Partia zo štyroch mladých mužov si na mňa posvietila baterkou. V pyžame som nebola. Vysvetlila som situáciu, znavigovala ich na správne miesto. Že to stihli uhasiť, čo som nemohla vedieť ...
Už som len z okna, sledovala blikajúce baterky. Ale zrejme tam niečo bolo výraznejšie, lebo sa tam dotrepali potom aj s autom, a asi dohasili pahreby, alebo neviem ...
Tak to dopadne, keď som v karanténe a namiesto spania, v neskorú dobu riešim socializáciu sa ... a fešákov mi treba
Nepoznám, ale má skvelú susedu čo všetkých pozná.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
O dva roky odo mňa starší kamarát je hasič. Aj bych ťa zoznámila, ale nezoznámim. Žiarlila bych, že ho poznáš 
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
balalajka, dík:) Zas mi zostanú len kalendáre amerických hasičov na obzeranie:DDDD
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A že v karanténe je nuda 
.
Teda ... ale o také tepy dvíhanie asi by som nestála. Však to ešte suché, to sa môže rozhorieť naokolo ľahko 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak si mala veselo, ale aj ja som názoru, že lepšie tak ako keby to mal vietor rozniesť a spôsobiť niečo horšie, veď na to sú tam, aspoň sa vyvetrali.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No ty máš šťastie! Štyria mladí hasiči! Ja som na hasičov vysadená, ale šťastie mám len na chlapov v seniorskom veku:DDDDD
Volať hasičov nikdy nie je zbytočné. Nikdy nevieš čo sa stane a či z blbosti nebude veľký prúser. Takže dobre. A stačí len 112, všetko je už centralizované, aj záchranné služby.
Inak, najviac ma zaujalo,že po 16 rokov nemáte na dzedzine ešte čísla na všetkých:DDD Ale ja si asi tú dedinskú atmošku príliš romantizujem....:DDD