Nočné rande s požiarnikmi

Zmätená životom som dlhodobo. Len  momentálne som stratená v čase a priestore ešte viac. Hlavne večer, keď treba ísť späť a ja nie, potrebujem strašiť, hlavne samú seba. Hambím sa

A tak som sa v sobotu, vlastne už nedeľu okolo jednej v noci konečne vytrapala , že pôjdem cha. Skoro z nevidomými očami som v kúpelni na poschodí akosi automaticky vykula von oknom. Ani nie do tmy, bo mesiac pekne svietil. Len okrem neho tam žiaril aj voľajaký oheň. Cca 500 m pod nami, voľakomu na konci záhrady šľahali plamene do riadnej výšky. Ako nebolo to rozsiahle, ale dosť veľké na to, aby som hlásila paniku. Však asi nikto o takom čase špekáčky neopeká, a nieto ešte pri takej vatre.

Keďže sme u nás prisťahovalci, aj keď už zo 16 rokov, nepoznám ľudí, aby som niekoho v noci budila. Ta sme so synom, ktorý tiež ešte nespal, riešili či voláme požiarnikov či nie. Ako dievčatá, furt neviem aké číslo volať. Nakoniec synátor našiel , že požiarnici majú 150, aj tak ma to preplo na 112. Mladý muž mal so mnou trpezlivosť, bo som mu ozaj nevedela poriadne lokalizovať požiar. K tomu domu vedie, len také divná ulička ... , aj to nebolo až tak veľké ...Povedal, že radšej niekoho pošle.

Medzitým sa asi zobudili domáci, neviem či im na konci záhrady voľačo horelo, abo ďalej. Videli sme pobehovať "baterky" aj zmierňujúci sa oheň. No kým došli hasiči aj oheň uhasili. ÚsmevTa teraz som riešila, že som ozaj zbytočne paniku robila.

Videla so prichádzať hasičov, len požiar od cesty už vidieť nebolo, ako som im sľubovala. Ale došli niekde neďaleko k nám. Bo naše pobehujúce mačky stále vonkajšie svetlo zapínali .... Ta som vybehla na cestu aj ja. Partia zo štyroch mladých mužov si na mňa posvietila baterkou. V pyžame som nebola. Hambím sa Vysvetlila som situáciu, znavigovala ich na správne miesto. Že to stihli uhasiť, čo som nemohla vedieť ... 

Už som len z okna, sledovala blikajúce baterky. Ale zrejme tam niečo bolo výraznejšie, lebo sa tam dotrepali potom aj s autom, a asi dohasili pahreby, alebo neviem ...

Tak to dopadne, keď som  v karanténe a namiesto spania, v neskorú dobu riešim socializáciu sa ... a fešákov mi treba Hambím sa

 

Komentáre

No ty máš šťastie! Štyria mladí hasiči! Ja som na hasičov vysadená, ale šťastie mám len na chlapov v seniorskom veku:DDDDD

Volať hasičov nikdy nie je zbytočné. Nikdy nevieš čo sa stane a či z blbosti nebude veľký prúser. Takže dobre. A stačí len 112, všetko je už centralizované, aj záchranné služby. 

Inak, najviac ma zaujalo,že po 16 rokov nemáte na dzedzine ešte čísla na všetkých:DDD Ale ja si asi tú dedinskú atmošku príliš romantizujem....:DDD

Nepoznám, ale má skvelú susedu čo všetkých pozná. Hambím sa

O dva roky odo mňa starší kamarát je hasič. Hambím sa Aj bych ťa zoznámila, ale nezoznámim. Žiarlila bych, že ho poznáš Váľam sa od smiechu po podlahe.

balalajka, dík:) Zas mi zostanú len kalendáre amerických hasičov na obzeranie:DDDD 

A že v karanténe je nuda Veľký úsmev.

Teda ... ale o také tepy dvíhanie asi by som nestála. Však to ešte suché, to sa môže rozhorieť naokolo ľahko Prekvapenie

Tak si mala veselo, ale aj ja som názoru, že lepšie tak ako keby to mal vietor rozniesť a spôsobiť niečo horšie, veď na to sú tam, aspoň sa vyvetrali. Váľam sa od smiechu po podlahe 

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok