Stále razím teóriu, že nad covidom sa nejak vyhrať nedá. Dá sa s ním naučiť snáď žiť, by sa dalo povedať. Stal sa mojou súčasťou ako chrípkové obdobie, či AIDS. Nejak podvedome menej si šiaham na tvár. Viac umývam ruky (nechcem vidieť účet za vodu, keď toto skončí
), rúško už nosím takmer všade sebou (aby sme sa rozumeli, v robote, keď som vyletela z kancelárie pre balík, sa mi stávalo, že sa na schodoch som sa musela preň vrátiť - no nič moc z 3.poschodia).