Knihy

Stále mávam záchvaty minimalizmu. A šetrenia k tomu. Tak sem tam zájdem do knižnice, niektoré knihy si vymieňam s kamarátkami. A sem tam kupujem knihy z druhej ruky. Niečo cez oficiálne predajné kanály. No stane sa, že použijem aj internetové trhovisko.

Tak to bolo aj teraz. Knihu, ktorú som chcela som objavila na rovnakom sídlisku, ako býva svokra. A tak som pri najbližšej príležitosti vyslala manžela po ňu. Všetko prebehlo v pohode, sídlisko pozná, takže vedel, kam ísť. Kniha ma počkala.

Doma si ju najskôr on začal obzerať. Zrazu hovorí, však to je kniha z knižnice. Vzadu nálepka. Hovorím, pozri stranu 17, ak je aj tam pečiatka, tak všetko jasné. 

Samozrejme pečiatka bola. Hovorím - však nič to, veď aj my máme doma staré knihy, ktoré knižnica vyraďovala a kúpili sme za babku. No nie, kniha vyšla v roku 2017. Takže nech počítam, ako počítam, veľmi pochybujem, že relatívne novú knihu knižnica vyradila a predala.

Tak teraz fakt neviem, čo s tým. Nepočítam, že si chalan týmto spôsobom zarába. Lebo suma to bola neveľká. Skôr si myslím, že babka alebo dedko už nie sú a on rozpredáva, čo v ich byte našiel. Bez toho, aby skúmal detaily. Lenže ako sa mám zachovať ja, keď už viem, že tá kniha by mala byť v knižnici niekde inde. Mám prečítať a zaniesť s vysvetlením do knižnice? Nechať si takúto knihu doma? 

Knihy, ktoré už nechcem posúvam do rôznych knižníc. Ale toto ani posunúť nemôžem. Fakt zatiaľ neviem