Blaznivy april...

Viem, ze sa hovori, BLAZNIVY APRIL, ale myslela som, ze sa to tyka len pocasia... Prisla som k zaveru, ze bud je blaznivy ten april, alebo ja. Ved posudte sami...
Vcera bol den, taky typicky, aprilovy. Od rana lialo ako z krhle. Studeny vetrisko dul. No, pocasie, ze ani psa vyhnat von... Nastastie, do prace sa dostanem tak, ze zidem po schodoch. Najmladsia sa naucila vyliezat z postielky, tak kazdy vecer sa "pasujeme", ked ide spat. Neunavne nareky, co nareky, vresky. Od unavy po stojacky zaspava, ale ked ju vlozim do postielky, ako by ju vystrelili. Ozije a je po spanku. A to chodila pekne spinkat, aj po obede, aj vecer. Pusa na dobru noc, pohrala sa v postielke a zaspala. Pri zazatom svetle, ale bolo to bez scen. Asi zaciname obdobie vzdoru, ktoreho som bola usetrena pri dvoch starsich a to synator bol a je ine sidlo. Ale spanok vzdy zvladali "bez traumy" Takze, v noci sa najmladsia zobudi a chce sa za kazdu cenu natlacit k nam do postele. Kedze, ja neviem spat, ked mam dieta pri sebe v posteli, lebo mam pocit, ze sa musim stale uhybat a potom som rano, ako vyzmychany citron. Tak som ju cez mriezku hladkala po ruke, po hlave, no skratka; co mi nadstavila, to som hladkala. Po chvili, ruka strpnuta, nedokrvena... Rano o siedmej uz dala budicek. Vravim si, ze do osmej mam cas, este polenosim, ona si brblala v postielke vedla mna... Zobudila som sa 8.21! Panika, deti spali, tak som vystrelila z postele a letela zobudit starsiu dceru a syna a prichystat ich do skoly! Stihli to len tak tak...
Dopoludnie prebehlo bez katastrof. Pripravili sme obedy pre robotnikov. K veceri sme mali objednanych sedem ludi. Ako obycajne, pri takejto prilezitosti, ked je este chladno, zapalime ohen v krbe, aby sa sala vyhriala. Predchadzajuci vecer sme mali tiez hosti k veceri, tak pahreba bola este tepla. Vybrala som popol, co bol, ako som si myslela, studeny, bez zeravych uhlikov, do krabice pod krbom, v ktorej uz bol popol. Davala som pozor, ci mi tam nespadol aj nejaky zeravy uhlik. Nic som si nevsimla. Na pahrebu som dala noviny, suche sisky a drevo a podpalila. Chcela som pockat, kym sa to rozhori, ale zavolal ma manzel, ze aby som isla urobit fakturu pre robotnikov, ktori jedli na obed u nas. Kedze treba urobit fakturu s DPH. V pohode, ved sa hned vratim. Papier sa chytil horiet, ved sa to rozhori. Dvierka som nechala len privrete, aby mal ohen viac vzduchu a lahsie sa rozhorel. Samozrejme, ze so zakaznikmi sme sa zakecali a ked som vosla do saly, tak bola vyudena. No hroza. Najhorsie je, ze v nej nie je okno. Kedysi to bola sala na tancovanie. Super! Tak som otvorila vchodove dvere, okna v bare, aby sa ten dym vyvetral. Hodinu a pol som vetrala. Keby len to. Velkou, umelohmotnou tabulou som mavala, ako na prveho maja, aby som ten dym odtial vydurdila. Pomyslela som si, ze mam nacvik na 1veho maja Konecne bola sala vyvetrana. Tak som zavrela dvere, ze nech sa vykuri. Nie je nic horsie, ako studena restauracia. Poobede manzel isiel do mesta, nieco dokupit a na ceste naspat sa zastavil pre syna v skolke. Na dceru zabudol! Ma totiz v utorok poobede doucovanie s ucitelkou, ale tyzden pred a tyzden po prazdninach im odpadava. Kedze na buduci tyzden zacinaju prazdniny, doucovanie nebolo! Zabudol. Tak letel naspat pre dceru, kedze skola je odtialto vzdialena 7km. Ked sa vratil, bolo asi stvrt na sest. Stojime v bare a hovorim, ze citim dym. Kedze fucal vetrisko, obcas nam zraza cez komin dym naspat. Hlavne, ked zle drevo hori a len tlie. Tak som nabehla do saly a tam ma vyfackal taky dym, ze mi az oci zacali slzit! Pozeram ze odkial sa ten dym na mna ruti. Z piecky nevychadzal. Pozriem lepsie cez slzy a vidim, ze sa ruti spod piecky. Tak som isla pozriet a co nevidim, spod krabice, kde mam stare noviny na zapalenie krbu, sa ruti husty dym! Odtiahnem krabicu a vtedy som uvidela plamene! Ja som podpalila krabicu s popolom. Evidentne, nejake tie zerave uhliky mi usli a krabica zacala tliet a ked som odtiahla tu, co nou bola prikryta, tak sa tam dostal vzduch a zacala horiet! Tak som si dobre vynadala, najradsej by som sa prefackala! Prisiel drahy, poziarnik , s krcahom vody, vysustol to na to a zacalo to dymit este viac! To sme uz od dymu revali obidvaja ako male decka. Utekala som pre furik, vyviezla "dymovu clonu" à la krabica a mohla som zacat vetrat odznovu! Skoro ma piclo. Takmer som si chalupu podpalila!!! Mavala som tabulou o dve sto tristo, ale ten dym bol taky husty, ze sa tam nedalo vydrzat. Tak sme do siedmej vetrali. Ja som smrdela ako vyudena klobasa. O sale pomlcim. Nastastie sme ju vykurili a hostia nesedeli v zime a ani v dyme. Este som potom letela urobit kolac, aspon ten sa mi podaril. Keby som este aj ten pos-kaslala, tak sa uz asi vazne nakopem! Dnes ma bolia ruky, ako by som cesto miesila celu noc!
Uz len rozmyslam, co mi ten blaznivy april prinesie. Ak sa dcera pomamila a bude blazniva ako ten april, mam sa na co tesit!
Aj teraz, bola si zobrat misku s chlebom. Natrhala si kusky a tatino spi na koberci, ma pootvorene usta a uz mu isla napchat do nich chlieb. Citim, ze este bude veselo v nasej familii...
Mama sa chysta prist mi trochu pomoct, je na case, lebo som ako neriadena strela. Neviem, neviem, ci to vsetci prezijeme v zdravi do jej prichodu...
PS: Ospravedlnujem sa za hrubky, ak sa nejake vloudili, ale uz som to citala tolko krat, ze to uz vidim trojmo....
A tu obrazok na ilustraciu, ako to u nas vyzera, ked "nie sme unaveni"