moja kriza....

Bubatko, ved ty mas len 22 rokov... Ja to vidim takto... musis sa sama seba opytat co vlastne chces. Nie som v tvojej situacii a neviem to posudit, ale z toho co pises...... utekaaaaaj od neho prec. Ved ty mas zivot pred sebou a ako si ho zariadis, tak ho budes mat. Ja viem, mne sa to lahko pise a ani neviem, ci vobec mas kde ist a niekoho, na koho sa mozes obratit o pomoc, ale jedno viem. Ziadna zenska si nezasluzi, aby ju chlap takto slovne napadal a trapil, ved to nema byt o tom, ako kto vyzera, ale aky kto je vo vnutri, to je ta prava krasa. Vcera som podobny problem riesila s kamoskou ( ma 9 mesacnu babiku, zije mimi slovensko a manzel.....), a povedala som jej skus si s nim sadnut, porozpravat sa, povedz mu vsetko uplne vsetulinko vsetko, ako sa citis, ako ta jeho slova zarmucuju..., ublizuju ti a daj mu tiez priestor, nech povie on co ma na srdci. Skus sa bavit pekne, bez kriku a ked on zvysi hlas, alebo ta zacne urazat a ponizovat, zdvihni sa, odid a prid za chvilku a skus pokracovat v rozhovore na urovni. Viem, je to strasne tazke a tebe sa uz isto ani nechce nic vysvetlovat, ale niekedy to naozaj funguje. A ak to nepojde odid. Teba nepoznam, ju uz 11 rokkov, plakala som, ked som jej pisala ten mail, ale ona je super zenska a nezasluzi si to, mam ju rada, zalezi mi na nej a ked citala mail, tak plakala ona. A TY SI SUPER ZENSKA MAS ZIVOT PRED SEBOU TAK AK SA NEDA INAC ODIID!!!! Mna zarazil tvoj vek, ty by si sa mala blaznivo smiat, byt stastna a uzivat si krasy zivota, nedovol nejakemu chlapovi, aby ti takto ublizoval, postav sa za seba a tvojho drobceka. Ved to dieta to vsetko vidi a vnima, deti vnimaju ovela viac ako by sme si mi dospeli mnohokrat mysleli. Skus sa opytat muza, ze ako si predstavuje buducnost vasko syna ( nemyslim dalsi rok, ale jeho cely zivot), ci chce mat z neho zakriknute chlapca, popripade nezvladnutelne dieta v obdobi puberty. Ved dietatu sa formuje osobnost v prvych 3 rokoch zivota...
Bubatko, prepac, toto asi nebolo to, co si chcela pocut, ale nedalo mi nenapisat to, co si naozaj myslim. Ak si nevies rady a nemas sa na koho obratit, skus zajst do krizoveho centra, za psychologom.....alebo niekde, kde by ti vedeli poradit trosku odbornejsie. Jedno viem vsak urcite, necakaj, ze sa to zmeni, rob nieco a ked budes pisat dalsi mail, verim, pevne verim, ze bude pozitivnejsi a krajsi. Myslim na teba, strasne ti drzim palceky a TY SI ZASLUZIS VIAC, OVELA VIAC.........

Bubatko, ako ťažko je radiť. Podľa toho, čo som si o tebe prečítala, máš len 22 rokov, takže ak správne usudzujem, ste ešte mladé manželstvo. Ja som vydatá takmer 13 rokov, no pamätám si na naše začiatky veľmi dobre. Tiež sme bývali v podnájme, trpela som pocitom samoty a naviac nás obchod ubíjala existenčná neistota. Chýbali mi vyznania lásky od stále zaneprázdneného manžela. Až sa to raz vo mne zlomilo a ja som to v jeden večer začala zo seba sypať na môjho prekvapeného manžela. Ani len netušil, ako mi chýbajú slová: Ľúbim ťa. Môj monológ bol dlhý. Keď som však napokon skončila, prekvapený manžel mi povedal, že nevedel, ako veľmi to potrebujem počuť a mal pocit, že svoju lásku k mne a nášmu synovi vyjadruje činmi. Veď koľko krát mi priniesol kvety len tak, bez príčiny. Ale aj bez tých čarovných slov, ktoré som čakala.
Po tomto rozhovore som začala badať zmenu. Postupne, ale predsa.
Teraz by som ho nevymenila. Verím mu, je vynikajúci otec, pomáha. Varí napríklad len on. Ale to som vlastne odbehla. Celým týmto som ťa chcela len povzbudiť a doplniť k názoru Mimi vieru, že rozhovor môže vyriešiť veľa vecí. Myslím, že u vás je naň najvyšší čas.
Bubatko, veľmi vám budem všetkým trom držať palce, aby ste prekonali túto krízu a hlavne aby všetko šťastne dopadlo. A dúfam, že nabudúce, keď budeš písať príspevok tak budeš takáto :-} .

Milé bubatko, ke)d čítam tvoje príspevky ako keby som čítlala tie vlastné. Mám 24 a ddve deti ten starší má už 5 momentálne si ho zobrala svokra na prázdniny už sa trasiem aký príde rozpustený od tial ale to je iná kapitola. Neboj nie si na svete sama ktorá má takéto pocity.Ja sa mám od januára zaradiť medzi pracujúcich a doma sú hádky pretože muž by bol najradšej keby som ostala doma aby on mal svoje pohodlie(navarenú večeru ked príde domov s roboty, upratané a ožehlené veci)a nechápe že aj ja chcem vo svojom živote dosiahnuť viac ako rodiť deti a starať sa o domácnosť.Síce som dnes natom lepšie ako pred dvoma rokmi ale len vďaka tomu že som pochopila že najprv detipotom ja a nakoniec on. To tnamená že dnes ked príde domov a povie mi prečo som neupraala riad alebo neožehlila dvojtýždnové prádlo poviem mu: mám deti venujem sa im a to vidí pretože malí recitujú basničky a kreslia jedna radosť, potoém som sa venovala ebe to vidí pretože vždy upravená a nakoniec prídeš na rad ty miláčik ale samozrejme až ked spracem riad.Preto ti radím vymysli si program s malým chod na dlhšiu prechádzku alebo ku kamoške alebo do materského centra, nahod na seba to najlepšie čo máš alebo si niečo nové kup a vytešuj sa ako je krásne a ty si krásna tiež. Držím ti palce a svojho muža kludne pošli do kelu ked si zrazu všimne že si upravená a on bude chceť sexovať jednoducho povedz:som unavená síce sa ofučí ale neboj jeho to prejde a ked uvidí že si samostatná a poradíš si aj bez neho si ťa začne všímať mám to vyskúšané na 100 percent akurát že začal nezmyselne žiarliť ale ja žiarlim tiež takže jedným uchom dnu a druhým von. Držím ti palčeky a užívaj si toho že si mladá, krásna mamina a máš zdravé dieťatko.

Bubatko, hoci som už vyššie vyjadrila svoju skúsenosť, chcem ešte niečo doplniť. Prečítala som si tvoje príspevky a mám pocit, že ani jeden z nich nehovoril o šťastnej /alebo aspoň trochu šťastnej/ maminke.
Veľký problém vidím v tých nešťastných výrokoch tvojho manžela. Ja neviem, ale asi by som sa ho po takých "šťastných výrokoch" skúsila spýtať, či si uvedomuje, aký je hrubý a nezachováva ani len základy slušného správania. Nemyslíš, že by si ho tým zastavila?

Ja ti to napisem narovinu. Vazit si ta nebude, pretoze ak doteraz nie, tak uz naozaj len ak by dostal od zivota riadnu facku. Aby ho prebralo.
A navyse si myslim, ze aj ked si mlada a ste spolu kratko, nemozes to zvalovat prave na svoju mladost a neskusenost. Ak ti tvoje city radia bez, odid, tak to prosim sprav... lebo sa budes utapat a trapit viac a viac.... radi sa tazko, robi este tazsie.... no ja som ta, co zostala kvoli detom, a je to uplne na hovno. Doslova a do pismena. Neznesiem jeho dotyk, bridim sa sama sebe len co sa ma dotkne a po sexe mam totalne vycitky svedomia, ze preco som spala s niekym koho nemilujem.... nemame nic spolocne. Aj ten sex, co nas spolu kedysi dost spajal stoji za figu.
Nedopadni tak ako ja, a utekaj co ti nohy stacia, chrapunov je na svete vzdy dost, ale zivot si s nimi znicit nenechaj. Zivot budes mat taky aky si ho urobis.... zapamataj si to, bubatko. Chces zit, tak zacni. Kasli na neho a s dietatom sa da dnes ist hocikam.... Naozaj. Aj do kina...
Ja sa pomaly odhodlavam tiez k radikalnemu rezu, ale ide to u mna dost pomaly. Zo slova rozvod mi stoja vlasy hore dupkom, no asi budem musiet aj to prezit.
A vzdy sa najde aj druha laska, niekto druhy moze cakat prave na teba.... tak sa nenechaj znicit....
viem ze pisem hocijako bez ladu a skladu, no vedu ma moje emocie.... Zienky preboha, prebudit sa treba a zit....

add, ja sa bojim hlavne kvoli financiam. Ale zacala som robit s kozmetikou a zda sa, ze za par mesiacov budem sebestacna a s materskou mi to bohate moze vystacit. A hlavne ze na sude mame narok na pridavky pre deti a VYZIVNE aj pre manzelku !!!!!!

chcem len doplnit.... Takyto pribeh sa mi totiz odvija perd ocami denne. Moja svagrina ma hrozny vztah so svojim manzelom. Vydavala sa mlada (19) a ich vztah sa zacal rucat dost skoro. Ona si vie svoje povedat a on neznesie, ked ma niekto iny nazor. Tak si to kompenzuje tym, ze ju ponizuje a aj detom neraz povie, nepocuvajte mamu, ona je hlupa a podobne veci.. samozrejme, aj u nich to na zaciatku bolo skor o takej nevsimavosti a jej smutku z toho, ale rozhodla sa ostat kvoli detom a netopit sa v smutku, ale robit co sa da, ne. Poviem ti, je to este stale mlada kocka (33), dobre vyzera, spolocenska,ale on sa to v nej vsetko snazi ubit a vysmeje sa vsetkemu co povie. Nema s tym problem ani na verejnosti. No hrozne. Naozaj sa s manzelom na rovinu porozpravaj, povedz mu vsetko co mas na srdci, aspon uvidis jeho reakciu. Cim skor tym lepsie. Ty mas svoju dostojnost a hodnotu a cely zivot pred sebou. Nedovol, aby ti clovek, ktory za to mozno nestoji znicil zivot. A ak ta ma rad, tak sa bude snazit svoje spravanie zmenit.
Ale chcem ti este povedat, ze akokolvek to dopadne, ty musis zacat pracovat aj na sebe, na vlastnej sebaucte, na postojoch k zivotu. Si este prilis mlada na to, aby si nabrala taky negativny pohlad na seba a zila v tom. Uvidis, ked si sama uvedomis svoju hodnotu a zmenis svoj pohlad na seba a na zivot, on to uvidi a ak mu na tebe zalezi, tak sa zacne viac snazit, ak nie, tak aspon zistis, ze nie je o co stat.

Bubatko,
tazko sudit, vsetko viete len vy dvaja...a ja nesudim, lebo mi to neprinalezi.
Skor by som sa pozrela na Teba:
- na jednej strane je Ti strasne tazko, to Ti verim, lebo ked si spomeniem na moju postavu, ked som pribrala z hormonalnych liekov, tak ja som si seba nevazila, nemohla som sa na seba pozerat,....a moja polovicka sa mi snazila pomoct, aby mi spravila cas na sport...vzdy som vlea sportovala, ale asi to najkor nepovedal priaznivo mojej citlivej povahe....a brala som to ako utok na mna a pritom by mi zniesol modre z neba....-tu je moj pohlad, ako on nieco myslel a ja som si vysvetlila...a pokial sme sa nebavili a nediskutovali o tomto mojom probleme, tak by sme si to stale ....vies co myslim....nenechaj svoje pocity len tak lezat, ale unes ho niekam,...trebars do spalne, ked bude maly spat a VYJASNITE SI TO.Inak sa nepohnes dalej.
-na druhej strane citim sklamanie zo spolocneho zivota.....moj postreh a skusenost je taka, ze ludia sa menia....kazdym dnom, kazdou situaciou a ver, ze ani Ty a ani Tvoj manzel nikdy nebudete stale rovnaki, ale kazdopadne by ste si nemali ublizovat a snazit sa o KOMPROMIS. Kazdy vztah a spoluzitoe je kompromis a ak sa na nom nepodielaju obaja, tak potom je jeden trpiaci a utlacany.....a niekedy si to myslia obaja manzelia....
Skus byt prva, ktora zacne situaciu riesit, hlavne preto, aby si sa neumarala a netrapila....a mozes udat smerovanie dialogu a ...to je podla mna pre Teba najlepsie.
Drzim paste, aby si nasla svetlo na konci skaredeho tunela.

PO dlhsej dobe si ma svojim "slzami" medzi riadkami namotivovala prihlasit sa a napisat ti par slov. Citala som podobne ako ostatni diskutujuci vsetky tvoje predchadzajuce popisy zivota s manzelom. Priznam sa , ze obcas som aj krutila hlavou, uprimne, ze ho aspon virtualne NENAKOPES. Ale z nadhladu to zvycajne vyzera inak ako v strede diania. Preto neponukam ziadne rady, nepoznam v akej si situacii. Len kladiem par otazok. Ak budes mat chut odpovedz na ne. Ma ti kto pomoct? Rodicia, surodenci, priatelia? Mas ist s kym von len tak na par hodin, spolu so Sebastianom a vyventilovat sa? Co tvoj manzel? Ma zaluby, priatelov? Mam z tvojich slov pocit, ze tvoj priestor, tvoja sila v rodine je stale mensia. O tom by partnersky vztah nemal byt. Chapem vsak, ze nie je jednoduche odchadzat, ked clovek nema kam. Zijem v BA/RUZINOV. Ked budes mat chut vypadnut na hojdacky na Strkovec, daj mi vediet. Vezmem svoje baby a mozeme si dat anonymne ) stretko.

Bubatko,žienky ti toho popísali dosť a dobre,musíš sa len rozhodnúť...,ja som len chcela dodať,že ak nemáš silu sa s ním porozprávať,lebo ťa hneď tlačí hrča v krku,alebo to,čo povieš poprekrúca a ty sa cítiš ako najväčšia hlupaňa,skús mu všetko,čo ťa trápi napísať v liste,alebo poslať mailom.Nech má čas popremýšľať.A potom,po jeho reakcii sa rozhodni...

Svoj život máš vo svojich rukách.Nemala by si ho dávať do rúk tomu,kto s ním nevie zaobchádzať.Aj vázu,keď rozbiješ a zlepíš,už nie je tou istou vázou.Chápeš?

Prajem veľa šťastíčka

Pridávam sa na stranu báb. Tiež som za úprimnú debatu, čo vlastne od vzťahu vlastne očakáva, a či je vôbec spokojný so vzťahom. Či mu vôbec spôsobuje radosť, správať sa k tebe tak ako píšeš. A neboj sa aj zvýšiť hlas, hádka niekedy dokáže pekne vyčistiť vzduch, presne tak ako sa po búrke lepšie dýcha.

Bubatko, súhlasim s dievčatami, hlavne s CHilduškou, mnohé čo máte doma ignorantov, to nemáte ľahké. Dôležité je aby si to bez sebaľútosti a strachu z toho čo bude, rozobrala najprv sama so sebou. Čo si chcela robiť skôr než si sa vydala, po čom si túžila? Rodina bola predsa iba súčasť tvojich plánov, určite nie jediné životné naplnenie. Držím ti palce, aby si to vyriešila pre vlastnú pohodu a do budúcna pokojné nervy tvojho dieťaťa ( pretože deti vnímajú viac ako si myslíme). Buď v prvom rade sama sebou : dospelou sebavedomou ženou, matkou zvládneš to

Bubatko,veľmi ti prajem aby si sa vedela na svoj život dívať s nadhladom. Mne je jasné, že keď sem napíšeš tak ťa práve v tej chvíli niečo veľmi ťaží a je to aj forma určitej úlavy.
Raz dáky múdry človek povedal, že jedno z najťahších duchovných cvičení je život v partnerstve.
Skús sa vela smiať, urobiť si radosť hlavne psychickú,ono človek keď je ubolený alebo je toho naňho veľa, tak si vela vecí môže zle vysvetlovať.
Ak budeš vystupovať ako obeť, tak sa ňou staneš a ironia je že si za to budeš zodpovedať sama.
Č o sa týka partnerskej komunikácie, ak sa spolu ešte viete porozprávať je dobre. Ak sa ti podarí v pokoji urobiť rozhovor tak si v prvom rade premysli čo chceš. Jasne a zretelne bez zbytočných citových výlevov si urči hranice.

Bubatko držím ti palce aby ťa prešiel ten hnev a smútok a aby ti tvoja dobrá nálada vydržala velmi dlho. Fakt viem ako to je keĎ mladí začínajú spolu po krátkej známosti. Ja som s manželom 6 rokov z toho sme 5 rokov manželia ale vlastne som po troch mesiacoch chodenia s ním ostala tehotná a tak to išlo veĺmi rýchlo. Nehovorím , že je mi zle ale možno keby sme sa tak neponáhlali a užili si jeden druhého bez tých nekonečných povinností tak je to možno jednoduchšie. Na druhej strane poznám ľudí , ktorí spolu chodili aj 5 alebo až 12 rokov a rozišli sa. Takže je jedno či mladí, či starí hlavne aby ste vela komunikovali a ked jeden nechce je to problém.Ani ja nemám kam ísť mamu nemám s otcom som rozvadená na smrť a súrodenci majú každí vlastné starosti. Možno dnes si uvedomujem že nielen na mna bolo materstvo a vgýchova dieťata vela ale aj pre toho môjho miláčka. Zrazu sa presťahoval do cudzieho mesta, nemal kamarátov a prácu na týždnovky kedy prišiel a ani sa neohrial a znova bol preč takže si malého ani neužil.možno aj na tých chlapov je to vela aj ked to berieme ako samozrjmosť že sú otcovia tak nech nás živia a zabespečia rodinu, tak ako oni očakávajú od nás aby sme boli matky, milenky, kamarátky a zároven pozorné manželky no nie vždy to ide tak ako by sme chceli. Naozaj ti držím palce a nauč sa mať aspom rada samú seba pretože fakt sa ti o tvoje štastie nepostará nikto iný ako ty sama a tvoje dieťa.

Bubatko, dobre si spravila, že si sa rozhodla dívať viac na seba. Postaraj sa o to, aby ti bolo dobre, aby si bola šťastná a spokojná, bez ohľadu na to, či máš svojho drahého za zadkom, alebo nie. Potlač v sebe tú potrebu uzatvárať sa do seba a svojej sebaľútosti. Vzbúr sa proti tomu. Ak sa takto trápiš, strácaš šancu kráčať ďalej a byť šťastná, či už s ním, alebo bez neho. Veľa premýšľaj, čo v živote chceš a hovor s ním o tom. Rob si radosť malými darčekami, ako si to spravila klobúkom, alebo vychádzkou s malým. Teš sa z toho, že si mama. Ponor sa do svojeho srdca a presveč samu seba, že si hodná lásky a milovania a zaslúžiš si pekný život. Ale ty si tá, čo si ho musí vytvoriť, potom sa trošku zmenia aj ľudia okolo teba. A proti narážkam muža sa treba obrniť úsmevom. Veď hovorí nezmysly...tak to pusti jedným uchom dnu a druhým von. On je možno nešťastný z vašeho vzťahu tiež, ak to však nechce riešiť, začni u seba. Sprav zo seba spokojnú a sebavedomú ženu, potom budeš vedieť triezvo rozhodnúť, ako ďalej a či je toto to pravé, čo vás oboch napĺňa, alebo je to zbytočné trápenie. Tvoja zmena zmení aj jeho, a ak nie, už ti na tom nebude záležať. Tak sa ďalej usmievaj a hoď zahlavu všetky smútky a truchlenie, usmej sa na svet, a uvidíš všetko v inom svetle. :-}

Bubátko, ja som bola na materskej pred 15 rokmi ( a chystám sa o dva mesiace :-} ). Už po druhom roku som sa cítila na figu. Milovala som svojho synčeka a bola som s ním rada, na druhej strane som sa cítila hlúpa, nepotrebná a napriek mnohým ľuďom okolo seba aj opustená. Chýbal mi jedej jediný človek - môj manžel. On bol totiž od rána do večera v práci a keď prišiel domov, od vyčerpania mu padala hlava už pri večeri. A ja som mu toľko toho chcela povedať, toľko toho som od neho očakávala ! Tak strašne mi chýbali vyznania lásky, tak strašne som závidela mojej o desať rokov staršej sestre, ktorej manžel nikdy nezabudol na sviatok, na narodeniny, na výročie. Až som sa raz odhodlala a všetko som zo seba vysypala, všetky moje pocity, túžby...Pozeral na mňa ako teliatko na nové vrátka, ono je veľkou pravdou, že nemému ani vlastná mať nerozumie. Vôbec netušil, čo prežívam. Tak si ma posadil na kolienko a povedal mi, že by celkom rád sedel doma pri mojej sukni, ale v tom prípade asi ťažko bude to i ono. Proste som vyslovila nahlas to, nad čím som sa potichu umárala a plakala do vankúša. No a zabudnuté narodeniny? Spravil to jeden pekný nástenný kalendár, do ktorého som vyznačila všetky dôležité dátumy. Zmierila som sa s tým, že môj starký jednoducho nepatrí medzi vyslovených romantikov, ktorý mi bude sypať ruže popod nohy. Ale vedela som, cítila som, že ma má rád, že chodí domov rád. Viem, že mám vedľa seba chlapa, ktorý srší humorom a ľudia ho majú radi. Vzťah dvoch ľudí potrebuje svoj čas, jednoducho si musíme zvyknúť, že tak ako my máme svoje chybičky, má ich aj náš partner. Držím Ti palce, aby ste obaja zabojovali o Vaše manželstvo.

Hm..ja by som navrhoval odísť aspoň na pár dní..normálne sa zbaliť a skočiť do hotela alebo ku kamarátke..vies prenho je ten prteň istota ze ma pokoj,uz nemusi hladat dievca jedno má a je k nemu "priviazané" (sorry za výraz),má proste pohodu..ale keby si mu na deň dva zmizla..zistil by že manželstvo nieje o tom že je to poistka ale o tom že dvaja k sebe patria a musia sa spolu dorozumieť lebo potom manželstvo nemá zmysel....howgh! dohovoril som.

dobrý postreh Unbi

ahojte dovolim si zapojit sa do debaty. Že zmiznuť na deň dva no to tak najskôr by som ho poslala do kelu, vyrátala mu každú jednu ohavnosť čo mi urobil či povedal (čítala som to čo ti povedal na vianoce- norm,álne ma to naštartovalo) hodila mu o hlavu ničo čo mám po ruke a jednoducho sa nahodila do super oblečka, namalovala a vykráčala z bytu ( je ťažko ked nemáš kam isť, ale chlapec to potrebuje) Ak si už skúšala diskutovat, písať listy a on miesto toho aby ta vypočul či snažil sa nad sebou zamysliet pokračuje dalej si ťa moc neváži tak prečo mu robit služku, matku, upratovačku a v neposlednom rade aj pohodlie v sexe ked budeš mimo a on sa bude tulat po neupratanom byte zo špinavými a neožehlenými košelami si to rozmyslí ako sa má k tebe správat. Prepáč možno v tom nie je moc taktu ale načo by si bola taktná ked on tiež nehladí ako ťa zranuje je to ťažko ale on si neuvedomí ako sa cítiš kým to nepocíti sam na sebe.Nebudete verit ale ja som fakt KLUDNY A TOLERATNY TYP ved je to vidiet z tých pár riadkov nie? Prečo sa necháš tatko trápiť a ubíjat vlastné sny ? Kvoli tomu kolko energie venuješ tomu aby si sa mu zavdačila nemáš čas vychutnávat si materstvo a svojho synčeka aj tak nie je nikdy a s ničim spokojny tak nech si hundre. A MA CO CHCEL FRAJER JEDEN fakt som naštartovana tým člankom o tých vianociach som za riešenie debatou či diskusiou ale ak to nejde inak, tak čo už no nie?

hm..to je tiez na polemizovanie..ak mu ho nechá tak to môže pochopiť tak ,že už nemá záujem o rodinu a dopadne to zle..alebo pochopí že sám to nezvládne..alebo...alebo ..alebo..to by vam jeden HDD nestacil

..ešte k tým vianociam..možno to nemyslel zle možno to bol len ftip ...

ahoj nemyslela som nech mu nechá aj malého to už je na nej ona musi vediet či je schopný sa o neho postarat. Podla mna ide o to aby ostal sám a mal čas rozmýšľať. Ale niekomu to ani tak nedojde. Nezávidím ti bubatko ale každý mame niečo. Držím palce aby si to vyriešila najlepšie ako vieš.

ešte som zabudla ak to aj bol vtip tak bol dost na bode mrazu