Chvíľka v raji

SOm z tých, ktoré chodia na nákupy asi tak - zaparkujem, vyskočím z auta, vbehnem do supermarketu/obchodu/obchodíka, vyberiem košík spôsobom , ktorý núti iných hádzať sa pod stoly v obave vlastnej bezpečnosti, vytasím "to-do" list, naložím košík, nabehnem k pokladni, zaplatím, fujazdím preč.
Teórie o oddychovej zóne v takýchto zariadeniach u mňa neprešli, svetlo mi tam ťahá oči. Prečo sa ženy a dnes vlastne aj muži rady zdržujú pri nákupoch, nechápem.
Avšak dnes po vypätej jazde v kolóne predierajúcej sa zasneženými výmoľami a sem tam aj cestami, reklamovaní nefunkčného produktu, šoférovaní pri jedinom funkčnom stierači na strane spolujazdca vo fujavici, ktorá udierala do predného skla, relaxovaní v zubárskom kresle a "komunikácii" s mestkou aj štátnou políciou o tom, že či chceme pokutu za to alebo za to a že nech si nedovoľujeme, lebo budeme mať problém, som sa poobede nakoniec dostala do sféry povinných darčekových nákupov. Sama. Zo štyroch obchodov, ktoré som mala v úmysle preletieť dva boli zatvorené, čo ma potešilo, aspoň nebudem strácať čas. S vyplazeným jazykom, spoteným chrbtom a myšlienkou "ešte toto a potom už len 64 iných vecí" som vtrhla do tretej predajne, vytrhla košík mne prirodzeným spôsobom a začala schodzovať uličky. Tempo sa však spomaľovalo a ja som si všímala xy nepotrebných blbostí, ktoré vyseli na háčikoch, nikam sa neponáhľali, žiadne hodinky ich nesúrili, nikto sa im nevyhrážal a ešte boli aj farebné. Bolo tam krásne teplo, poloprázdno a ja som sa pristihla pri tom, že mi je tam dobre. Vedela som, že si 99.99% z toho nikdy nekúpim, lebo mi to nikdy nebude treba a tak som sa na to len pozerala a pozerala a pozerala a svet na chvíľu stal. A ja som sa vznášala na ružovom obláčiku obchodného nadšenia, ktoré ostane len v rovine teoretickej a prvýkrát som pochopila, čo to znamená, keď si niekto ide oddýchnuť a povymetať obchody.
Z obchodu som vyšla ľahkým, zasneným krokom. Do reality ma vrátil úder vetra, ktorý vyrazil dych a ja som sa teda pobrala ďalej plniť povinnosti a úkony ležiace na mojej časovej osi, neúprosne kontrolované frekvenciou stlačeného kremíka.