Co vsetko sa ho opytat?

U nás Kristy platí - Aká matka - taká Katka, aký otec - taký syn.
Častejšie sa časom uisťujem, že manžel sa podal na otca - v dobrom i s muchami ( tých je menej ). A pritakávame si so svokrou, že to dobre pozná, keď sa "žalujem na niečo". Rozhodne odsledovať vzťah svokrovcov.

No -tak ti poviem také z praxe.
Mňa napríklad veľmi zarazilo, že MM bol sprvoti veľmi proti tomu, keď nám (vtedy ešte iba jedno, prvorodené) dieťa vliezlo do postele. Oni s bratom to vraj mali od svojich rodičov vyslovene zakázané. Pre mňa niečo nepredstaviteľné! Aj som mu to povedala a tak si časom voľky-nevoľky zvykol, aj keď nadšený tým nikdy nebol.
Vzťahy s blízkou i širšou rodinou - u nich prakticky neexistujúce (mám podozrenie, že hlavne kvôli tomu, že to stojí peniaze) - u nás veľmi intenzívne, skutočne aj na tej širšej úrovni, o všetkom sa vedelo, kto sa žení, kto vydáva, kto ide kde na školu, .... so sesternicami a bratrancami som naozaj vyrastala - MM by tých svojich možno ani vymenovať nevedel. Mne aj po 25 spoločných rokoch stále chýbajú informácie o jeho rodine, ale nemám ich kde a ako získať.

u nás je to opačne, v našej rodine sme sa ani velmi nestretávali so sesternicami, väčšinou na svadbách, pohreboch a takých tých velkých udalostiach, sem-tam ked sme išli niekomu hlavne babke gratulovať, a cez vianoce, u babky sme sa postretávali, ani neviem kto kde študoval, kto kde robil, u nás to bolo tak, dospelí sa stretli pokecali a deti boli mimo, ked som sa opýtala na niečo tak čo ťa do toho to sú dospelácke veci, vždy som závidela spolužiačkam ked povedali že idú k sesterniciam, hlavne cez prázdniny, ja som bola odkázaná na kámošky, takže pre istotu som ich mala dosť, u môjho muža je to opačne, neviem či je to tým ale nemám potrebu sa s niekým bližšie stretávať, rozoberať svoje problémy, či už zdravotné alebo vo vzťahu, nemám potrebu ísť s rodinou na dovolenku, mám zopár dobrých kámošiek a s nimi preberieme všetko, ako partia chodíme spolu aj na dovolenky, asi je to tou výchovou ale ani mojej mame som sa nikdy nezdôverovala a ani nebudem, máme taký ,,normálny,, chladný vzťah, vidíme sa cez sviatky ked si zagratulujeme, sem-tam niečo rozoberieme cez net ale iba bežné veci, s ddeťmi sa snažím mať kamarátksy vzťah, proste povieme si všetko, odpovedám im na všetko na čo sa pýtajú, nie sme velká rodina, majú jedného bratranca, ale z mužovej strany sú väčšia rodina, oni sa stretávajú, keby bolo viac času tak aj častejšie, samozrejme vždy sa poteším ked niekto príde zavolá aj ja by som sa častejšie chcela s nimi stretávať - teraz si budem odporovať, kedže som písala že nemám nejakú potrebu sa s nimi stretnúť, ale u nás to bolo ešte tak že nemáme sa starať do druhých a otravovať ich, tak niekedy radšej sa ani neozvem, lebo čo ak im zavadziame alebo otravujeme, stále je to vo mne a možno preto aj tá odmeranosť z mojej strany
ked som nebola vydatá som si predstavovala že budem mať deti, tie búdu mať sesternice, bratrancov budeme sa stretávať cez víkendy , opekať, chodiť na výlety, chodiť spolu na dovolenky, že to bude iné ako v našej rodine ale vlastne ani nemáme s kým, z mojej strany nemá okrem mňa nikto deti a z manželovej iba zo širšej rodiny

Podla mna nie su dolezite ani informacie ako take - kto je rozvedeny, co kto komu spravil a neviem co vsetko....lebo taketo informacie su velmi skreslujuce. napr. otcovi mojho uz terajsieho manzela na zaciatku nasej znamosti sa nepozdavalo, ze som z rozvedenej rodiny - to je informacia,a moj otec bol na vine este takou formou ze mal frajerky...no hruza, ta informacia je fakt zla...ktovie ake geny mam v sebe, ze ano?
teraz s odstupom casu, ked vidi ako velmi nam moj otec pomaha kolko moze, a spoznal aj moju mamu, ktora nam prisla pomoct so zahradou...tak zmenil nazor uplne.+ sama si myslim,ze clovek velmi casto si z rodiny odnesie prave opak toho, ako sa spravali jeho rodicia, napr. vo mne je sice podozrievost a strach z partnerovej nevery, ale sama by som jej nikdy nebola schopna + nasi sa vzdy spravali ako inteligentni ludia a dokazali sa vzdy spolu normalne bavit, nikto nikdy na nikoho nekrical.
preto ja som skor za pozorovanie - pozorovanie vztahov v rodine, a spoznavanie ludi v dobrom aj zlom, hlavne ked treba nieco aj spravit, nielen sediet a vypit kavicku. klebety su najhorsie - najde sa dost zlych ludi, ktori radi spravia zle a rypu sa v tom zlom, a prekrutia pravdu uplne naopak.
myslim si, ze je jednak dolezity vztah medzi rodicmi partnera - ten je odpozorovany, ale aj vztah samotnych rodicov k detom, ktory ale tiez podla mna nie vzdy je 100% urcujuci.
verim ale ze srdiecko kazdeho velmi vyciti aky uprimny je partner a ako to mysli vazne....+ a potom je tu kazdodenne spoluzitie s partnerom,ktore tiez ukaze vsetko.

k tvojej poslednej vete: co vsetko sa pytat partnera: tak ja som sa na zaciatku pytala ci nie je zenaty/ zadany, rozvedeny, ci nema deti a ci chce mat deti. kedysi som mala stastie na zenatych a zadanych, ktori sa tvarili ze nie su, a ja som bola ta blba, ze som sa nespytala

no aj s tými deťmi, ešte ako bezdetní - muž stále tvrdil že viac detí min. 2 a teraz ani počuť, niektoré veci sú jasné a nemenné či je ženatý, rozvedený a pod. ale niektoré veci sa zmeniť môžu a môžu nás nemilo prekvapiť

Ludkaaa, ale predpokladam ze za tym musi byt vazny dovod ze takto zmenil nazor - zeby financie? aj kamoska ma podobny problem, ze jej bio hodiny uz pomaly tikaju, len partner si stale mysli, ze nie su dostatocne zabezpeceni...

inak s tymi detmi je to tazko. sestra je s frajerom 8 rokov, a najskor nechcel mat vobec, teraz sice uz by mozno aj chcel, ale nevie kedy...ja si myslim, ze trosku s nim straca cas - nielen z tohoto dovodu, nastastie ona ma "len" 26, no on uz 29...ok, ale to je ich vztah, oni musia vediet.

Mikve - naozaj si myslela taketo otazky? no pre mna bolo dolezite aj travenie volneho casu, aby ho travil podobne ako ja - aktivne. a co sa tyka poznania rodiny - on rodinu svojho otca nepozna, a ani ho nezaujima...co mi prislo divne, no uz ma to netrapi / akurat som zvedava ze co sa moze odzrkadlit raz na nasom dietatku - ake geny. verim, ze len dobre

aj ohľadne viery, poznám rodiny kde žena/muž chodí pravidelne do kostola a vedie k tomu aj deti a muž/žena je ateista a je proti tomu, deti sú ešte malé nevedia sa správne rozhodnúť čo chcú čo je pre ne dobré, a tak sa kvôli tomu dosť hádajú

alebo či má nejaké nesplnené detské sny a túžby aby si ich potom nekompenzoval na deťoch, nenútil ich do niečoho čo on kedysi chcel robiť, mať a nebolo mu to dopriate, aj takých mám okolo seba dosť,

Mikve,neviem na koľko je pre teba dôležité,to čo sem tam počuješ o svojom priateľovi od iných ľudí,len ti poviem jedno,že keby som ja prihliadala na to,čo som počula o rodine MM,tak nie sme spolu.(a dobre som urobila )
Vypytuj sa ho na všetko čo ťa zaujíma,riaď sa hlavne svojou intuíciou.
Veľa krát sa stalo,že sa stretli mladí ľudia z rodín,kde si všetci "sadli" hneď od začiatku a aj tak to medzi nimi nedopadlo dobre.A zase naopak.
Vy si vytvoríte aj tak úplne inú rodinu ako bola tá jeho a aká bola tvoja.
Keby si mala o ňom aj aké zaručené informácie,nič z toho ti nezaručí a ani nepotvrdí jeho reakcie a povahu v budúcnosti.Pretože tým,že bude s tebou,bude úplne iný,ako by bol s inou ženou.Formujú nás všetci ľudia okolo,situácie a okolnosti.Základ určite už poznáš a od toho sa to všetko odvíja ďalej

Na niektoré otázky je potrebné sa spýtať a vyriešiť si ich - zdrav. stav, či je ženatý/slobodný, otázky viery a výchovy detí.
Na niektorých sa možno dohodnete, ale časom zistíte, že predstavy sú jedna vec, realizácia druhá, napr. trávenie voľného času. My sme s manželom spolu 14 rokov. Na začiatku sa nám zdalo úplne prirodzené, že voľný čas budeme tráviť vždy spolu, časom sme však zistili, že k nášmu šťastiu to nie je nevyhnutné. Máme radi obaja hudbu, ale on ju radšej počúva a ja na ňu tancujem, chvíľu to trvalo, ale poriešili sme to.
Dovolenky - manžel je antidovolenkový, tak som chodievala s dcérou sama, žiadny problém, až minulý rok sme boli prvýkrát všetci traja spolu. Hlavne, že sme sa dohodli.
Takže k niektorým odpovediam sa človek dopracuje až časom.

Téda, keď toto čítam, až mi vlasy "dupkom" stoja teraz to nemyslím v zlom...len, my, keď sme sa zoznámili(však viete ako-tá moja nešťastne/šťastná sms-ka ), tak sme bývali od seba 230km a nič sme o sebe nevedeli a musím povedať, že takéto otázky ma ani nezaujímali jediné dve otázky boli tie, či nie je ženatý, a či nebol v base a jeho rodina? hm, tak tam som sa nemala koho opýtať...riadila som sa srdcom a hlavne tým, ako medzi sebou vychádzali...musím povedať, že na svoju veľkú lásku a jeho rodinu som mala neskutočné šťastie-toto ma už pár krát napadlo...no je dobre, keď sa o sebe dvaja dozvedia veci, ktoré sú vo vzťahu dôležité...Mikve, želám Ti len a len to najsamlepšejšie, čo človeka môže postretnúť

Mikve ja žijem s manželom 30 rokov a musím ti povedať podla mna velmi záleží v akej rodine vyrastal aj ked viem že ma má rád ale velmi málo kedy mi to vedel prejaviť čo ti mám povedať ja som ho učila že len tak objať človeka a povedať že ho lubiš je normalne za 30 rokov sa mi to velmi nepodarilo u nich sa to doma neviedlo proste vyrastali tak ,Žiadne objatia alebo pusa len tak vlasne som to učila aj jeho rodinu .Gény sa dedia ale zase viem že som ho vela naučila lebo už sa aj rozplače napr, na synovom koncerte a tak. mám dve dospele deti ale stále ked prídu som ich objala dala pusu ,hocikedy povedala že ich velmi lubim a hlavne aj kvoli synovi lebo práve na nom som videla že sa podobá na otca povahou. Syn už s nami nebýva žije s priatelkou a vieš ked príde alebo len tak mi zavolá ako sa máš mamka a sám od seba mi povie že ma lubi alebo mi pošle sms mamka mám ťa rád a si ta najlepšia mamka na svete vtedy si poviem nie gény som okabatila môj syn nieje ako jeho otec lebo ja som ho ináč vychovala a dala som mu vela lásky tak že neboj gény sa dedia ale dajú sa okabátiť

Nezanedbateľný je aj vzťah k alkoholu. Toto mnoho žien prehliada .

A to mi katka hovoríš z duše ja som si to až po velmi dlhom čase uvedomila že vlastne stále sa u nich pilo a to nie len pri oslavach ooo tam alkohol tiekol ale len tak hoci kedy.svokra mi hovorí však podte dame kávičku ale furt tam bol ten alkohol a nikdy!!! to neskončilo len pri jednom štamperliku a to ti poviem už radšej nechodím ku nim na návštevy práve pre to . A pri tom ved áno aj u nás ked boli nejaké oslavy a to fakt okruhlé tak bol ten alkohol ale to čo som zažila u nich za tie roky no hrúza!!! A mangel ma tiež pozitívny vzťah k alkoholu síce už nie taký ako mal predtým ale ked tak poriadne !!! tak že fakt vysledovať aj to ako to majú v rodine .

Nečítala som úplne všetko, inak zaujímavá téma.... Neprikladala by som až takú veľkú váhu skúmaniu nastávajúceho, pokiaľ je to magické stretnutie dvoch duší, ktoré sa stretnúť mali. POkiaľ takéto stretnutie nastane, je to znak, že sa majú učiť jeden od druhého (sú si navzájom učitelia) a zdokonaľovať seba samého.
Osobne by som si môjho manžela vzala znova, aj keď prvé roky nášho spolužitia ma často vytáčal svojimi zlozvykmi, negatívnymi povahovými črtami a iným spôsobom života, odneseným zo svojej rodiny. Tak ako som zmenila ja prístup k nemu a jeho negatívam (keď som pochopila, že je to zrkadlo), tak postupne týchto negatív začalo ubúdať.
Poviem však jednu pikošku: cca po 12. rokoch nášho manželstva som zistila mnoho nových vecí o mojom manželovi tajnostkárovi vďaka numerológii (ktorej som sa vtedy profesionálne venovala). Bola som dooosť prekvapená Dovtedy som si myslela, že ho celkom solídne poznám. To je zároveň aj môj typ: ak chcete poznať podstatu človeka, môže vám výrazne pomôcť aj numerologický rozbor osobnosti ... kde samozrejme nie sú zahrnuté okolnosti podpisujúce sa na jeho celkovom správaní. Veľa vecí však vie objasniť