Priznajme si to, Vianoce sú hlavne o darčekoch. Najskôr dlho vyberáme, čo komu. Zháňame. Skrývame. A potom pozorujeme, či sme trafili. Či sa darčeky páčia.
Snažila som sa loviť najskôr v mojej pamäti. Či sú tam uložené nejaké darčeky. Potom som otravovala manžela. Syna. A ostatných v mojom okolí.
A teda, výsledky nie sú veľmi povzbudivé. Až na nášho syna si z okolia len veľmi málo ľudí darčeky pamätalo. Hlavne tie z detstva. A u syna to tiež je také, že to mal veľmi jednoduché na zapamätanie. V podstate od mala dostával Lego. To bolo hlavné. To si pamätal. Iné ani nie. Samozrejme, tzv. mäkké darčeky už vôbec nie. Dokonca si nepamätal ani na to, keď sme síce kúpili kamionový simulátor, ale v obale CD nebolo vložené. Vlastne ani ja si nespomínam, čo dostával. Aj keď som to na 90% kupovala.
Viem, každý z nás je iný. Len sa mi vynára otázka, ako by to vlastne malo s tými darčekmi byť? Radšej veľa drobností? Alebo niečo väčšie aj za cenu skladania sa darcov? Záleží na želaniach detí alebo rodičov. A čo, keď si deti tých najväčších ekologických bojovníkov želajú najväčšiu umelohmotnú "blbosť", ktorá je v obchodoch dostupná? Má dostať ekologický drevený vláčik? Alebo niečo farebné, blikajpce a húkajúce, po čom túži:
Inak, vlastne s darčekmi mám aj jednu milú príhodu. Syn bol tretiak, chodil do katolíckej školy a od prvej triedy im všetkým hovorili, že to nie Ježiško nosí darčeky. Že to iba dá rodičom silu, um... na to, aby mohli tie darčeky kúpiť. Ale on a vlastne ani jeho spolužiaci to nebrali. Nechceli to počúvať. Snažili sme sa aj doma. Lebo jeho predstava o darčekoch bola napríklad motor z kamiona. Ozajstného 
A keď som sa snažila mu to vysvetliť, tak proste vyhlásil, že napíše Ježiškovi a basta.
Vtedy na Vianoce dostal aj ozajstný opasok. Niečo sa na ňom časom pokazilo. A ja, zabudnúc, že to bolo od Ježiška, som zahlásila, že budeme reklamovať. On sa na mňa rozhorčene pozrel, dal ruky v bok a vyčítavo zahlásil: "Tak to teda vy kupujete tie darčeky". Bolo to krásne a my sme si konečne mohli vydýchnuť...
Ja si spomínam na korčule, ktoré som dostala tuším v zime 1978 (možno 77). Chodievali sme vždy večer k babke, ktorá bývala na polceste ku kostolu. Tam sme sa na polhodinku zastavili a potom pokračovali. A za tú polhodinu padla taká poľadovica, že sme nedokázali vyjsť z domu na cestu, bol tam mierny briežok asi na 8 krokov. Na druhý deň som sa potom korčuľovala na asfaltke pred naším domom. Bola pokrytá dokonalým ľadom. Vtedy na celej ulici nebolo ani jedno auto. Teda nikto nevlastnil auto.
Tie ružové postielky si pamätám :)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vianoce nie sú o darčekoch, ale o koláčoch 
Ale v manželovej rodine, koluje jeden intezívny zážitok, jeden jeho brat dostal na Vianoce sanitku a druhý mu ju ešte v ten večer rozobral, zrejme nenávratne. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Čím ďalej tým viac mám pocit, že tie darčeky sú hlavne o nás,darcoch. Úplne presne si pamätám viaceré darčeky, ktoré som darovala ja. Určite si ich pamätám viac, ako tých, čo som dostala.
Ale vlastne asi je to máme každý inak. Jeden rád darčeky dáva, iný prijíma. A tak je to správne.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ano a hlavne inak to vnímajú deti a úplne inak dospelí ..., deti chcú darčeky, dospelí spraviť radosť, (aj ked to moze byt aj noapak) už sa len trafiť ....,Pre mňa bol vždy najväčší sviatok na Vianoce, keď som si vyložila nohy hore nemusela chvíľu už nič robiť .... Teraz som snád stihla jedno poztívne prekvapenie pre synovcov, dorazí k nim lego s Woldemortom , úplne na poslednú chvíľu. Až po vybavení som sa dozvedela, že také zabudli napísať Ježiškovi, teda, že by sa potešili Legu Herry Potter. Ale vešteckú guľu nemám, to len sestra zreferovala, že sa im páčia filmy. Ta som ukecala zvyšok rodiny, teda časť a mám čo pozerať na Vianoc,e tuším na Netflixe bude ešte do konca roka seria filmov.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jaaj, my máme pre dospelého syna veľké lego a neviem sa dočkať, ako na to zareaguje 
bugatti veyron. Akurát som si nepozrela veľkosť a som zvedavá, kam to podkladané dá. Ale to je celkom príjemná starosť
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pozerala som, že je to celkom veľké čudo, určite sa poteší. Náš ma tuším o 5 rokov viac a dostane také väčšie Lego Star wars a niežeby môj drahý rok po päťdesiatke, tiež nedostal aternatívu Lega. Dva roky je u nás aktuálny Xiaomi robot. Ale to sa vyhrajú aj ďalší dvaja.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Lego robot bol aj môj sen. Až taký, že som presvedčila školu, aby ho kúpili. Ale ukázalo sa, že to bol môj sen a nie synov. Skúšala som všeličo, aj nám ho domov požičali, ale nič. Až som pochopila, že jeho parketa je v takýchto modeloch. To ho baví.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jasné, u nás je to hlavne manželova zábavka, ale zas chalanov lego robotický krúžok na gympli veľmi chytil, hlavne keď bolo treba spraviť robota na súťaž.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Opravujem, Vianoce nie sú o koláčoch, ale o rodine. Mám doma všetky deti, a to je vždy zážitok.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
táto téma tu už kedysi bola...
ja si pamätám ,bola som škôlkárka a Ježiško mi doniesom velkú bábu v takej postielke kde sa dali tie boky tak zložiť-otvoriť ako na naozajstnej detskej postielke(akoby so siete,nadvihnúť a nechať padnúť tú sieťku dolu a potom ju zas vytiahnuť..no neviem či rozumiete).nakolko už som mala nejakého tucha zo škôlky že to rodičia snažila som sa striehnuť..a potom mi išla mama čosi ukázať a zrazu to bolo pod stromčekom-to boli asi posledné vianoce čo som uverila,že to doniesol naozaj Ježiško.veď mama bola so mnou a cez chodbu sa rozprávala s otcom!!
no a potom môj synovec-ked dostal plastový žeriav,a môj syn kefu na železo lebo o nej básnil celú jeseň!.neskutočná,nefalšovaná radosť s výkrikmi a našimi slzami,že taká prkotina urobí tolko radosti.nazaujímali lyže,knižky..
potom to bol prvý horský bike..bože ako to bolo dávno..neskutočne ťažký hoci bol detský-u nás v spálni.Išli sme sa po večeri prejsť a akože som si zabudla rukavice-rýchlo bike ku stromčeku a ked sme sa vrátili -deti nechápali kde sa vzal.lebo ved rodičia boli s nimi!no doniesol Ježiško!
na potom darček na zážitok-výlet ktorý sme darovali.vydaril sa a pri každej nejakej rodinnej akcii sa spomína-a to ho poznáme už takmer naspamäť aj my ostatní..
ja hovorím,že vianoce teda darčeky to je o deťoch!videla som a zažila som ked dostali aj tu najväčšiu blbosť(z môjho pohladu)hlavne ked po nej túžili..ešte ma napodlo-jeden vianočný plyšák asi od tety -pre mňa no škaredý! a dcéru asi od 1triedy sprevádzal až na internát na výšku.X krát by som ho vyhodila ale vždy ma uprosila obšiť,opraviť,oprať..už teraz dospelá sama netuší prečo ho tak mala rada..
no s darčekmi je to niekedy ťažké-hlavne ked je rodina zameraná na množstvo,cenu..