Dejú sa mi zvláštne veci...

Ahoj, znie to desivo ja na tvojom mieste by som zasla za fararom, neviem ci tvoj manzel mal zadusnu omsu, ci si veriaca alebo nie, ale ak aj takuto omsu mal, daj urobit este jednu pre pokoj jeho duse. Tam kde je, je miesto pre tych co odisli, a nemali by zasahovat do zivota zivych. Uprimnu sustrast ti prajem, je strasne smutne stratit manzela.

MOnože ho aj niekto z vás ešte "nechce pustiť". Bolo by to normálne. Aj moja mama tak prababku nevedomky držala, a potom šla nádohodu s iným k jednej psychologičke a tá to zbadala, tak neviem ako to robila, ale mama sa s babkou porozpravala akoby a potom sa jej spustili slzy a babka odišla. Ale možné je všeličo, aj spôsoby rôzne. Uvidíš, ako to bude pokračovať, ale aj v motlitbách sa s ním skús rozlúčiť, pýtať sa, možno sa dozvieš niečo vo sne alebo tak ...

Takú dohodu o znamení po smrti sme si dali so švagrinou tiež.Ona umrela a tiež sa mi neskutočným spôsobom ozvala.Nebolo to desivé, skôr naopak pokojné.Pomodlila som sa za ňu, poďakovala som sa, odovzdala jej deťom odkaz a skončilo to.Potom sa mi už s ňou len pár krát zasnívalo.
Takéto sa deje a pokiaľ aj ty cítiš pokoj,bude sa za vás tam kde išiel prihovárať.Vy to môžete robiť cez modlitbu zas tu.

Mne to pripadá milé a starostlivé,manžel sa ešte nestihol asi rozlúčiť so všetkými,tak sa venuje týmto spôsobom vám všetkým.

Dalianna už pri prečítaní názvu príspevku som sa pousmiala s vedomím čoho sa bude týkať.Odísť za svetlom nie je jednoduché pokiaľ tu človek- neskôr duša zanecháva svojich blízkych.Niekedy ich tu môžme držať my a niekedy majú oni niečo nedoriešené a nevedia ako odísť za svetlom.

Veď je to svojim spôsobom vlastne logické, ak duša človeka pokiaľ je vo fyzickom tele nemá všetko doriešené, nie je pripravená na odchod, zmierená...Máte príležitosť doriešiť čo ostalo nedoriešené, nevypovedané...

....po umrti dusa ostava este 14 dni na tomto svete.Dalianna,ked sa tento cas naplni,podakuj svojmu manzelovi za vsetko a povedz mu,ze nadisiel cas jeho odchodu za svetlom a rozluc sa s nim.Sviecku za mrtvych nezapaluj v pribytku,vo vnutri ich zapalujeme za ucelom ocisty od zlych energii.

Dalianna, nie je to vôbec desivé, je to krásne a tvoj manžel ešte naozaj môže byť tu, len ho potom nedrž veľmi dlho, ale svoj sľub ako vidím krásne splnil. Vieš aj ked odíde, to ešte neznamená že sa u Vás nezastaví, alebo inač, že Vás nevidí alebo nemôže o Vás nič vedieť. bude sa tešiť z každého úspechu, bude smútiť ak budete veľmi nešťastní, len jeho uvažovanie je už úplne iné a tak ak je vyrovnaný, čo si myslím podľa popisov, že áno, tak Vám nechá voľnosť a bude sa tešiť s Vami z Vašich životov a nezáleží na tom ako si ich zariadite. Jednoducho bude nemajetnícký, len mu treba dať slobodu a vy všetci musite veriť, že Vás vlastne nikdy neopustil, lebo navždy ostal vo vašich spomienkach a vo vašom srdci.
Som rada, že sa nebojíš a berieš to ako určitú ochranu od neho, mne sa zdá, že je to jeho krásna rozlúčka, kým žil telo bolo nehýbne a preto sa nemohol rozlúčiť a takto Vám dava na vedomie ako Vás ma rád. Teraz ho už choré telo nezväzuje.

Aj môj svokor nám takto dával znamenia.Neviem, od určitej doby prestali a a tak si myslím, že jeho duša našla konečne pokoj. Ja by som určite dala na omšu za neho a pokoj jeho duše, ak mu je umožnené ti pomáhať a dávať znamenia, to bude tak či tak, či dáš na omšu, alebo nie.A mimochodom, môj svokor nám dával vždy len dobré znamenia,a deťom stále hovorím, že teraz majú o jedného anjelika v nebi viac, čo ich ochraňuje.

sviečku za mrtveho manžela doma nezapaľuj,ale na cintoríne,daj za neho odslúžiť zádušnú omšu,aj viackrát,poprípade daj vysvetiť dom a popros ho,aby odišiel.....on nemá pokoj tam kde je,možno vás chráni,bojí sa o vás,ale ty mu vysvetlí,nech odíde tam ,kam patrí......mrtví majú byť medzi mrtvými a nie medzi živými!

Ja som čítala, že duša ostáva po smrti tu na zemi ešte 40 dní a potom odchádza za svetlom. Mám s tým osobnú skúsenosť, keď mi zomrela blízka osoba, taktiež mi zvonil telefón a mala som také fúkanie do líca, jednoducho som cítila, že je som mnou a ešte veľa zvláštnych vecí sa dialo a po 40 dňoch naozaj odišla.Pomohli modlitby.

No ja to nevnimam tak hrozivo. Je s vami, sam odide. Je medzi mrtvymi, ale este to je cerstve. Pokial mas mysel cistu a vyrovnanu s tym co sa stalo, tak ho nezdrziavas. On sam slobodne za vami este chodi.
Casom to bude menej. Ale bude. Vo forme nahlej vone ktora bola iba jeho na neuveritelnych miestach ( zacitit na plazi vonu vyliahnutych kuriatok - to je pozdrav mojej babky). Obcas ho budes citit.
Podla mna to netreba riesit. Nie vsetko vo svete je logicke a obcas komunikujeme s niecim, co nevieme ani pomenovat. Citis sa kludna, spokojna a vies ze je to on. Nevyhladavas ho. On ti dava vediet, ze je pri tebe. Pretoze cast z neho je v tvojich detoch. Podla mna je to krasne.
Zvladnes to, Dalianka.

zaujal ma tvoj blog, mam obdobnu skusenost len nam odisiel blízky tragicky, zostalo tam toho vela nevypovedaneho ale nasli sme pomoc u jedenj pani ktora komunikuje s "druhou stranou" (tie "hlasenia" od neho neboli neprijemne)ale aj tak sme chceli dat veci "na poriadok" ak sa to tak da nazvat
a aj ked vam to pride pekne a prijemne suhlasim s mariou53 ze mrtví majú byť medzi mrtvými a nie medzi živými!

Ked mojmu otcovi umreli rodicia (nie naraz), tak hned ako prisiel do domu zapalil tam sviecku a nechal otvorene okno... Aby ich dusa v pokoji odisla.

Hm, ja ti tie znamenia zavidim, ja cakam uz viac nez rok na spravu, na rozlucku, vysvetlenie..........,niekedy si vymyslim ze to mohlo byt "to", ale sama tomu neverim, cakam na vyraznejsi odkaz, ani neviem aky, ale taky ktoremu budem verit,ze je od nej. Drzte sa.

Nemusíš sa báť

O dva týždne to bude rok, čo mi zomrel tatinko. Mamina sa s tým veľmi ťažko vyrovnávala, vlastne doteraz to ešte ťažko akceptuje. Ale stáva sa jej niečo podobné ako hovoríš. Nie je to desivé , naopak je to vraj krásne a dáva jej to pocit, že ju tatino ochraňuje a je s ňou. Tiež si nemyslím , že ho drží "nasilu" , ona chce aby mal pokoj, aby bola jeho dušička, tak kde má byť. Ono to vyzerá tak, že on práve chce byť pri nej a že je to tak v poriadku. Netráp sa, ak by sa ti snívalo, že je manžel pri tebe, skús sa ho v sne opýtať. Ja sama neviem, čo si mám myslieť o takýchto veciach, ale asi je to tak ako má byť. Pocit, že je tatinko pri mne, som zažila akurát raz a bolo to veľmi príjemné. On bol pilot a ja sama som športová pilotka, tak som si prenajala lietadielko a rozprášila som jeho popol na krásnu lúčku pri kaplnke. Ja som ho v kabíne fyzicky cítila, že je pri mne, že sa teší a že mi ďakuje. Neviem, ale bolo to veľmi silné a ozajstné. Myslela som si , že to bude veľmi ťažké a že to nezvládnem, ale naopak bolo to neuveriteľne krásne a mala som pocit akokeby ten knipel držal spolu so mnou a užíval si svoj "posledný let" . Možno to znie divne ale ja som ho naozaj cítila a bolo to úžasné.

Ja si myslím,že to čo sa u vás doma deje je skôr krásne a nie desivé.A zvlášť ak ani Ty sama nemáš s toho strach.
Nie som možno odborník na slovo vzatý,ale ja si myslím,že mu je len ľúto že musel od vás tak náhle odísť a túži ešte aspon chvílku ostať s vami.Dáva vám takto najavo že mu všetci velmi chýbate. Skús sa s ním večer v pokoji porozprávať akoby bol pri Tebe v miestnosti (čo určite aj je) a skús ho uistiť že hoci vám velmi velmi chýba,že budete v poriadku a že sa nemusí o vás báť.
A že navždy ostane vo vašich srdiečkach ako niekto velmi dôležitý a milovaný.
Držkajte sa

Milá Daliana, že ti šibe, môže povedať len ten, kto to nezažil.
Keď zomreli moji rodičia, najprv mama , potom brat a za 9 rokov otec veru sa prišli so mnou rozlúčiť. A do dnešného dňa sa mi s nimi sníva,
a veru sa mi sníva aj ľudmi, s ktorými som niekedy pracovala a už sú tiež mřtvi.
Manžel mi zomrel pred rokom bola som pri ňom, motlitbou a krížikom na čelo som ho vyprevadila.
A veru som čakala, že sa mi vo sne ozve, dlho trvalo, kým sa to stalo, ale predsa sa mi v sne zjavili moji rodičia a brat, ako aj manžel,akoby chcel ukázať, že už je s nimi.
A i keď dennodenne naňho spomínam, predsa sa mi už nezjavuje.
Myslím, že našiel svoj pokoj.
Takže verím,že tieto veci sa dejú, nebudem sa do podrobností rozpisovať, čo sa mne po ich smrti vždy prisnilo, ale keď ide o blízke milované osoby, nie je čoho sa báť.