Ach jo... už sú to dva týždne čo som sa tu zaregistrovala, čo-to som stihla počítať, ale ešte stále nebolo času napísať. Aj teraz, kým som stihla vyvešať prádlo, najesť sa a zapnúť PC, už mi mladšie dietko plače a tých 5 sekúnd kým som od stola skočila k posteli stačilo na to, aby mi zobudilo staršiu princeznú 
No niet pomoci, bábo pricucnuté na prsníku a kým princezná spapá obed idem chytro písať...
Som taká tuctová, ani príliš múdra, zato v riadnej depresii... beriete ma? 
Prvú dcérku som si vyplakala, vymodlila, milovala som ju od prvej sekundy, všetko som podriadila tomu, aby som konečne vynosila a porodila zdravé bábo... druhý synček prišiel ani netuším kedy ani netuším ako sa to stalo... zrazu je tu a napriek všetkým okolnostiam, je to môj anjel. Prvorodenej som venovala všetku svoju pozornosť, nie, nie je rozmaznaná, len som sa stále snažila dať jej svoju lásku, chcela som, aby vedela, že ju nadovšetko milujem, že som šťastná, že ju máme... s druhým tehotenstvom som sa nevedela zmieriť ešte ani na pôrodnej sále, no tá láska prišla do srdca akosi sama od seba. A teraz z čoho tá depka? Dcérka bračeka prijala nádherne, vidno, že ho ľúbi, vôbec nežiarli, teda nie nejak viditeľne, stará sa oňho, stále ho hladká, nosí mu hračky, šaškuje aby sa zasmial... ale ku mne sa správa odporne 
nech poviem čokoľvek, nikdy neurobí čo chcem - chceš ísť vonku? nieee, chceš papať? nieee, chceš si kresliť? nieeeee Zaspávanie je u nás priam olympijský šport, prezliekanie z pyžama do domáceho alebo z domáceho keď ideme vonku - to je hotové krotenie divej zveri. Nič nechce robiť, všetko robí len napriek, ničí veci a hlavne vreštííííí! Keď sa jej niečo nepáči - bác o zem a spustí krik... a nedajbože aby sa niekde trolinku odrela - to reve akoby ju z kože drali. Má dva roky a vôbec nerozpráva - len plače... takže mám doma dve nemluvňatá a úprimne - už mi z toho začína cvokať 
Stále si vravím že už to bude lepšie ale drobec má už tri mesiace a nie je to lepšie ani o máčny mak... dokonca sa mi to vidí ešte horšie 
Aj vy mávate pocit, že veci vždy vypália úplne inak ako by sme chceli? Prečo je to tak? Večer bývam taká zničená, ako by som zabehla maratón a ešte mám depku z toho, že sa tomu úbohému dieťatku vôbec nevenujem, akurát čo ho nakojím a prebalím a vkuse niekde odkladám, lebo musím riešiť vresky-kriky... a to od tej, po ktorej som tak veľmi túžila a tak veľmi ju milovala... a tento malý neplánovaný človiečik sa na mňa len smejká, v noci krásne spinká, plače len výnimočne a robí mi obrovskú radosť... no nie je ten život divný?
Uf, som sa rozpísala tak letím... Malá sa už hlási že dojedla, tak hádam nebude treba maľovať kuchyňu 
ked zacne vrieskat, zavri ju niekam s tym, ze ak chce vrieskat - moze, ale vy ostatni nie ste povinni to pocuvat. Bud nekompromisna, kym nestichne. Vydrz, ju to dlho bavit nebude. Viem o com hovorim, doma nam to pisti a kvici pravidelne, ale staci uz len pohlad alebo otazka, ci chce ist za dvere a je ticho, lebo vie, co ju caka. A spoza dveri sa moze vratit len potichu, ospravedlnit sa a potom pokracovat v zapocatej cinnosti. Mame tri deti, obcas je tu riadna mela, vtedy zatvorim kazde do inej izby alebo zakazem sa navzajom priblizit minimalne na meter. Joj ako sa ihned zacnu lubit, neurekom ;)
Drzim palce a zasiahni cim skor, garantujem ti, ze ak to neporiesis, mladsi synator bude uskriekany rovnako. Nasi sa to naucili od najstarsieho a ja nanic mama som to len trpela a trpela. Ale co som nervy vyhrala v loterii? Povedala som DOST a zakrocila som. Mala som to urobit davno. Vsetko dobre 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Carinne 
,určite si super mama aj ked toto bol jeden z dôvodov prečo som nechcela mať deti s malým vekovým rozdielom 
...Asi by som to nezvládla 
,hoci ked človek musí zvládne všetko .Ver tomu že toto je iba prechodné obdobie a časom budeš len s láskou spomínať na detstvo svojich detičiek 
,všetko to tak rýchlo beží a ani sa nenazdáš a budeš mať z nich dospelákov ...vela lásky a trpezlivosti ti prajem...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ehm... ani ja som ten malý vekový rozdiel nechcela tiež mám pocit že to nezvládam no ale čo už, nemôžem ich už teraz zatopiť, že? 
Fakt vďaka za povzbudenia, ste zlaté len keby sa tie nervy fakt dali vyhrať v lotérii tak podávam aj každý deň 
ona je trúbka malá, nič nerozpráva hoci rozumie aj tomu čo by nemusela, ale keď ju chytí rev tak jej môžem hovoriť aj po španielsky a bude sa tváriť že je hluchá. Dokonca keď som tak na ňu minule zhúkla že či je hluchá tak mi tvrdila že áno 
potvora Asi je to v prvom rade o mne, keď rozdávali trpezlivosť ja som bola asi niekde mimo... no a vo výchove to bez trpezlivosti nejde
Tak sa idem trénovať a trpezlivo jej porozprávať aspoň milión rozprávok kým konečne zaspí Dobrú noc
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Carinne,ja mám taký istý problém zo svojim synom.Má 2 roky a 2 mesiace a je to s ním teraz na nevydržanie.Nemá na koho žiarliť,lebo zatiaľ je jedináčik.Ako ty píšeš-u nás je obliekanie horor,som z neho zúfalá.Keď sa máme niekde vybrať von tak mňa ide poraziť.On sa nebude obliekať,naháňam ho po celom byte,niekedy musím až odísť von z bytu,že idem sama a až vtedy sa zdohadá a keď sa ku nemu vrátim,tak zase to isté do kola.Plače za všetko,bije ma,štípe a hryzie,zo všetkým hádže o zem.A ty máš ešte jedno bábo,tak máš toho dosť.Dúfam,že ich to obdobie,čo najskôr prejde.Môj je síce od mala riadne šidlo,ale teraz je to na nevydržanie.Musím mať pri ňom pevné nervy,lebo skončím niekde na psychiatrii
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak to som na tom lepšie ja keď poobliekam seba aj malého a idem sa obuť že odchádzam sama tak už ťahá veci že ide aj ona aj tak dúfam, že to čím skôr pominie, teraz je predsa ešte relatívne teplo, netreba sa toľko obliekať ale ide zima keď bude treba viac vrstiev, tak aby sme sa zatiaľ neroztopili
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
milá carine,hovorí sa, že 2.a 6. rok dieťaťa sú prelomové v ich vývoji a najviac sa prejavuje ich trucovitosť. súhlasím s názormi, že to netreba tolerovať. treba zakročiť a riešiť to. keď je šikovná na vymýšľanie, má dosť rozumčeku, aby pochopila aj určité hranice. ak nepočúva a nerozpráva, skús to aj ty tak. konaj bez rečí. nevrav, aby odišla ale odnes ju. bez slova.bez hrešenia ale rázne.tiež som u dcérky praktizovala vyzúrenie sa a vyplakanie v zavretej izbe. keď je v "amoku", tam s vysvetľovaním a prosením nič neporiešiš.a hlavne sa neobviňuj. ty si pre svoje detičky robila a robíš maximum. ale výchova je beh na dlhé trate. stáva sa, že to čo do detí vložíš sa ti vráti až o niekoľko rokov. každá z nás si v určitom období materstva pripadala zrelá na psychiatriu chce to čas, pevné hranice a pevné nervy
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
znie to múdro, idem na to
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
súhlas-nikdy som si nemyslela, že to zavediem niekedy aj u nás-ale stalo sa a moja dcérka bola tiež typické zúridlo... za všetko, za nič, za hocičo. Je pravda-nekričať, nezúriť, vziať za rúčku-povedať, že vráti sa, až keď sa ukľudní, zatvoriť dvere. Moja malá niekedy šla už sama sa "ukľudniť"... Hrali sme sa, že konečne prišlo to moje dievčatko, nie tá Klotilda cudzia, ktorá tu bola predchvíľou... Fakt to funguje. Ale vysvetľovať, požadovať je v tej chvíli o ničom-tak-hluchá-slepá...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Plne s Tebou súhlasím, mamina37. Ja mám deti už síce väčšie (10 a 8 rokov), ale teóriu nerozprávania aplikujem aj ja. Keď ma deti veľmi, veľmi nasrdia a krik a argumenty nepomáhajú, prestávam s nimi komunikovať. Ukľudním sa ja, a aj decká pochopia, že "prestrelili". Tá chvíľa je rôzne dlhá, ale vždy sa prídu pritulkať 
a odprosiť, hlavne staršia dcérenka je dušička citlivá . A potom fungujeme ďalej.
A Tebe carinne, držím palce a prajem pevné nervy. Dcérenku to prejde (skôr, či neskôr ). A možno by bolo fajn synčeka nechať ockovi na starosť a venovať sa dcére - vziať len ju na malú prechádzku, na zmrzku alebo niekam inam a urobiť si taký "babský" výletík. To dievčatká radi majú ..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nenechaj sa od malej vydierat, nie si zla mama, ale ona skusa co moze a co jej dovolis. mne zabralo ked sa raz maly hodil o zem a vrestal ze som si sadla na zem a zacala vrieskat. chvilu kukal a ostal ticho a viac to neurobil. a osvedcilo sa mi nepodlahnut nicomu co si vynucuje, je to krute a boli to aj mna ale pomaha to, tak drzim pazuriky urcite to zvladnes.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ešte ma napadol jeden spôsob riešenia a zmiernenia detskej zúrivosti. hovorí sa tomu metóda pevného objatia. keď sa dieťatko metá , hádže, proste zúri, pritisneme si ho obajatím tak silno, až mu znemožníme pohyb. chvíľu to vyzerá ako boj , ale ono sa postupne vysilí a ukľudní prítomnosťou maminej náruče záleží na situácii, čo bolo dôvodom spustenia prívalu zúrivosti.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
carinne
to sa utrasie, ver mi.
Vyzera to na typicku ziarlivost, o tej sme tu uz co - to popisali, prezri starsie blogy. Ona neziarli na braceka, ale na teba.
Si dobra mama, hlavne ziadne vycitky.
Ze veci niekedy vypalia inac, ako sme cakali? To je zivot so vsetkymi jeho krasami a prekvapeniami.
Stale sa ucime, stale sa vyvijame, aj my dospeli.
O par rokov budes na toto obdobie s laskou spominat.
Skus si s dcerkou najst pocas dna polhodinku, kedy budes LEN pre nu. Urobte si z toho taky vas ritual, citajte si, objimajte sa, rozpravajte sa.
Ak sa da, na jej krik reaguj s pokojom, alebo vobec. Viem, ze je to tazke, ale pomaha to.
Drzim palce.
Eva