Jedinečná

Tak som sa zas po čase dostala do kina. Bola to moja voľba, ako stráviť neskoré hodiny čakania na hudby chtivého synátora, ktorý šiel na koncert do hlavného mesta. A samozrejme, koncert sa končil po odchode posledného vlaku. Už tak raz chodil po Brne do tretej rána a tak tentokrát nerobil zo seba hrdinu a rovno sa spýtal, či ho nechcem odviesť.

Chcela. A rovno sme spoločnou večerou vybavili aj naše víkendové raňajky. A vraj je ráno múdrejšie od večera! 😆 No možno múdrejšie je, ale zábavné sotva.

Ako najlepšie zabiť čas medzi 21:30 a 00:00 som zvolila kino.

V Bratislave v kinovom centre v tom čase išlo niekoľko filmov. Drám a hororov mám za celý týždeň dosť, tak som chcela niečo "ľahšie". Našťastie išiel film Štyri matky. To, že je zaradený do nejakého fajnšmekerského filmárskeho zoznamu som sa dozvedela až pri úvodných titulkoch. Pri recenziách som čítala o smutno sladkom príbehu z reality, zo života 4 žien odkázaných vo vyššom veku na svoje deti (konkrétne synov). Mne naivnej nenapadlo, že keď sú tam 4 synovia, že to bude zrovna gay komunita a film pôjde do hĺbky vzťahov sexuálnej menšiny. Ale o inom som chcela. Film nebudem rozoberať. Kto má chuť si ho nájde. Mne sa páčil, dala by som ho ešte raz. A určite dám, keď bude v TV.

Ale vráťme sa do nákupnéo centra a ku mne na schodoch o 20:45.

Len čo ma môj syn opustil v zatvárajúcom sa nákupnom centre, zistila som, že ono to neni len tak niekde čakať 50 minút pred kinom. Našťastie to žlté Mko má aj tuná otvorené do 23:00 a káva a zmrzlina sa dá stolerovať aj o takejto neskorej hodine, hlavne ak váš ešte bude čakať 130km po polnoci za volantom.

Keď som konečne 10 minút pred začiatkom predstavenia sa dostavila na vstup, pozrel na mňa tak nejak neveriacky uvádzač, opípol mi lístok a nasmeroval do sály číslo 6. 

Ženy! Ja som mala dojem, že som na súkromnom premietaní. Malá komorná sála a v nej NIKTO.

Len ja!!!

Pohodlne som si sadla doprostred, rozložila kabáty, kabelku a mobil po sedadlách naokolo, obligátny popcorn som si dala na stoličku v duchu "toto donesieme domov, toto jesť nebudem, ale kúpila som, lebo aj tie deti pri vchode, čo to predávajú si zaslúžia tržbu, keď už tam v neskorú hodinu stoja".

Proste - chýbala mi len poduška a bola som ako doma a asi by som tam aj zaspala (ako doma), tak mi bolo pohodlne.

Potom došiel ešte taký mladý pár - teda ona bola extrémne mladá a on mal tak tridsať, sadli si niekde vzadu za mnou, ale po 10tich minútach a z toho 7mich zachytávajúcich vnútornú drámu hlavného hrdinu to vzdali a šli sa stískať niekam inam.

A bolo to len a len moje.

Celý film premietali len pre mňa. Cítila som sa ako na Oscaroch. Na nejakom súkromnom premietaní, kde všetci čakajú na moje vyjadrenie k filmu. Strašne som ľutovala, že som si nedala nejakú vysokospoločenskú róbu - nejaké večerné šaty. 😆

Bolo to famózne. Jedinečné.

A keď som vyšla tesne pred polnocou zo sály, stretala som ďalších ľudí z hororu, ktorý šiel v sále vedľa, čudujúcich sa môjmu úsmevu, ktorý mi ten pocit jedinečnosti navodil.

Bolo to FANTASTICKÉ. Nabudúce hľadám podobný film a beriem si nealko šampáňo do kabelky a kryštýlový pohár na stopke. Nech to mám úplne Oscarovo. Glamour outfit už must have nabudúce!

Jo! A aby som nebola taká rozjuchaná, tak mala som aj ja svoj horor potom v garážach. Nevedela som nájsť kľúč od auta a vysypala som obsah kabelky pekne pri ľavom prednom kolese.

Ale o bubákoch a pekle v nás, niekedy nabudúce 😉.