Ježiško už u nás bol

Tento rok 18.decembra. Nie, nepomýlil sa. Iba mi splnil môj dávny sen z detstva. Kedysi v roku 2010 som na jeho základe splodila nasledujúci blog:

Píše sa rok 2025...

(alebo krátka predstava o zvolenej budúcnosti z jedného letného dňa o 15 rokov neskôr)

...budík som si nastavila na 5.30. Dnes ma čaká perný deň. Privezú nám nový prírastok. Už sa teším, keď bude stáť v stajni pri našich dvoch "veteránoch", keď ho prvýkrát osedlám a vyrazíme si na zoznamovaciu jazdu a s vetrom o preteky do neďalekého lesíka.
Ešte predtým však musím nakŕmiť celú našu gagotajúco-kvákajúco-mňaukajúco-štekajúcu háveď a zájsť s Tabeou (naša retrieverka) ku zverolekárovi. Za pár dní totižto uzrie svetlo sveta niekoľko krásnych chlpatých klbiek, ktoré už onedlho čaká náročný výcvik slepeckého psa. Som rada, že aj syn prepadol tejto záľube a výcvik zvláda na jednotku.

Izby na poschodí som pripravila už včera a okolo tretej poobede očakávame nových hostí. Objednali si u nás ubytovanie na týždeň spolu s cykloturistickým sprievodom okolím. Okrem toho si chcú vyskúšať pečenie chleba, tkanie na krosnách a zber malín a ríbezlí.
Cestou od zverolekára pôjdem skontrolovať stanový tábor za jazerom. Za tri dni dorazia deti. Bude to už náš piaty indiánsky tábor s výukou angličtiny a nemčiny. Dúfam, že Andreas nachystal dosť dreva na večerné táboráky.
No a večer musím zájsť ešte na tai chi - poslednú hodinu pred mojou záverečnou skúškou na lektorku.
A ak budem vládať, napíšem ďalší blog o našej poslednej safari výprave Namíbiou.
...a celkom by som zabudla- veď musím ísť aj na skúšku šiat k Sandre na naše nedeľňajšie gospelové vystúpenie - môj ty Bože, vôbec som sa nezmenila za tých 15 rokov...

Dnes o desať rokov staršia a múdrejšia uznávam, že vekom väčšina z nás automaticky spomalí na tempe a isté veci vzhľadom na pribúdajúce šediny nanovo prehodnotí. Ja som zároveň zistila, že narodená v znamení psa zostávam verná svojim predstavám. Aj keď na istý čas zapadli prachom.

A tak som sa toho 18-teho stala oficiálne majiteľkou svojho prvého pozemku. A plnenie sna sa začína realizovať, aj keď z koní presedlávam momentálne skôr na hebučké alpaky. Sama sa nechám prekvapiť, čo nakoniec prinesie blízka budúcnosť. Musím sa poponáhľať. Veď 2025 pomaly klope na dvere... a tie sú zatiaľ iba na papieri.

Čo ma mrzí, toho gospelu sa s najväčšou pravdepodobnosťou budem musieť vzdať. Zdá sa mi, že v mojom novom pôsobisku niečo podobné zatiaľ nik kompetentný neprevádzkuje. Že by som sa dala aspoň na ten kurz za tai chi lektorku?