Letné blues

Oficiálne máme za dverami leto.
Predpovede počasia sa síce tvária, akože „my nič, my sme OK, to vy máte zle nastavený kalendár“ a kľudne si hlásajú teploty nad 25 stupňov. Ale zas popravde – roky rokúce ( celých 8 základnej školskej dochádzky plus 3 roky strednej) ma šľak triafal, keď najkrajšie chvíle som musela presedieť nad učebnicami miesto behania po vonku.
Ale nejak ma za tie roky láska k letu prešla. Možno to bude aj tým, že mi skončili pre mňa prázdniny ako také a dovolenka je možná aj v inom období.
Neteším sa na to čo nadchádza – lepkavé čelá, opuchnuté členky a prsty, spotený celý človek, lepiace sa sedačky v MHD.
Ale zas mám rada tú pridanú hodnotu. Čerešne, jahody, ríbezle, hrášok zo záhradky bez umytia ( fuj fuj všetky mikróby preč odo mňa ), uhorky, čo vás ešte popichajú, keď ich v chvate trháte zo záhonu, padnutú marhuľu aj s tým čerstvo udretým maglanzom, lebo marhule sú najlepšie strasené , nie oberané, osi za tričkom a včelu vo vlasoch. A potom premočené topánky, lebo sa pôjde na hríby, sem tam nejaký ten kliešť, nech to nie je také „zadarmo“ mať dubákovú kapustnicu k Vianociam.
Domov sa bude chodiť len spávať a byt bude buď rozbordelovaný alebo totálne zanedbaný a keď prídu dažde, tak útulne nadýchaný sparou predchádzajúcich dní. Každý deň sa budem s deckami dohadovať, či si dajú čiapku alebo nie a prevracať oči, keď mi za 2 hodiny uschne na balkóne bielizeň.
Toho roku sa chystám byť totálne mestská pani – upratala som kvázi balkón, chystám sa spraviť mega podušky na zem a po robote sa tam vyvegetiť aj s detiskami a celou perepúťou Gormitou a piť na ňom kávu.
Toho roku to bude zas iné leto, lebo toho roku je aj Trenčín iný.
Zakvitol nám v plnej kráse a aby sme si užili pralesa a nemuseli chodiť na dovolenku, zarastá nám zeleňou ( Greenpease by slastne ruky zopäl a dal nás príkladom súžitia človeka s prírodou). Kýchacia sezóna totiž bujaro pokračuje, lebo len čo odkvitli topole, máme tu trávy. A to by ste sa teda čudovali „holenkové“, jaké trávišťá my tu máme. Také nemá niktoré krajské mesto v okolí. Ha, čo krajské, ani okresné! Mesto v rámci šetriacich opatrení neobjednalo kosenie u spoločnosti, ktorá má na starosti kosenie trávy. Však minulý rok sme „prekosili“ takmer 380tis Euro. A tak milí moji, nám za srdco vzatým trenčanom neostane nič iné, ako priložiť ruku k dielu a tú piaď zeme pred domom vlastnoručne pokosiť.
Takže toho roku budeme mať leto aj s pridanou hodnotou.
Ak by sa niekto vyhováral, že si ho neužil, tak na toto leto iste nezabudne.
Už len pre ten pocit, keď si rovno z roboty môžete vyzuť topánky a prebrúzdať po pás trávu do sýtosti.
Lebo mi tu v Trenčíne máme skutočne všetko – aj lúku prostred mesta.