Čo hovoríš?
Čo to je?
Asi by som sa mala zamyslieť nad slovnou zásobou mojich synov. Lebo nieže ja im nerozumiem občas, tým ich slovkám, aj keď písanej forme nejaké skratky som už pochytila a používam.
Ale pri bežnom prejave máme medzery. A rozhovor viazne.
A problém nie je vo mne, žeby som nerozumela, čo decko drmolí.
Problém je vo mne, že decko nerozumie čo JA hovorím!
Napríklad to včerajšie JELÍTKO.
Keď som sa spýtala, prečo má synak v bote jelítko, dostala som odpoveď ČO TO JE JELITKO?
Syn je prudký mäsožravec. Bola fáza aj keto náznaku, ale ako s mäsovými výrobkami nikdy problém nemal.
Ale! Musím si priznať, že problém nebude v tom, čo je ochotný dať do úst. Problém bude v tom, čo má na tanieri!
A veru taká klasická zabíjačka s poctivým jelitom tom neni.
Zastavila som sa pri vysvetľovaní, či vlastne aj vie čo je jaternica. Nakoniec som skončila opisom "klobáska so špajdlou". 🤣
A tak sa dostávam do stavu, či vôbec nám tie "číny, vietnamské, talianske a mexické" kuchyne neurobili z detí odnárodilcov.
Lebo napríklad aj chleba so šmalcom netušil starší synak čo je.
Nieto ešte to okoštovať.
Budem ja musieť urobiť tour po jedlách môjho detstva.
A teda, aby sme nezabudli, odkiaľ naši dedovia pochádzali - zajtra majú bryndzové halušky.😉
S babkou by som pokecala. Rozumiem. Inak - gánek - som dlho myslela, že je to stolček. Lebo mám niečo ako sadnúť na gánek.
Firhanky používam aj dodnes, keď si niečo zvukomalebné chcem načančať do prejavu. Šporhelt už nemáme, tak nepoužívam a DOPOLODNIE to je jako ZEMAKY. Šľak ma ide trafiť zo ZEMÁKOV. Tak môj chlap vypráva. By sa mu niečo stalo, keby tam zo I dal a boli by to zemiaky. Ne! Zemáky! 🙄
Ale ako píšeš - rozumiem ale nepoužívam. A tak ďalšia generácia už nerozumie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No počkaj a ty vieš, čo je dopolodnie?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
V Trenčíne to bolo doobedie. 😀
Čo je to u Vás?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To, to, to....
Mňa minule zarazilo, keď som zapýtala najmladšie, nech mi spraví čaj a nasledovala otázka, že: čo je to Rumanček?
Ja som padla-ľahla. Kto by to čakal.
Pamätám, keď mala 10-12 rokov? A čítala Jakubka a tak pri tom plakala, že nerozumie. Museli sme to celé nahlas. To je Horehronie, tuším, my sme gorali, tak vyňať slovo a vysvetliť jej. Neviem, či som ich nenapočítala asi 32 ak nie viac. Čo si spomínam, tak hneď na začiatku začína slovo Kantár. Jednak ho nepoužívame, teda myslím si a ani to nikto nespomína a takých slov tam bolo teda fest. Viem, že som sa sekla pri slove Ťapša, ja som myslela, že je to rukavica od slova ťapkať-tlieskať a "babenka? tuším položila na stôl plechy".
To sa už skôr stretnem so slovom Slayáda, ako s kantárom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Na kantár som si zavolala google. To fakt nemám kde použiť ani - ohlávku koňovi už nezakladám denne 🤣.
Zato ťapša - to už hej! To používam obdeň. Len nie pri spojení s plechom. Ale ako láskyplnú nadávku.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
my sme takto nejak rezignovali na Maťka a Kubka. Začalo to nejakou diežkou a pomaly sme boli stratení....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mame ešte ako tak, ale pri babke tiež nebolo úplne jasné, čo hovorí. Časom sme si zvykli. Gánek, firhánek, šporhelt, dopolodnie ..... Rozumeli sme, ale už sme nepoužívali. A jedlá podobne. Ani my nejeme už bežne to, čo jedávala babka. Aj keď sa teda držíme. Len teraz je to všetko rýchle. Čo boli kedysi 2 generácie, kým sa zmenilo, teraz mám pocit, že sú to možno 2 roky a je to v zabudnutí.