V stredu večer nasadám do malej lokálky. Ešte zakývať manželovi z okna - a ide sa!
Vo vláčiku som jediná cestujúca a tak si vlakový sprievodca v preddôchodkovom veku sadá ku mne a pýta sa: "A kam ste sa s tou cestovnou taškou vybrali takto proti noci?" "Do Košíc!" "Fíha, to máte pred sebou kus cesty - skoro cez celú republiku. Na výlet?" "Nie, na školenie," usmiala som sa. "A na aké školenie?," vypytuje sa ďalej sprievodca. Je mi jasné, že si chce rozhovorom skrátiť službu a tak vyberám z kabelky Slovenku s článkom o naničmamách a časopis Torty od mamy. Ukazujem ich sprievodcovi a tomu sa hneď roztiahne tvár do širokého úsmevu: "To poznám, moja dcéra mi o tom hovorila!" Listuje oboma časopismi, popritom sa rozprávame a pohodinka cesty rýchlo ubieha. Pri prestupovaní na ďalší vlak mi popraje šťastnú cestu.
Druhý vlak ma doviezol na hlavnú stanicu do Bratislavy. Tam mám do odchodu nočného rýchlika vyše hodiny čas. Nevadí, hodinka nad knižkou v čakárni uplynie rýchlo. Nastupujem do rýchlika, prikupujem si k cestovnému lístku lôžko, nájdem svoju kabínku, prezlečiem sa, umyjem a ľahnem si. Hádam si aspoň trochu pospím... Cesta trvá šesť hodín, ale nezvyk robí svoje - natriasajúce sa lôžko mi nedovolí spať, obchádzajú ma len driemoty.
O piatej ráno vystupujem na stanici v Košiciach a kráčam do staničnej haly. Uprostred nej stojí (sestra babky Betky) MarikaM a veselo mi kýva. Zvítame sa, nasadáme do jej červeného autíčka a frčíme k nej domov. Marikine dcéry ešte spia, tak sa šeptom rozprávame v kuchyni, kým mi Marika varí kávu a chystá raňajky. Potom mi zapne svoj notebook, rozlúči sa a ide do práce.
Zjem raňajky, sadám si s kávou k notebooku a hneď nakúkam na NM, čo od včerajšieho večera pribudlo. Kým čítam, za oknom sa pomaly rozvidnieva a Marikine dcéry sa už zobudili, naraňajkovali, umyli a obliekli. Obe sú veľmi pekné a milé. Jedna z nich ma ide odprevadiť na zastávku MHD - v Košiciach som prvý raz a tak sa v meste nevyznám. Presne podľa Marikiných inštrukcií sa trolejbusom odveziem na štvrtú zastávku, kúsok sa vrátim a nájdem secesnú budovu, kde sa koná školenie. Stihla som to presne - začíname o 8,30 hod.
V kancelárii sa zvítam s pani Čániovou a s pánom Hricom - poznáme sa z megastretnutia naničmám a cukrárok v Jasnej. Zoznamujem sa s pánom Oberhauserom. Prichádzajú ďalšie dve účastníčky školenia, zoznamujem sa aj s nimi, a po vypití ďalšej kávy začíname školenie.
Zásady novinárskej práce, nadtitulok, titulok, podtitulok, medzititulky, perex, reportáž, tlačová správa, flash, krátka a rozšírená správa... Nové informácie sa len tak sypú a čas obeda je tu skôr ako sa stihnem nazdať. Dáme si teda prestávku, v blízkej reštarácii sa všetci spolu najeme a po návrate do kancelárie pokračujeme v školení až do neskorého popoludnia. Robíme prípravu na tlačovú správu, zoznamujeme sa s riportom, interview, komentárom, úvahou, fejtónom, glosou, stĺpčekom, poznámkou, analytickým článkom...
Vonku sa už stmieva, keď volám Marike: "Pre dnešok sme skončili." Marika hneď odpovedá: "OK, prídem pre teba za päť minút."
Volám zatiaľ manželovi: "Všetko v poriadku?" "Ani nie, práve ideme s bambuľkou z pohotovosti, má angínu a horúčku. Ale zvládame to, neboj!"
No, teda! Naša princeznička nie je chorá ako je rok dlhý a práve teraz sa to pokazilo! Nuž, nič sa nedá robiť - odtiaľto môžem akurát tak veriť, že to naozaj zvládnu...
A už je tu Marika na svojom červenom autíčku a odváža ma domov. Kým pijem ďalšiu kávu (koľkú dnes? veru netuším...), Marika rýchlo navarí večeru a potom sa spolu s dievčatami najeme. Ešte rýchly kuk na NM a hoci by som rada ešte niečo podnikla, moje telo hlási konečnú. Ešte nie je ani osem hodín večer a ja zaspávam.
Zobúdzam sa až v piatok ráno o šiestej. Kontrolujem mobil - neprijatý hovor od Polárky včera večer krátko po dvadsiatej hodine. Neviem o ničom - spala som ako drevo 
.
Vedľa v kuchyni sa Marika chystá do práce. Nakukujem, šeptom (dievčatá ešte spia) sa zdravíme, dohovárame sa na organizácii dnešného dňa. Marika odchádza, ja popri raňajkách a káve na chvíľu nakuknem na NM, potom volám manželovi, ako prebehla noc doma. Zvládajú - lieky zabrali a bambuľke teplota klesla... Ako dobre! 
Vychystám sa a odchádzam.
Dnešná časť školenia je venovaná hlavne praxi. Spoločne si najprv vymyslíme udalosť - v sobotu na pravé poludnie na Chopku stádo ôsmych kamzíkov napadlo skupinu turistov, chystajúcich sa na piknik. Najprv sa smejeme, ale keď máme udalosť opísať v rôznych formách a rôznymi štýlmi, smiech sa mení na sústredenie. Jedna z nás troch školených je akože bulvárna novinárka, druhá sa hrá na redaktorku pre lifestylový časopis a ja vraj píšem pre seriózny týždenník.
Rýchlo zisťujeme, že nič z toho veru nie je ľahké... Napísať správu, reportáž, potom interview, glosu... Všetko síce o tej istej udalosti, ale vždy z iného uhla a s použitím iných prostriedkov. Všetko, čo napíšeme, si hneď aj nahlas prečítame, vetu po vete rozoberieme a opravíme chyby.
A ešte rady od pani Čániovej k publicistickému rozhovoru, redakčnej besede, ankete....
Aj tento deň prebehol pre mňa až prirýchlo. Neskoro poobede končíme školenie malou slávnosťou - odovzdávaním certifikátov. Ďakujeme, lúčime sa a odchádzame... 
Volám Marike: "Trafím aj sama, nemusíš pre mňa chodiť." A celkom sa mi to podarilo, zablúdila som až na sídlisku. Ale vzápätí som sa aj našla 
.
Krátko po mojom príchode prišla aj Marikina sestra - Safarica. Hodnú chvíľu spolu debatujeme, Marika popri tom tvorí rýchlu večeru. Najeme sa a už zostáva len trocha času do môjho odchodu na stanicu. Ešte jeden krátky kuk na NM a ide sa.
Pri lúčení a ďakovaní som si uvedomila, že som celkom zabudla na fotoaparát v cestovnej taške . A tak odchádzam síce plná dojmov a zážitkov, s novými vedomosťami - ale bez jedinej fotografie.
Rýchlik ma zase na lôžku vytriasol až do Bratislavy a tam som za ranného brieždenia presadla na autobus. Za hodinu som doma - bambuľka ma už netrpezlivo vyzerá z okna. Vystískam a vybozkávam sa s manželom, so synom aj s dcérkou, ukazujem certifikát, novinársky manuál putuje z ruky do ruky a popritom rozprávam zážitky, vybaľujem, jem, pijem kávu - všetko naraz.
A potom už len zapnúť PC a sadnúť k nemu. Rýchly kuk na NM a potom príhovor pre seba: "Tak, dievča drahé, do novinárky máš síce ešte na míle ďaleko, ale máš know how, počítač a klávesnicu - hor sa trénovať! Napíš reportáž o tvojej ceste na ďaleký východ!" 
Ďakujem Kamilke za príležitosť zase sa niečo nové naučiť, OZ Mamám Slovenska za sponzoring, pani Čániovej a pánovi Oberhauserovi za skvelé lektorstvo, celej agentúre Communication House za úžasný a priateľský prístup, babke Betke za vysoko akčné sprostredkovanie nocľahu, MarikeM za fantastické hostiteľstvo a Safarice za veľmi príjemnú spoločnosť - a za tú vlastne ďakujem všetkým 
.
Chobotnička, ďakujem
Snáď sa nabudúce na východe zdržím dlhšie a doputujem aj inde
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hej, možno doputuješ aj tam, kde ani vlaky nechodia. Bo my tu ani koľajnice nemáme.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ale cestu máte, však?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Že cestu, tie máme na všetky strany. A aj jeden kruhový objazd, vlastne už dva, odkedy nám postavili najdlhšiu korčuliarsku a cyklistickú dráhu na Slovensku.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak fajn, po jednej z tých ciest raz určite prídem a všeeetko vám to tam obkukám
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pekne si to napisala, som rada ze sa ti skolenie pacilo. Spominam si na podobne dojmy z mojho skolenia v Communikacion house na jar. Velke nadsenie, potom riadna unava z pretlaku informacii (a to som nestravila dve noci vo vlaku) ... a potom mi zacalo postupne dochadzat kolko uzasnych veci som sa dozvedela. Pani Katarína Čaniová je ozaj úžasná žienka
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Áno, Kamilka, zážitkami a dojmami priam kypím
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Gratulujem k certifikátu.
V dobrom závidím to ubytovanie (určite bolo all inclusive) a skvelú spoločnosť, tie baby sú úžasné.
Georgina, a nebola si to náhodou u MarikyM a nie u Marikat?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Carly, ubytovanie bolo naozaj skvelé .
A ďakujem za kontrolu - to vieš, dve prakticky prebdeté noci robia svoje. Už tu ledva vidím na klávesnicu, ale toto som ešte chcela "zavesiť"...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, veď ja sledujem aká si dnes plodná. Toľko nových blogov.
Aj som si ich mýlila, kým som MarikuM nespoznala osobne.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, príspevky o autorských právach, dobrej a zlej reklame a "technickú" príručku som mala takmer hotové vo Worde - len som ich nestihla komplet dokončiť pred mojou cestou. Tak prišli na radu všetky až dnes .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak a prvá reportáž s certifikátom je hotová 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak jest!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
inak vies co by ma este zaujimalo? ta reportaz o kamzikoch
Katarina
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zajtra pridám do komentárov, dnes už idem naozaj spať... Kým je ešte dnes
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...aj ja ...bruuu
Katarina
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Georgina gratulujem k certifikatu. Veru ledva vidim na oci, nedavno sme prisli s MM z navstevy, ale rychly kuk na NM musi byt a citala som si tvoj dlhy prispevok so zaujatim . Musim sa priznat, ze niektore dlhocizne prispevky ak ma nezaujmu pri prvej, druhej vete, ani nedocitam..ale pri tvojom ma veru zaujala kazda jedna veta, az som so ,,zapalkami" v ociach musela docitat dokonca..donutila si ma
Vela stastia v ceste za novinarkou
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Simika, naozaj ďakujem
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Gratulujem možno raz novinárka
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Možno, Margori. Uvidíme .
A ďakujem
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Blahoželám k certifikátu,ďakujem za krásny blog a teším sa na kamzíkov.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, doteraz som po troškách (popri varení obeda a pečení koláčov) prepisovala "kamzíčie" príspevky z mojich rukou načmáraných a riadne poprepisovaných poznámok do PC. A konečne je to hotovo
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Gratulujem a teším sa s tebou. Musel to byť úžasný zážitok. V dobrom závidím a teším sa ako budeš uplatňovať svoje znalosti
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem, Manny
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jeej, Anka, pekne si to, ako pani novinarka!!
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem, Evka
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Krátka správa:
Kamzíci napadli turistov
Poprad, 7.novembra 2010, ami - Na desivý zážitok sa zmenil pre skupinu piatich turistov sobotňajší výlet na Chopok. Pri ich obedňajšom pikniku sa k nim najprv pokojne priblížilo stádo ôsmych kamzíkov, vzápätí sa však splašili a zaútočili na ľudí. Turisti pri úteku utrpeli len drobné tržné poranenia a hryzné rany, všetci však boli v ťažkom šoku. Pracovníci Horskej záchrannej služby, ktorí na mieste zasahovali, celú skupinu transportovali vrtuľníkom na vyšetrenie a pozorovanie do popradskej nemocnice. Lekár z traumatologického oddelenia popradskej nemocnice Zoltán Figa uviedol: "Všetci prijatí pacienti sú stabilizovaní a mimo ohrozenia. Do domáceho ošetrenia ich prepustíme pravdepodobne v pondelok."
Podľa riaditeľa Správy TANAP-u Olivera Modrého ide o úplne bezprecedentný prípad. Etológ Koloman Mrkvička, špecialista na tatranskú flóru, povedal: "Takéto správanie sa inokedy plachých zvierat je momentálne nevysvetliteľné. Najpravdepodobnejšie je, že kamzíkov niekto priotrávil, alebo veľmi vyplašil. Preverujeme však aj ďalšie hypotézy. O výsledku vyšetrovania budeme informovať."
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Reportáž:
Stráca sa pokoj v prírode?
Nik netuší, na aký horor sa za chvíľu zmení sobotňajšia pokojná scéna pod vrcholom Chopku. Práve si vyberáme jedlo z piknikových košov, smejeme sa a rozprávame, keď z lesíka pomaly vychádza stádo ôsmych kamzíkov. "Úžasné! Príroda v priamom prenose!," zvolá Filoména Hrašková, vedúca nášho turistického oddielu. Všetci nechávame koše a jedlo tak, berieme fotoaparáty a jeden cez druhého sa snažíme uloviť najlepší záber. Kamzíci pár minút nehybne pózujú, ale potom statná samica piskľavo zahviždí a stádo sa prudko rozbehne smerom k nám.
Prekvapenie ma na chvíľu paralyzuje, ale vzápätí sa vzpamätám a volám na ostatných: "Utekajte!" S krikom sa rozpŕchneme každý iným smerom, kým k opusteným košom s jedlom dobiehajú kamzíci. Ostrými kopýtkami rýchlo všetko rozdupú, hlasno mečia a vzpínajú sa na zadných nohách, potom sa pustia za nami. V prudkom behu vyťukávam na mobile číslo Horskej záchrannej služby a volám: "Pomoc! Pod Chopkom, blízko Kamienky, nás napadli kamzíci!" Uvedomujem si, ako neuveriteľne to znie a rýchlo dodávam: "To nie je vtip!" Dobieham k nízkemu stromu a snažím sa naň vyšplhať. Ako-tak sa mi to podarí, ale to už je podo mňou mladý samec, a vyskakujúc na zadných, snaží sa ma pohrýzť do nôh. Tak rýchlo, ako sa len jednou rukou dá, odopínam a vyťahujem opasok z nohavíc, druhou rukou sa kŕčovito držím tenkého konára. Opaskom bijem kamzíka podo mňou ako bičom: "Heš! Ty potvora! Nechaj ma!" Sponou opaska sa mi podarí trafiť kamzíka do ucha. Bolestivo zamečí, odskočí od stromu, ale vzápätí sa rozbehne hľadať si pokornejšiu obeť.
Lapajúc po dychu sa obzerám, ako sú na tom ostatní z našej skupiny.
Filoména Hrašková sa ukryla do blízkeho trsu kosodreviny, vidno len kopúce nohy, do ktorých sa snažia zahryznúť dvaja rozdivočení kamzíci naraz. Len pár metrov ďalej sa Félix Bobmáľ oháňa hrubým konárom ako kyjakom a odháňa útočiacu samicu. Leontína Bodkovaná obďaleč napoly visí z nízkeho stromu, kričí a kope nohami. Okolo stromu skáču a mečia traja kamzíci a hryzú Leontínu, kam len zasiahnu. Robina Pecka nikde nevidím.
Boj trvá ešte pár minút, kým nad nami zakrúži vrtuľník. Rýchlo sa znesie dole, vyskakujú z neho traja pracovníci Horskej služby. Výstrelmi zo signálnych pištolí odplašia posledných dvoch kamzíkov, ktorí ešte neutiekli pred hlukom motora a svistom vrtule.
Zliezam zo stromu a pomáham Filoméne vymotať sa z kosodreviny. Celá je poškriabaná, nohavice od kolien dole sú na franforce a lýtka má do krvi dokúsané. Jeden zo záchranárov kontroluje Félixove zranenia a druhý zase Leontínu. Tretí vyťahuje zakliesneného Robina z úzkej skalnej pukliny. Tak tam sa schoval!
Záchranári nám kontrolujú tep, prezerajú zreničky, rýchlo ošetrujú najväčšie rany a vzápätí nám pomáhajú do vrtuľníka. Keď sa vznášame do vzduchu, vedúci tímu udivene krúti hlavou a vraví: "Robím túto prácu vyše 25 rokov, ale toto som ešte nezažil, a ani som o niečom takom nepočul!" Čítam si vyšité meno na jeho bunde - volá sa Timotej Hrbatý.
Znova vyťahujem svoj mobil a volám kamarátovi Kolomanovi Mrkvičkovi, etológovi a špecialistovi na tatranskú flóru. Ešte stále zadychčaným hlasom mu opisujem, čo sa nám stalo. Koloman žasne: "To je neuveriteľné! Hneď idem preverovať, čo sa to vlastne s kamzíkmi deje!"
Za chvíľu pristávame na heliporte popradskej nemocnice. Záchranári a sanitári nám pomáhajú von, Timotej Hrbatý referuje do svistu vrtule prijímajúcemu lekárovi o našom zdravotnom stave a dodáva: "Všetci sú, samozrejme, v ťažkom šoku." Prijímajúci lekár rozhodne: "Na traumatológiu!" Znova si automaticky všímam menovku na jeho plášti - MUDr. Pankrác Bobuľka. Všetci pomáhajúci v bielom nás profesionálne a rýchlo naložia na lehátka na kolieskach a poklusom nás vezú do nemocnice. Počas prevozu nám merajú tlak, znova kontrolujú zreničky a prezerajú zranenia.
Pripadám si ako vo filme. Všetko sa deje akosi prirýchlo a zároveň trhane. Snažím sa skoncentrovať pozornosť, ale svet sa zrazu akosi čudne zatočí a ja strácam vedomie.
Prebriem sa až na nemocničnom lôžku. Moje potrhané a špinavé oblečenie je preč, som oblečená v čistej erárnej pyžame, ľavú ruku mám takmer celú v obväze. Sestrička vedľa postele práve niečo robí s infúziou, ktorá mi cez hadičku steká do druhej ruky. "Už ste späť? To je dobre. Aj ostatní sú už stabilizovaní. Chvalabohu, všetko to dobre dopadlo!"
(ami)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Do rubriky Pýtame sa...
Skupinu piatich turistov počas víkendového výletu na Chopok napadlo stádo ôsmych kamzíkov. Všetci turisti utrpeli tržné a hryzné poranenia a v ťažkom šoku ich záchranári Horskej služby transportovali vrtuľníkom na traumatologické oddelenie Popradskej nemocnice. Tam sa ich podarilo všetkých stabilizovať.
Podobná udalosť ešte nebola zaznamenaná a hovoríme o nej s etológom a špecialistom na tatranskú flóru Kolomanom Mrkvičkom.
1. Kamzíci, útočiaci na ľudí, sú unikátny jav. Aké vplyvy mohli spôsobiť takú zmenu v správaní sa inokedy plachých zvierat?
Najpravdepodobnejšie vysvetlenie je to, že kamzíci sa nejakým spôsobom priotrávili. Buď to niekto urobil vedome, alebo ich prirodzená strava - horské byliny a tráva - boli náhodne kontaminované škodlivinami. Čoraz viac turistov sa totiž správa k prírode bezohľadne, zahadzujú odpadky a zvyšky našich prechemizovaných potravín. Takýmto spôsobom sa znečisťuje celý ekosystém - nielen pôda v národnom parku, ale aj mnohé potoky a bystriny.
Druhá možnosť je, že turisti nadmerne vyplašili kamzíkov hlukom a bleskami fotoaparátov.
Tretia možnosť je už takmer na hranici sci-fi. Zvieratá, ktoré žijú v skupinách, sa medzi sebou vedia dorozumievať rôznymi spôsobmi. O väčšine z nich ešte stále takmer nič nevieme. Je teda možné, že stádo kamzíkov sa takto dohodlo, že vyženie turistov zo svojho prirodzeného teritória.
2. Dá sa zabrániť tomu, aby sa podobný incident neopakoval?
Opatrenia treba prijať vo viacerých oblastiach. Najdôležitejšie je zlepšiť ochranu prírody a dôsledne kontrolovať dodržiavanie predpisov. Rovnako treba zintenzívniť zbieranie odpadkov a čistenie vodných tokov na celom území TANAP-u. Viac sa treba venovať aj osvete, aby turisti neplašili zver hlukom, neničili a nepoškodzovali ich biotopy a obydlia, chodili len po vyznačených turistických a náučných chodníkoch, nepoškodzovali a nezbierali chránené rastliny vrátane húb, lišajníkov a drevín.
3. Kamzíci sú našim národným pokladom. Čím sú také zaujímavé?
Najstaršie kamzíky, ktoré sa podobali dnešným, sa objavili v západnej Európe. Tento vyhynutý druh (Gallogorae meneghinii) je starý asi 600 000 rokov. Historicky doložené nálezy kamzíkov sú asi spred 115 000 rokov, v ktorom žil neandertálsky človek. Z tohto obdobia sú známe nálezy kostí a zobrazení v jaskyniach v Rakúsku, Francúzsku, Španielsku a v Čechách. Zvyšky našich kamzíkov, ktoré dostali pomenovanie kamzík vrchovský (Rupicapra rupicapra) sa našli z mladšej doby ľadovej. Kamzík vrchovský tatranský sa vlastne vyvinul ako poddruh vo Vysokých Tatrách.
Kamzík (priamy predchodca kamzíka tatranského) žil kedysi v dobách ľadových na otvorených rovinách chladných európskych stepí. Keď sa začalo v Európe otepľovať, v nížinách sa začali meniť rastlinné i živočíšne spoločenstvá. Chladné stepi začali pomaly nahrádzať husté lesy. Kamzíky, svište a iné živočíchy, ktorým vyhovoval život v drsných klimatických podmienkach, začali ustupovať do vyšších polôh, ktoré si najviac zachovali charakter prírodných systémov pôvodnej vlasti. Preto najobľúbenejšími stanovišťami pre kamzíkov aj dnes zostali vysokohorské alpínske lúky. Vďaka svojej húževnatosti dokážu kamzíky prežívať v drsnom vysokohorskom prostredí Západných, Vysokých a Belianskych Tatier. Areálom ich výskytu sú oblasti nad pásmom kosodreviny. Kamzík je vysokohorská antilopa, ktorá v súčasnosti na Slovensku patrí medzi kriticky ohrozené druhy živočíchov. Tento zlom nastal už v šesťdesiatych rokoch a klesajúca tendencia pretrváva až podnes. Poznáme dva poddruhy kamzíkov: kamzík vrchovský tatranský ( rupicapra rupicapra tatrica) a kamzík alpský (rupicapra rupicapra rupicapra).
Tatranský kamzík na rozdiel od kamzíka alpského okrem soli neprijme nijaké prikrmovanie. Je teda zrejmé, že kontrola kamzíkov tatranských je veľmi zložitá. Žije vo výške asi 1700m nad morom a iba vo Vysokých a Nízkych Tatrách - nikde inde na svete sa nevyskytuje. Od roku 1965 sa stal kamzík prísne chráneným druhom. V súčasnosti sa ich počet vo Vysokých Tatrách pohybuje okolo 500. V Nízkych Tatrách, kde boli zámerne vypustené v rokoch 1969-1976, ich žije okolo 120.
Ďakujem za rozhovor.
(ami)
(Na dotvorenie Kolomanovho pokecu o kamzíkoch som použila zdroj: http://referaty.atlas.sk/prirodne-vedy/biologia-a-geologia/23267/kamzik)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Glosa:
Kamzíčí pokoj
Sir Alfred Hitchcock vo svojom slávnom hollywoodskom horore Vtáci použil scénu s tisíckami vtákov, ktorí útočili na ľudí.
Tak ďaleko sme ešte na našom malom Slovensku nezašli, ale nejaké náznaky sa predsa len objavujú. Na Chopku zaútočili mierumilovné a plaché kamzíky na skupinu turistov, ktorí sa chystali na piknik.
Nik zatiaľ nevie, čo kamzíkov viedlo k tomu, aby sa montovali do života ľudí. Ale možno vieme, čo vedie ľudí k tomu, aby sa montovali do života zvieratám.
Napadlo mi, či naša snaha vypnúť (sa?) z našich uponáhľaných životov a zrelaxovať v lone prírody nepôsobí vlastne kontraproduktívne. Či miesto toho, aby sme nervozitu a stres nechali za sebou, nesieme ich pred sebou ako štít - a pokoj, ktorý tak hľadáme, ním vlastne od seba odstrkujeme.
Je toto najvhodnejší spôsob riešenia? Nie je lepším nápadom nehľadať pokoj mimo nás, ale priamo v sebe?
Ak by sa nám to podarilo, možno by sa pri našich výletoch do lesov prestali kamzíky pred nami plašiť.
(ami)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tlieskam
k certifikátu gratulujem
e ešte by ma zaujímalo, čo je tvojim pôvodným povolaním a čo robíš teraz po materskej-ked to nieje tajomstvo
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pôvodne som učiteľka pre materské školy - to som robila päť rokov. Potom som sa živila päťnásť rokov účtovníctvom.
A teraz sa naplno venujem práci pre OZ Mamám Slovenska, a pre Naničmamu, a snáď aj do časopisu Torty od mamy niečo napíšem... A tak.
Roboty je toľkoooo
A ďakujem za potlesk
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ďakujem za odpoveď
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Juj, prečítané jedným dychom a kým som prečítala jedno, pribudlo ďalšie. Čo dodať, perfektné, a naozaj podané ako skutočný príbeh. A ešte k tej rubrike " Pýtame sa ". Ktovie, ako to bude v našich krásnych horách v budúcnosti.
Pri spôsobe relaxu poniektorých turistov sa aj takýto príbeh môže stať realitou. A je len na nás ľoďoch, aby sme si naše Tatry chránili a dopriali po potulke horskými chodníčkami pokoj sebe aj prírode v nich.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Chobotnička, radšej som to zase postupne písala do Wordu (text sa tam dá totiž priebežne ukladať) a potom len doradu skopírovala sem .
A áno, ten vymyslený a na prvý pohľad komický príbeh vlastne v sebe skrýva mnohé možnosti na zamyslenie...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Paráda
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Geo srdečne gratulujem
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Lusesita, ďakujem
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ale tie kúsance sa ti už zahojili, však? Trocha pofúkam, dobre?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Adus, no, to bolo tak...
Správna reportáž by mala byť napísaná v prítomnom čase a tak, aby bolo jasné, že redaktor bol priamym účastníkom deja. O to sme sa pri našom cvičení aj snažili. (Skús si to trebárs niekedy - je to sakra ťažké. Väčšinou totiž príbehy čítame, počujeme alebo rozprávame v minulom čase...)
Moje "spoluškolené" si pomohli celkom ľahko - tá "bulvárna" zo skupinky turistov spravila slovenskú celebritu s novým priateľom a svojím managerom na výlete a seba tam umiestnila ako novinárku, ktorá prišla spolu s fotografom s nimi spraviť interview na netradičnom mieste. (Však niečím tých čitateľov treba zaujať, že?)
Tá "lifestylová" zase bola účastníčkou fotenia slávnej slovenskej modelky v letnej kolekcii plaviek v hodnote 50 000 €. (Pričom tie plavky hrali v reportáži podstatnú rolu.)
Ale povedz - pri akej príležitosti sa ocitne "redaktorka seriózneho týždenníka" pod Chopkom? Ešte by som tam mohla byť na ceste na Kamienku s cieľom nazbierať materiál do článku o tejto unikátnej vysokohorskej chate. Ale v tom prípade by som nebola členkou skupiny napadnutej kamzíkmi, ale len pozorovateľkou. (Veď ktorý slovenský týždenník si dovolí poslať na jednu služobnú cestu päť ľudí naraz?)
Tak mi nakoniec nezostalo nič iné, len sa ako priama aktérka umiestniť do deja pri svojej voľnočasovej aktivite.
A získať pri tom "sólokapra" .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jasné jak facka - tým fúkaním kúsancov som chcela naznačiť, že si ma natoľko vtiahla do deja, že ho mám za reálny
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Anka, uzasne, aj pribeh aj kamzici Nema chybyyyy
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Už som ako na Oskaroch
Lyduška, ďakujem
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Novinárskych lahôdok ozaj silné dávky,
dostali sme od Geo ,našej novinárky!
Tak nech sa Ti dobre píše ,
že máš na to, vidím vyššie!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jéééj, ďalšia perfektná básnička od Sadlonky !
Ďakujem veľmi pekne
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Anka, som veľmi rada,že pobyt tu, na východe sa ti páčil,Ja som sa žiaľ k tebe, ani mojej sestričke Marike, vôbec nedostala.To vieš, babičkovské povinnosti.A veľmi gratulujem.Si fantastická...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To nič, veď si mi to vysvetľovala v maili. Určite sa to podarí niekedy nabudúce
Inak, kukala som tu ako puk , keď mi Marika (takmer obratom po mojej mailovej odpovedi pre teba) zavolala, že si už všeeeeetko vybavila a na mne je iba pricestovať .
Ďakujem ešte raz
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vďaka,opäť som o niečo múdrejšia,vzdelanejšia.Sadlonka to zaistila, hlboko sa skláňam pred vami,dievčence
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
takze okrem certifikatu je z teba teraz i odbornicka na nanicmamky a kamziky 
...a vies, ako ich skrotit, aby nehryzli a nekopali ...
Katarina
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Geo....gratulujem.....
Len- nepatri Chopok a jeho kamziky pod Nizke Tatry? Potom bude udalost komentovana nie Tanapom, ale Napantom a hovorca nebude isto-iste z Popradu , ale z Banskej Bystrice.....
Vies, ten Poprad a Tatry su moja zalezitost a Chopskí kamzici k nam nepatria...
Drzim Ti dalej palce!
ivet
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hej, máš pravdu - ale držala som sa zadania, na ktorom sme sa dohodli. Tam išlo o spôsob a techniku písania, a hlavne o zvládnutie úlohy v časovom strese - napísať niečo perfektné za mesiac nie je až taký problém. Ale ak máš na to 15 minút do "uzávierky čísla" (lebo práve sa muselo niečo z čísla vyhodiť, a rýchlo miesto toho treba čosi napísať) - to už je niečo iné .
Pravdivé detaily sme teda až tak neriešili (aj tak je celá udalosť vycucaná z prsta), a aj preto som volila vyslovene nepravdepodobné mená.
Nuž, a tak sa stalo, že som s detailami dopadla ako hollywoodskí scenáristi, keď situovali dej filmu do Prahy (ktorú v živote nevideli) a hlavný hrdina sa jedným skokom zo strechy na strechu razom "prenesie" cez polku Prahy...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
.... No ved to! Aby si neskoncila nielen ako hollywoodski scenaristi, ale napr. aj poniektori slovenskí "Novinari" ci "zurnalisti"...... ivet
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No veď toto...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
šikuľka
škoda, že som sa neskoro dozvedela, že si u nás, bola by som zbehla k marike na kus rečí (aj tak som tam už dáááávno nebola ) ale neva, ak budeš ešte niekedy v KE, tak sa ozvi, dáme jednu
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pravdaže, ozvem sa . A teším sa už teraz .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jej Geo, ty si aktívna, gratulujem, fakt šikulka ...
a ja zas trdielko, poštu pošleme až budúci týždeň (Kamilke som poslala minulý týždeň), ale opäť prišiel "ujo náhoda", nejak sa mu páči u nás na návšteve
ale čoskoro ho zas vyhodíme z domu
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jeeeeeeeej, ďalšia naničmamka sa zatúlala na východ.
Že od novinárky máš ďaleko ? Možno ani nie, píšeš krásne a pútavo, a hlavne s rozumom, čo nie všetky že vraj žurnalistky dokážu. 