Nadprirodzeno?Aniel?Duch?Boh?

Ten duch co sa hral s vasim PC som bola ja, nieco som testovala, pre istotu a znova vypla.

Ja mám tiež podobné skúsenosti ako vy. Len som o nich už nechcela nikomu hovoriť. Povedala som to len svojim rodičom a mužovi a ten vyhlásil, že som totálny magor. Ale keď vidím, že ste rovnako naladené, tak pridám svoje príbehy aj ja.
Prvý sa stal mojej mame, ešte keď sme boli malí. Mama v noci začala strašne kričať. keď sme sa jej pýtali, čo sa stalo, povedala, že nejaký mužský hlas ju zobudil a povedal jej, že: "Choď za babkou lebo ona zomiera!" Na druhý deň ráno, keď k nej mama prišla, jej babka už bola mŕtva.
Druhý príbeh sa stal nám obom. Pred pár rokmi tragicky zahynul môj brat. Bol mladý a mali sme sa veľmi radi. Mali sme ho pred pohrebom doma. Keď sme sa s ním v truhle lúčili, tak mu z oka vytiekli dve slzy. Všimli sme si to len ja a mama. V deň pohrebu, keď sme prišli z karu, v dome naprázno prala práčka. Potom niekoľko dní v noci vždy vyzváňal telefón a keď sme to zdvihli, tak bolo ticho. Po pohrebe tri noci po sebe chodil brat za mnou. Scenar sa presne opakoval: otvoril dvere, ticho stál a pozeral na mňa. Potom odišiel. ja som všetko vnímala, nespala som. Videla som vtedy muža ( vtedy ešte len priateľa )ako vedľa mňa spí, ako svieti lampička... Bola som vtedy na tom veľmi zle... na tretiu noc sa scenar znova opakoval, ale s tým, že sa mi brat prihovoril. Hovoril mi, aby som sa už netrápila, neplakala,že on sa má dobre. Ja mu nato, že neverím a on, že ak mu neverím, že nech idem s nim sa presvedčiť a podával mi ruku. Ja som sa hrozne rozkričala a on sa na mňa len smutne pozrel a odišiel. Odvtedy sa už nikdy neukázal.
vyzerá to asi tak, že si vymýšľam, ale bohužiaľ je to pravda. Radšej, keby som to nemusela prežiť.

..no už som tu manny .tááák...stalo sa mi to už dávno..v noci som zbadala že sa vzdalujem od postele,aj som videla manž. ležať vedla mňa ana druhej strane niečo čierne-aj som sa začudovala,ale už ma to ťahalo von,do druhej izby a tam na mňa už čakal duch môjho mrt. svokra--povedal:Všemohúci mi dovolil aby som vás navštívil...vtom som sa veľkou rýchlosťou vrátila naspäť a hned som bola pri sebe,pozerám to čierne bola moja malá dcérka(má čier. vlásky),ktorá spala pri mne.povedali mi potom, že dcérene tiché-duševné volanie ma zachránilo.Odvtedy inak vnímam smrť a život.--jeden čas som bola dokonca médium--v čakárni u lek. som uzdravila chlapčeka.Výsledok poznám od jeho mamky.Len sme tak sedeli vedľa seba,bavili sme sa otom prečo sme tam---maličký sa veľmi zľakol od skúš. sirény aveľa plakal a v noci nevedel spať---tak som sa naňho usmiala no ale zrazu som zacítila...to sa ani nedá opísať....nával pozit. energie, ktorý prechádzal cez moje telo a smeroval ku chlapčaťu--nevedel zo mňa odtrhnúť svoje oči--na druhý deň jeho mamka povedala,že spí ako nikdy predtým,a ráno ma niekde zazrel a dovtedy ma sledoval pohľadom kym som nezašla za roh......šibnutá striga som že!

Ahoj dievčence,
Moja skúsenosť je počúvať svoje deti: Môj v tom čase tri a polročný syn mi blahoželal spôsobom: Všetko najlepšie k Tvojim narodeninám, aby si bola zdravá a šťastná a poslúchala svojich rodičov keď zomrieš a budeš zasa rásť... neviem odkiaľ to mal, evidentne si niečo pre nás nespomenuteľné pamätal... Iný rozhovor o niekoľko mesiacov neskôr: Mami, kedy ja konečne zomriem? (vyľakala som sa , v mysli začali pracovať predstavy o tom, aký je s nami nešťastný ) Pýtam sa : A prečo chceš zomrieť, miláčik? Jeho odpoveď : Aby som lietal, ja si pamätám, predtým som bol taký anjelik. (Anielik je zrejme nie vták a nie lietadlo, ale niekto ako človek, ktorý lieta sám)
Aj druhý synáčik mal schopnosť rozprávať sa neviditeľnými priateľmi. Takže malé deti zrejme cítia (alebo inak vnímajú) viac...

nuz keby deti vnimali len to dobre ...

v lete sme boli v B. Stiavnici na Pocuvadlianskom jazere na dovolenke. kazdy den sme sa chodili so synom prechadzat okolo jazera i viackrat. jeden den sme sa z jedneho miesta 2x vratili naspat. ale mala som logicke vysvetlenie, velmi sa mi nechcelo ist dalej, bolo tam akurat vela deti a nemali sme cas na to aby som syna odtial spomedzi deti tahala nasilu . poobede sme sa tretikrat dostali zase na to miesto a nechcelo sa mi ist dalej, tak sme si sadli na breh na lavicku k vode a hrali sme sa. ked sa syn, 2.5 rocny, pozrel na vodu a povedal: "voda chce papat maso". dost ma vydesil tou hlaskou priznavam, necakane a tajomne to zahlasi uprostred hry ... brrr, pobrali sme sa na chatu. vecer sme sli s dospelakmi na pivo. najprv sa odpojili kamosky, ze sa idu prejst ... o chvilu sa vratili, ze sa boja, ze sa vratili od lavicky pri vode-tej co padla drobcova hlaska. ze dostali strach, ze sa radsej prejdu zajtra. neskor som sa sla prejst s kamaratkou a kamaratom - a na tych par metroch okolo lavicky, sme sa volakou hlupostou v lese nechali poriadne vystrasit a sli sme radsej naspat . na druhy den sme stretli kamosa - domorodca, a vsetci sme sa zhodli, ze tieto noci okolo splnu su pri vode velmi zvlastne, ze ako nam vcera cosi v nas nahnalo strach. domorodec nam hned vyklopil, ze pred par rokmi sa tam utopil muz a ze bol tak zakliesneny, ze ho nasli az na piaty den i ked to nie je az take velke jazero. brr. najviac ma asi mrzi, ze synak citil to zlo, ci tajomno z vody. nic prijemne.

manny,aj ja som sa topila vo váhu!brrrrrr..odvtedy neznášam filmy natáčané pod vodou!---hmmmm..a to liečenie...človek to dostáva do daru,asi som niečo zlé vyparatila lebo ten dar už nemám .
imáč stala sa mi aj taká vec pred 10rpkmi,že skôr som vedela,že nevlastny o. zomrel ako ostatný.prišiel za mnou ale v takom živom sne,povedal,že už sa netrápi,nebolí ho nič a že je veľmi šťastný--ja som vyskočila z postele,a hlasnopov.:dedo zomrel!!!--jak sa manžel zľakol.. a ešte stále cítim to jeho štastie,ked si naňho spomeniem...

Zas mi bude padať PC, ale nech...
...duchov sa netreba báť, ako povedala manny, treba mať však rešpekt. Za mnou prišiel starký, mala som 10 dní pred termínom pôrodu, 2 dni pred Vianocami a miesila som vanilkové rožky?, neviem, niečo vianočné.
Stále som cítila, že je niekto za mnou, otáčala som sa, ale nikto tam nebol. Ani v dome, teda okrem babrlle, tá bola o poschodie nižšie. A potom som pocítila jemnučké teplo, ako keď vás niekto objíme...a mne bolo fajn. A myslela som na starkého. Večer - tak o tri hodiny po tomto zážitku - môj otec a môj manžel robili niečo v pivnici. Otcovi zazvonil mobil, volal jeho brat. Bežala som po schodoch s mobilom a na posledných schodoch som ho dvihla. Len som povedala, počkaj, dám ti otca a manželovi a otcovi, keď som podávala telefón som povedala, že volá strýko, že starký umrel. Manžel sa pozeral, že ako viem. Proste som vedela. Na 4. deň - deň pohrebu a zároveň aj menín môjho starkého sa mi ráno pred 8mov narodil Andrejko. Jeden muž z rodiny odišiel, aby urobil miesto pre nového.

juj ja mám zimomriavky po celom tele

Dievčatá, neviem, možno mi niektorá z vás poradí.
Pred niekoľkými rokmi som urobila niečo hrozné, písala som o tom v jednom jedinom blogu, do kt. som sa zapojila

http://www.nanicmama.sk/prosim-o-radu-0

a v noci na dnes som mala strašný i keď silný sen...
Snívalo sa mi, že sa mi namiesto jednej dcérky narodili dvojčatá a ja som jednému z tých dvojčiat nejako ublížila a odložila niekam...po nejakom čase, keď to dvojča, o ktoré som sa starala, už chodilo, spomenula som si, že niekde by malo byť odložené aj druhé dieťa...tak som ho našla, bolo malé, červené, také ako novorodenec, na chrbátiku malo zvláštnu chrastu, akokeby ho tam niekto rezal, vyzeralo, akoby bolo telesne a duševne postihnuté, nik sa o neho predsa tak dlho nestaral, nemalo ani plienku, ani odev, len tak, nahé, so štipcom na pupčeku, čo zostane po prestrihnutí pup. šnúry a no ja som zrazu pocítila silnú potrebu dať tomu drobcovi toľko lásky, koľko jeho bratovi, začala som sa o to druhé dieťatko starať, hoci nikto nechápal, odkial sa to dieťa vzalo, proste som celej rodine oznámila, že je moje a že sa oň budem starať.....no a potom ma dcérka zobudila a ja neviem, čo bolo ďalej!
Vie mi niektorá z vás vyložiť sen alebo vysvetliť, prečo som cítila toľko nehy, bolesti a strachu?

Mamamata-áno je to tak,tvoj starký uvolnil miesto Andrejkovi.U nás v rodine stále,ked niekto zomrel,tak do roka sa v rodine narodil nový človiečik.A verím,že to malé nám nahrádza toho kto nás opustil.

parížanka ,chcela som si prečítať článok, ale som ho nenašla. tuším ale čo si napísala....viem precítiť tvôj broblém ..to čo si napísala, si prečítaj-slovo po slovu,vetu po vete a predstav si čo sa vtedy stalo.Je to o minulosti a o prítomnosti, o tom čo v podvedomí máš skryté,ale teraz si to razí cestu von.A rôčky bežia a teba to bude bolieť ešte viac.Tak ako povedal steve-prekonaj strach,lebo strach zoslabuje.Večer si sprav relax a sprav si očistu duše--zavri si oči a spýtaj sa(v duchu)od čoho sa bojíš...alebo koho?..držím ti palce

Naozaj dobrá téma, tak napíšem aj ja čo sa mi stalo. Verím v boha, život po živote, verím že sny nás na niečo upozorňujú. No a 6 zmysel, tomu som ako matka tiež veľmi vďačná.
Taký najsilnejší zážitok, ktorý som zažila sa mi stal už veľmi dávno, tesne pred vianocami keď som mala 9 rokov. No nezabudnem na neho nikdy v živote. Bolo to posledný deň v škole pred vianočnými prázdninami. Sedela som na hodine matematiky a pozerala na tabuľu,učiteľ tam práve písal príklad, keď sa mi zrazu zmenil obraz a ja som videla moju starkú a starkého ako ležia na válende vo svojej kuchyni. A starká ma volala, aby som prišla. Po škole som prišla domov a povedala som mamke,že starká a starký prišli za mnou do školy. Mamka mi vraví, že veď starká je v robote a príde zajtra a donesie nám bobáľky(to sú vianočné buchtičky,ktoré sa robia s makom je to zvyk). Telofóny sme doma nemali,tak naši nikde nevolali. Na druhý deň mala starká prísť a bola som z bratom a sestrou sama doma, tak sme ju čakali na okne. No ona nechodila a namiesto nej prišla mamka. A s plačom mi povedala že jej mamka nebola už 2 dni v robote a volali z jej práce môjmu ockovi do práce, že ju nikto nevidel a ani jej muža. Mysleli si že je u nás. Tak ocko im kázal aby nasilu otvorili dvere. Ocko tam prišiel tak akurát dorazila aj sanitka z blízkej dediny.Moji starí rodičia sa otrávili, ľahli si v kuchyni, keďže vonku bolo -25 stupňov a kuchyni mali tepľúčko, kachľovú pec v spalni by museli rozkúriť ďaľšiu. No starky ju zatkal aby teplo vydržalo dlhšie. A plyn unikal. Našli ich na 3 deň, starký zomrel a starka mala šťastie bola otočená ku stene a mala v tej zime malý prísun kyslíka. Mala 96% poškodenie mozgu. Prežila to, bola dlho na ARE, potom sme ju mali doma, pretože mamka ju nechcela dať do ústavu.Učili sme ju chodiť,jesť,rozprávať. Keď začala rozprávať všetkých volala mojim menom a mňa vždy poslúchla keď napríklad nechcela jesť. Bola som dieťa, ale ona bola väčšie,vtedy som psychicky veľmi dospela. A ona sa vyliečila, do roka bola ako predtým, znie to neuveriteľne, ani lekári tomu neverili, keď ju videli.Znovu začala chodiť do roboty. Keď sa to stalo tak mala len 49r. Dnes keď má už 73 sa jej začína to poškodenie mozgu vraciať, ale stále je s nami. A ja ju veľmi zbožňujema neviem si predstaviť ten deň ...(brokenheart)

Bola to veľká rodinná tragédia, len by som dodala, že môjmu starkému 2 týždne predtým zomrel otec mal 90 rokov. Bol pochovaný 2 týždne pred tou tragédiou.
Môj starky nebol svätec, rád si vypil, peniaze ktoré zarobil tak s kamarátmi prepil a domov nič nedoniesol. Mamka so svojimi súrodencami mali chudobné detstvo. Starka sama postavila dom, myslím tým finančne. Je to veľmi dobrý človek. Ja ako vnučka nemôžem na neho povedať nič zlé.
No a vrátim sa k tomu prastarému otcovi, ktorého si pamätám. Bol to oproti svojmu synovi veľmi dobrý človek a raz povedal môjmu starkému, že keď on z tadiaľ odíde, tak si pre neho príde a nenechá ho tu robiť také problémy. Nech si už jeho žena oddýchne. Vtedy sa starky smial a povedal otcovi, že veď vy nevládzete zájsť tak ďaleko na koniec ulice ku mne, zoberte dakoho po ceste. No ale nezobral nikoho, vtedy v dedine nikto nezomrel len prastarky a potom môj starky.
Moja mamka vtedy chodila každý deň do nemocnice za starkou a raz pri hlavnom vchode ju zastavila taká stará cigánka, ktorú videla prvý krát v živote. Chytila ju za ruku a povedala, aby sa nebála, že všetko bude dobré že mamka neodíde a bude tu ešte dlho.

Nakoniec sa chcem s vami aj ja podelit o svojej "nedprirodzenej" skusenosti.

Ja osobne som zatial ziadneho ducha nevidel, ale ani po tom netuzim a take miesta nevyhladavam. Myslim si ze veci spojene s duchmi, naprirodzenostou su velmi vazne zalezitosti a preto sa do nich nerad mixujem. Cim som starsi tym viac si uvedomujem o co stastnejsie som sa citil ked som o tychto veciach vlastne nevedel.

Spominam si na den ked som Rakusanku Andreu oslovil na internetovom programe. Chvilu neodpovedala, a potom sa to zacalo. Najskor sme si normalne pisali, vedela ze keby presla priamo k jadru veci tak jej neuverim a este ju budem povazovat za blazna. A tak pekne pomaly.. najskor to bolo na druhy den ked mi povedala ze momentalne je v mojom zivote dolezite dievca, blond, 165cm, kucerava.. A verte ci nie, presne tak vyzerala moja spoluziacka o ktoru som mal v tom case zaujem (neskor som pochopil ze slo skor o zaujem pomoct jej, nakolko mi ju bolo strasne luto ked som videl aky zivot viedla). Mna to uplne sokovalo. A to bol zaciatok pribehu, v ktorom ma Andrea tak trocha pozvala do duchovneho sveta, v ktorom existuju anjeli, zla energia, telepatia, energystrings atd atd atd. A to vsetko cez internet pricom sme od seba hadam 800km.

Z tych najintenzivnejsich spomeniem napriklad ked ma 'liecila' na dialku. Clovek by si povedal ze su to vsetko len blaboly . Mal som vtedy problemy zo zaludkom, ona mi len kazala lahnut si do postele a ze o 10min mam prist spat k PC. To sme zopakovali asi 3x a problemy prestali. V iny den bolo az magicke ked mi opisovala zazitok, v ktorom uvidela po prvy krat anjela (podla jej slov archanjela). Sama povedala - "pred tym som si myslela ze su to vsetko nezmysly"."Vysoky okolo 2m, krasna bytost, vsade svetlo, za opaskom dlhy mec. Asi po 2s. zmizol a ja som tam zostala stat z otvorenymi ustami".

Je toho vela, co by som o nej mohol napisat. Co mne pripada smutne je ze ma 34 rokov a zije sama. Na zaver snad dodam, ze mi spomenula ze ju cez ten net zvykne kontaktovat vela muzov kazdy den,pricom odpise veeeeelmi malo z nich. Uz vtedy ma napadlo preco som to bol ja, s ktorym travila tak vela casu skoro kazdy den, ale stale tomu nerozumiem.

Dnes uz nie sme v kontakte a moj pohlad sa opat meni. Chcem sa stat lepsim krestanom, to je to na co sa chcem susetredit. Na svoje zazitky s Andreou vsak nezabudnem..

manny ,sorry,ale neviem si tých smajlíkov vysvetliť--urazila som ťa??? Dúfam,že nie

super tema
Mirko ked mal okolo pol roka tak stale ked som ho prebalovala na nasej posteli dival sa za mna hore do roha na stenu na ktorej nic nebolo a velmi sa smial niekedy sa az zachadzal od smiechu...mala som z toho zmiesane pocity a poloviciak mi zo zaciatku neveril az kym to sam nevidel ale potom sne sa zhodli, ze to mu asi jeho anjelik robi opicky tak so sa uz ani ja nebala... trvalo to cca asi do 10teho mesiaca

Ešteže je deň - všetky chlpy mám zježené, aj tie vydepilované!!!

Dievčatá, aj mne sa zdá, ze detičky do určitého veku vidia anjelikov a pamätaju si to, čo bolo predich narodením.
Už som spomenula, že moja neter velmi skoro začala rozprávat a ona už neviem akými slovami, ale vlastne ona videla anjelikov. Ona aj ukazovala, kde ich vidí.
No a môj syn, ešte maličký: Bolo obdobie dušičiek a my sme išli na hroby. Našim zvykom je pred odchodom íst ku velkému krížu s Ježiškom zapálit sviečku. Pre môjho syna to boli prve dušičky, manžel ho držal na rukách a ja som mu ukázala Ježiška na kríži. Môj syn, ked ho zbadal, začal ukazovat ručkou tým smerom, strašne sa vytešoval akoby po dlhšej dobe stretol niekoho známeho, koho dlho nevide. Smial sa a chcel íst za ním.

manny prepáč teraz sa pozerám, že pri tých sml. nie je pre koho si odpovedala......ináč mladšia, ked mala 2roky povedala že videla pri posteli čerta--namojdušu som deti nikdy takýmto nestrašila---

Tak už je dostatočne svetlo, aby som pridala včerajšiu skúsenosť.
Uspávala som Martinka - 17mes. keď mi začal rozprávať: "teta, ujo". Zopakovala som po ňom. "tu je teta, kde je ujo?" Tak som sa spýtala, že kde je teta. "tu", ukazoval smerom medzi postieľku a dvere. "kde je ujo?" zopakoval "neviem" "ujo papa. teta baba" zasa odpovedal. Babka tu nie je, babka búva doma - odpovedala som ja.
"baba. Baba. Baba. Tu teta."
Tak to mi stačilo. Normálne som doteraz neni schopná zavolať svokre - babke. Inak podotýkam, že som ho uspávala sama. V ten deň sme mali klasický deň - jasle, škôlka a domov. S nikým novým sme neboli a ani nbol nik u nás. Len stále dúfam, že tá teta - baba bola jeho prababka. Posielam jej do nebíčka. Malinký inak spinkal pekne celú noc, bez nejakých desov.
Inak pekné ráno prajem

juuuj vsetky chlpy mi stoja z takychto veci.konecne som sa docitala az na koniec a musim sa pridat.
aj ja verim v zivot po zivote,tiez verim ze kazdy dostane co si zasluzi a mam aj zopar skusenosti s...duchmi?s duchom mojej babicky,ocovej mamy ktora ked zomrela nevedela najst pokoj a jej dusa sa velmi dlho potulovala po tomto svete.bolo za nu odsluzenych vela omsi kym bolo konecne vsetko zlo ktore napachala odcinene.nesudim ju zila ako vedela ale kolko slz musela moja mama koli nej vyplakat to nezabudnem.
ked zomrela (zomrela necakane,v spanku)otec pracoval v CR a hned ako sa to dozvedel sadol na prvy vlak a cestoval domov na vychod.prichod mal v noci tak mama sadla do auta vzala so sebou aj moju krsnu a vybrali sa ponho do 42 km vzdialeneho mesta.bol januar a velmi husto snezilo a ja som sa modlila aby sa zdravi vratili aby mi Boh nebral aj rodicov.spala som so surodencami sama doma ked ma niekto silno potriasol za plece a povedal takmer nahnevane:tu ich mas,tu som ti ich priviedla a v tej chvili zastrngotali kluce v zamke a nasi boli doma a O.K.
potom sme sa prestahovali do rodicovskeho domu a priniesli sme svoj nabytok a veci.kvety zacali bezdovodne padat na zem tak ze hlina bola rozsypana cez pol izby,obrazy padali zo stien ale klince zostali v stene,padali police v skriniach aj vo vitrinach,pukali pohare....babicke sa jednoducho nepacilo ze tam sme.
potom ked som si nasla priatela videla som ju stat vo dverach vzdy v prvu noc na novom mieste.ukazovala sa len mne a to vraj preto,lebo som jej vzdy v sobotu chodila nakupit a upratat,zomrela v sobotu, a ja keby som nezaspala tak by som ju nasla ja.takto ju nasiel dedo lebo som volala ze pridem neskor.takze ma cakavala.
je toho trochu viac ale to su len take blbosti
papa a mrtvych sa nebojte len zivych

baby, od kedy som sa pripojila ku vám, zas sa mi sníva!..snívalo sa mi,že kôň mi ofukoval tvár--aj teraz cítim ten teplý dych brrrr
ináč aj mňa vedia takéto veci vykolajiť,ked som duševne rozpoložená...teraz nie.Som medzi správnymi ľudmi-robia mi dobre, radia mi dobre,no skrátka je mi fain--škoda,že si nebola s nami na tom kurze veľmi ti prajem také niečo
a ten Erik pražák mal tú rak. aj rok predtým(to tak všeobecne aj pre ostatných,kto to číta)

Ja tiež verím-prežila som ,,nadprirodzeno,,vela,vela krát.S mojim otcom-ked zomrel,tak v den pohrebu o 23.45 sa prišiel rozlúčit.Velmi ticho niekto zaklopal na dvere 3 krát.Hned na to ovela silnejšie 3 krát.A do tretice, hned na to velmi silno 3 krát.Ked som otvorila velmi vystrašená dvere,nik tam nebol.Spala u nás vtedy sestra aj s rodinkou a okolo 2 hodiny rannej sa prebrala na štrngot pohárov, ktoré zostali na stole, že ráno ich uložíme.Takto sa prišiel tatko s nami rozlúčit.Ked mi zomrela svokra,prežili sme toho vela celá rodina.Zažínalo a vypínalo sa nám svetlo,televízor sa sám zapol(na plné gule!!!)počuli sme šuchtavé kroky.Najmladšia dcérka mala vtedy 4 mesiace,bola chorá,horúčky,plač.Mali sme ju v noci v kočíku,už som nevedela ako ju ukludnit.Vyčerpaní s manželom sme sedeli a zrazu pozeráme a kočík sa sám hojdal,tak určite bola pri nej jej babička-inak sa to ani vysvetlit nedá.Toto všetko sa dialo 3 mesiace,vždy v nočné hodiny.Dala som vysvätit dom a konečne všetko prestalo.Tak tolko s mojou nebohou svokrou.Ked mi zomrela kamarátka(pre informáciu-zavraždil ju jej manžel,bolo to hrozné)tak 3 dni po pohrebe nás v noci o 12.30hod.zobudilo ,,dáke,,velmi silné buchnutie.Ked sme zažali lampu,tak smerom od nás sa tiahol taký oblak akoby dym s cigarety-tiahlo sa to k dverám a zmizlo to.Takto sa prišla s nami rozlúčit moja dlhoročná kamarátka.Dievčatá, je toho ovela viac ale s mojim písaním (ako datel)by som tu písala asi do večera.Vždy ked mi zomrie príbuzný,známy-vždy sa prídu rozlúčit.A kočky verte-nie je to vždy príjemné!!!!!!

Tak som sa dokopala aj ja.....napísať.
Otec mi zomrel, keď som bola maličká, mala som rok aj pár drobných týždňov, no pamätám si (???) nejaké útržky s ním...mama vravela, že ma hrozne miloval, tešil sa ako blázon, keď som sa mala narodiť, hrával sa so mnou ako s bábou, no a potom ho skolila rakovina. V ten deň bola mama so mnou na prechádzke, vrátili sme sa domov, vybalila ma z kočíka a zrazu strááášný rachot a tupé BUM. Otvorila dvere, no na chodbe nikto, výťah stál na našom poschodí...vraj ju premkol strašný strach o mňa a kameň sadol na dušu.... o hodinu na to priniesol poštár telegram, že otec umrel... Celé roky sa nám potom stávalo, že sme si museli hľadať veci, vždy sa nám záhadne premiestňovali, okuliare, popolníky, mamine topánky, moje perá, také drobnôstky...niekedy sme naschvál sledovali, či daná vec zostane tam, kde sme ju nechali.....v noci a podvečer nám stále niekto chodil po byte a šúpal nohami o koberec...znásobilo sa to, keď som sa prvýkrát vydala, vtedy to bolo neznesiteľné, niekedy som nevedela spať....po rozvode, mojom, a neskôr druhom sobáši, všetko toto prestalo.
Tak si myslím, že na mňa i moju mamu dával náš ocino pozor, kým sa nenašiel človek, ktorý túto ochranársku " funkciu " zastal miesto neho.

No manny,hod ju na tú fotogalériu.Som zvedavá!!!!!