Odraz dnešnej doby

Muži pracujúci ďaleko od svojich rodín, často krát oveľa dlhšie ako jeden alebo dva týždne. Manželky čakajúce doma, osamelé, túžiace po pozornosti svojich manželov hľadajú nežnosti v náručí hocikoho iného... Nie všetky samozrejme, ale koľko je takýchto prípadov? Zdá sa, že veľa, veľmi veľa.

Na jednej strane on - pracujúci a snažiaci sa zabezpečiť rodinu. Po návrate domov unavený, potrebujúci oddych, nemajúci energiu na vystrájanie s deťmi. Odcudzený od vlastnej manželky, čas strávený mimo domu sa podpísal na tom, že zrazu nevie ako sa jej priblížiť, zdá sa mu vzdialená, neustále niečo očakávajúca.

Na druhej strane ona - až príliš často tráviaca večery osamote, možno pri počítači, možno pri tvorení, čítaní knižky, bezduchom sledovaní televízie. Samota je hrozná v tom, že najskôr vám veľmi vadí. Neskôr si na ňu zvyknete, vpije sa vám pod kožu, stane sa vašou súčasťou.
Keď konečne príde domov ten, na ktorého toľko čakala, zrazu jej začne prekážať - jeho nevšímavosť, chlad, nezáujem o domácnosť, o deti... Je príliš hlučný, príliš neporiadny - proste vzdialený a cudzí. No kým bol preč, túžila po ňom.

Na strane tretej - ONA. Tiež sediaca doma pri deťoch, osamelá, sklamaná. S vyhorenou dušou. S chladným a prázdnym miestom vo svojom srdci. Túžiaca po pohladení, ktorého sa jej nedostáva. Možno si vôbec neuvedomuje aká je jej duša hladná po teple, po pozornosti.

Vždy sa nejakým spôsobom stretnú. Zrazu si posielajú zaľúbené sms. O dobíjaní bateriek. O tom ako sa rozsvietil svet. Farby sú žiarivejšie, dni šťavnatejšie, svet voňavejší. Je jedno, či doma zostal on alebo ona, či zrazu vyznávajú lásku cudzej žene alebo cudziemu mužovi. Čosi sa stalo, svet sa zatriasol.

VZDIALENOSŤ - SAMOTA - ODCUDZENIE - CHLAD - POKUŠENIE - PÁD.

Osobne som tisíc krát premýšľala nad tým, že TO NIE JE MOŽNÉ, aby človek vo svojom živote stretol LEN JEDNÉHO PRAVÉHO partnera, ktorý mu je súdený. Veď na Zemi je toľko ľudí! A pre mňa bol stvorený práve Jurko z vedľajšieho paneláku alebo Jožko z našej či susednej dediny??? Logika mi hovorila, že to možné nie je. A tak som čakala, kedy stretnem niekoho ďalšieho z koho sa mi podlomia kolená. A rovnako som čakala, kedy niekoho takého stretne moja polovička a čo to s nami urobí.

Musím povedať jednu vec. Keď má človek v sebe vyhladované miesto plné chladu A NEVIE O ŇOM, stretnúc zrazu niekoho iného, kto ho nečakane zohreje, pohladí, nakŕmi tým, čo duša potrebuje počuť - zrútite sa, podľahnete. Rozum možno kričí nie!, svedomie možno hryzie a páli, ale duši je dobre. Hlas svedomia sa dá umlčať, obaliť výhovorkami podľa svojej potreby - a veď môj/moja si ma aj tak nevšíma, nikomu nechýbam, veď o nič nejde... A predsa ide o veľa.
Ak však človek o tom prázdnom mieste túžiacom po teple vie, uvedomuje si, že niečo také v sebe nosí a vtedy narazí na niekoho iného, kto dokáže poskytnúť hrejivý plápolajúci plamienok, tak príjemný a pokúšajúci - ten odolá. Lebo má v sebe zapnutý alarm očakávania, vie, že ho niečo takéto môže postretnúť.

Rutina, stereotyp, nenaplnené očakávania, nutné oddelenie partnerov z tých najrozličnejších dôvodov, sklamania a starosti rôzneho druhu - toto všetko sa pomaly, ale isto vkráda do našich vzťahov. Prázdne miesta v našich srdciach existujú často krát bez toho, aby sme o nich tušili a sú nebezpečné.

Nechávam veľa nevypoveadného, rozpísaného, neuzavretého. Robím tak naschvál. Zamyslime sa. Skúmajme svoje srdcia, svoje duše, svoje životy. Pred čím všetkým sa treba mať vo vzťahu na pozore, aby sme nezostali nemilo prekvapení z parnera, ale tiež zo seba samých? Aké sú vaše skúsenosti? Aké sú vaše riešenia?

Komentáre

Amalka,
krasna uvaha a tazke otazky...
pouvazujem a ozvem sa

10 rokov manzela na kamione..viem velmi dobre o com piises...ale tazko sa mi k tomu vyjadruje..

Miláčik nám chodí do Čiech na týždňovky, niekedy na desaťdňovky a už sa stalo, že aj na mesiac...a pred čím sa treba mať na pozore?...hm, sme spolu síce "len" sedem rokov, ale klape nám to perfektne!...myslím, že je to aj tým, že si VERÍME a nezadávame si príčiny na pochybnosti...keď sme sa spoznali(resp.ešte pred stretnutím)som neverila, žeby som takýto vzťah zvládla...ale, nikdy nehovor nikdy!...srdce sa nepýtalo a naša láska horela od prvého stretnutia a horí doteraz...myslím, že keby som skúmala a vŕtala sa, čo Tatík vyvádza, keď idú s chlapmi na pivo, resp.keď nepracujú, tak by to našu dôveru naštrbilo a nerobilo by to dobrotu...ak človek chce podviesť, tak to spraví aj vtedy, keď sú spolu každý deň...pamatám si na príhodu, že sme boli spolu s jeho kolegom aj s partnerkou na koncerte v CZ a po skončení sme si išli sadnúť na pivko...bolo tam nádherné jazero, ktoré ma velmi uchvátilo...kolega mi vraví, však nech Ťa Tomáš zoberie na loďku, na romantický výlet...pozrela som na nich a vravím-héj, aby ma tam utopil? nato nech si zoberie svoju milenku...jasné, že to bolo zo srandy, no nepochopili to...nemôžem všetko, čo mi kto povie brať doslovne a rada so spravím srandu aj sama zo seba...takže mi tam vychádzajú tri veci...v takomto vzťahu treba Dôveru, a treba doň dostať aj humor...no a v neposlednom rade treba ten vzťah aj budovať a dávať tomu druhému najavo, že mi na ňom záleží...každý vzťah sa dostane do rutiny, ale ak ho v tej rutine nechajú(tí dotyčný), tak sa môže stať, že nevydrží...neviem, či ostaneme s Miláčikom do konca života, ale už teraz mu ďakujem za všetko, čo ma naučil-je proste zo mňa iný človek(heart)

krásne si to, lia,z tých riadkov priam čiší LÁSKA(heart)
Áno

Maja(flower)

Jamajka ďakujem-tam(teda u nás)tá láska aj je...a to od samého začiatku a čim ďalej, tak sa stupňuje(heart) SrdceSrdceSlnko

Velmi sa sem hodí svadobný vinš, ktorý mám najradšej:
Vedzte si ceniť chvíle lásky
a s rokmi stále viac a viac.
To nie je iba chodiť na prechádzky,
či nežne hľadieť na mesiac.
Raz príde nečas, tieseň,
veď máte spolu život žiť.
Láska je ako dobrá pieseň
a pieseň ťažko vytvoriť.(heart)
Stepan Ščipačov, sovietský básnik

Lia , to je krásneeeeeeeee(clap)(heart) , smiem , s Tvojím dovolením to použiť vo svojej reči, keď sobášim?(flower)

Nech sa páči, kludne(heart) aj mne sa to velmi páči, preto som to sem dala(sun) Ty sobášiš? To je pekné(sun)

moj manzel vela cestuje. Od zaciatku nasho vztahu som vedela, ze to tak bude. Je to jeho praca, ktora nas zivi.
Zvykli sme si na to pomerne lahko, lebo podobne to bolo aj u nas, ked som bola dieta - aj moj otec vela cestoval.
Cas, kedy je manzel na sluzobnej ceste, travim s detmi, mame svoje ritualy, zvyky. Ked je tatino doma, je to trosku ine, viac sa prisposobujeme, ale nemame s tym vobec problem.
Co je potrebne? hlavne vela, vela dovery, tolerancie, obcas, ked je unaveny a mrzuty, si zahryznut do jazyka.
Je to nas zivotny styl, ktory sme prijali a odcudzenie nehrozi. Naopak, casto, ked je manzel daleko, cez telefon vedieme siahodlhe debaty, dlhsie, ako ked je doma:-) .
Mame take nepisane, ale vyslovene pravidlo:
"ked som prec, behajte aj s detmi kde len chcete, ked pridem domov, som rad, ked ma cakate a sme spolu."
Az na male vynimky to funguje.
Cely zivot sa ucime, dozrievame, aj moje reakcie su dnes ine ako pred 10 rokmi.
(a ked je manzel na sluzobke, nikto mi neprepina telku(giggle) Chichocem sa )
Eva Slnko

Ja som si teda na manželove služobky zvykala pomerne ťažko:-( , my sme doma (kedysi) boli stále všetci spolu...takže tento model fungovania rodinky mi bol cudzí...bola som smutná...ale postupne som si začala zvykať...."trotzdem"(giggle) nikdy si na to celkom nezvyknem....ja som taký typ kvočky(giggle) Chichocem saChichocem sa chcem mať vždy celú, kompletnú rodinku pod svojimi, dúfam, že ochrannými, krídlami;-) MrkámMrkám

no, ja by som povedala, ze dnesne partnerstva su absolutne netolerantne a sebecke, doba je uponahlana, zivot nakladny, malo z nasi si najde cas len pre seba a svojho partnera - aspon ten moj hladal relax tam, kde nemal, no bodaj by nie, ved doma mal full service, tak preco neziskat este nejake zazitky naviac... ale moji rodicia su spolu uz 40 rokov a nikdy sa nehadali, nikdy nezvysili na seba hlas, vzdy sa oslovovali navzajom krstnymi menami a vzdy sa vedeli dohodnut, ked mal nieco oco, bola s nami mama, ked mama, bol s nami oco, alebo sli spolu a zabezpecili nam dozor, pravidelne chodili spolu na prechadzky a posediet si, co aj na obycajny caj, ale sami, bez nas, a mama vravela, ze ked mali nieco vazne, poslala nas hoci do kina.aby sa nehadali kvoli programom, kupilo sa viac televizorov, aby mal oco sport a mama svoje filmy. a aj teraz, ked su sami, oco povie, ze nemaju sice oddelene postele, ale aspon oddelene televizory. a pokial viem, vzdy vsetko robili spolocne, co sa tykalo rozhodnuti o rodine, financiach, dovolenke a tak. a urcite robili aj kompromisy.

no, ja by som to tak nezovseobecnovala.
Aj dnes sa najde dost parov, ktore spolu pekne ziju a aj v minulosti boli nevydarene manzelstva.
Podla mna je to vzdy o tych dvoch, o ich povahach a o pute, ktore ich spaja.
Aj moj muz ma doma full servis a ja verim, ze nechodi zhanat zazitky navyse(giggle)
Eva Slnko

Evi, moja reč(y) Slnko

mmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmm betana, nemyslim si ze toto plati na vacsinu...alebo zasa mam okolo seba tu "nespravnu" vzorku?;-)

Amalka(hug) SrdceSrdceObjímam

Keď príde k odcudzeniu vo vzťahu, ktorý funguje svojím spôsobom "na diaľku" (skôr by sa asi hodilo "s prestávkami") - tak je to niečo, čo by sa dalo označiť ako "kalkulovateľné" riziko.
Koľkokrát sa ale niečo také stane aj ak žijú dvaja ľudia dennodenne vedľa seba.
Iste - hovorí sa, že príležitosť robí zlodeja - teda by sa dalo očakávať, že k niečomu takému príde skôr v tom prvom prípade - ale je to skutočne tak? Neviem - asi by to chcelo seriózny výskum a štatistiku - ale to je tiež iba presný súhrn nepresných čísiel...;-)

Seriozne Úsmev , uplne sa stotoznujem s tym, co si napisala.
Moja skusenost s odlucenim je pozitivna. Manzel je na dlhodobom studijnom pobyte a chodi na dovolenku 2-3 krat do roka. Prvy rok mame za sebou a pred nami este dalsich 5 rokov. Zaciatky boli tazke..no a vyvoj prekvapivy..zistila som , ze sa vo mne skryva viac, ako som si myslela. A taky isty efekt to malo na muza, zacal si vazit veci, ktore mu predtym pripadali samozrejme, prestal sa stazovat na drobnosti, viac pochvali a oceni..

Ja to hovorím stále dookola - nič nie je univerzálne, čo je jednému kóšer, druhému vadí. Tak už len držím palce, aby to v tom nastúpenom smere aj pokračovalo.

Hm, môj otec tiež pracoval mimo republiky. Veru, veľakrát vie sám už teraz, keď som aj ja aj súrodenci dospelí, povedať, že mu ušlo naše detstvo. Že nás mal rád a snažil sa zabezpečiť, aby nám nič nechýbalo. Ale malo to aj svoju daň.
Teraz som veľmi šťastná, že sa môjmu mužovi darí udržať si takú prácu, že je pri nás, pri mne a pri dcére. Vážim si to práve pre to, že už viem, čo to znamená aj pre deti.
Samozrejme, keď nie je iná možnosť, naši muži musia odísť. Každého jedného chlapa by som si za to veľmi vážila, je to z môjho pohľadu aj veľká obeta. Kvietok

No ja musím zase povedať, že mne toto odlúčenie možno zachránilo manželstvo:-P . Trošku preháňam, zase na rozvod to ešte nebolo, ale...trávili sme spolu veľmi veľa času - v podstate okrem práce všetok, a to sme mali obaja časovo nenáročnú prácu. do toho dieťa, veľmi časovo aj nervovo náročné(giggle) , na koníčky nezostával čas a pomaly sme sa odsudzovali napriek tomu, že sme boli stále spolu. Nerozprávali sme sa - len o domácnosti, malej, inak nebolo o čom.
Ked si manžel našiel prácu v zahraničí, obaja sme si vzácnejší, tešíme sa na seba, užívame si spoločne strávený čas - všetko sa obrátilo o 180 stupňov. Musím ale povedať, že manžel je 4týždne preč a potom 4 týždne doma, kde sa nám venuje na 200%. Neviem, ako by to bolo, keby chodieval domov na kratšie, alebo len párkrát do roka. Vtedy verím, že by sme sa odcudzili. Veľmi sme obaja zvažovali, či má odísť robiť von, alebo ostať tu. Avšak som si uvedomila, že keby mal robiť niekde od vidím do nevidím každý deň, bol by s nami len cez víkendy - v ktoré zase pracujem ja:-P , tak by sme si ho v konečnom dôsledku užili ešte menej ako teraz. okrem toho sme si už všetci traja zvykli na tento režim, malá pochopila, že ocko odchádza do roboty na dlho, ale potom je aj dlho s ňou. Až sa čudujem že ako to super zvláda. Ja som mala zo začiatku pocity schizofrenika - bol to úplne iný režim dňa a všetko, ked bol s nami alebo sme boli samé. A manžel ked je doma, tak vpodstate LEN on varí, stará sa o malú, pomôže aj s upratovaním - ved má čas.

a čo to očarenie, na ktoré môže človek hoci nechtiac naraziť???

som Kvietokv papradí

Amalka,
ocarenie..to je cisto hormonalna reakcia tela na urcity podnet. Funguje to nasledovne: Kazdy clovek ma urcity set hormonov(feromonov), ktore urcuju pritazlivost jedinca k inemu jedincovi, feromony sa vytvaraju v zavislosti od DNA jednotlivca a ich funkcia ja nastavena tak, aby nas podvedome pritahovali k jedincovi, ktory ma neidenticku DNA.Takze toto je o fyziologii, silnu pritazlivost budeme pocitovat v pritomnosti jedincov, ktori maju vhodnu geneticku vybavu na pocatie zdraveho potomka.
Ostatne je otazkou slobodneho rozhodnutia a ochoty znasat nasledky za svoje ciny.

A čo očarenie cez internet? Ako tam fungujú feromóny?(giggle) Chichocem saChichocem sa

trefa! Ánosom Kvietokv papradí

Charakter ho zvládne - a kto nie je charakter ... (nestojí za to??? - neviem)
Pre mňa osobne je to vždy o tom, že musím mať (mám) jasno v tom kam patrím a chcem patriť - a tomu podriadim všetko ostatné. Viem, že to nie je ľahké, často prídu pochybnosti, ale treba si nájsť nejaký ten svoj "skúšobný kameň", ktorý keď hodíš do vína, ukáže ti, či je otrávené alebo nie - a tým môže byť pre každého niečo iné

Očarenie je v poriadku,viem ale čo chcem a samozrejme aj čo nechcem Mrkám ,každý má v sebe predsa zdravý úsudok /teda aspom myslím Chichocem sa / a dokáže odhadnúť "mieru" flirtu,očarenia a pokušenia...Nebudem riskovať manželstvo za cenu chvílkového očarenia...ale to som ja Chichocem saÚsmev ...je to velmi individuálne a záleží skutočne na každom jednom jedincovi ako sa k tomu postaví...(sun) KvietokSlnko

svedomie sa dá dokonale ošialiť v úplnej nevedomosti a nevinnosti. Máš čistý úmysel, vieš, že zostaneš verná - teda fyzicky nepodvedieš. A duši je tak dobre, že jej nepríde divné, keď zrazu niekomu inému píše - ľúbim ťa. Veď si to predsa hovoríme bežne doma, deťom, partnerovi... NEUVEDOMENIE SI pod návalom emócií. Až keď to rupne a vznikne škandál s odstupom času človek začne premýšľať nad tým, že ako mohol konať tak ako konal... Mýlim sa?

som Kvietokv papradí

Tak to vôbec netuším Mrkám ,nezažila som nejaké "neuvedomenie",ale predpokladám že u niektorých vzoriek obyvatelstva je to možné...:-)

co rozumies pod slovom SVEDOMIE ?
podla mna to je aj ten neprijemny pocit, ked nieco nerobis, akoyb si chcela, su to presne tie emocie ...
alebo chces povedat, ze ten co podla svojich kriterii podvadza (pre niekoho to je uz mylsienka, pre niekoho aj skutok) nema vzdy ten neprijemny pocit ?

a ked hej - co to znamena ? podvadzat niekoho bez "nprijemneho pocitu" ? nie je to znakom, ze ti trebars na tej druhej osobe uz nezalezi ? je to potom podvadzanie ?

Svedomie je tichý hlas, ktorý ti šepká, že sa niekto pozerá Mrkám . Mám na mysli to, že pochybnosti o správnosti alebo nesprávnosti svojho konania v tej chvíli prehluší napríklad hlad vyhorenej duše alebo iné aktuálne podmienky, ktoré zapríčinia to NEUVEDOMENIE si nesprávneho počínania. A plus príchuť dobrodružstva, tajenie - lebo však kto by to pochopil...

som Kvietokv papradí

amalka, poznas toto NEUVEDOMENIE na sebe, alebo sa len dohadujes, kde a preco vznikol skrat u niekoho ineho ?
ak na sebe - beriem, ze nieco take moze nastat, aj ked o tom skutocne osobne pochybujem. ak sa len dohadujes ... hmmm Úsmev

este je mozno dobre si jedno uvedomit - co je to nespravne pocinanie. je to naordinovane zvonku (nabozenstvo, kodex slusneho spravania, ....), alebo je to nieco vnutorne ?

ja si myslim, ze dusa cloveka bola stvorena sposobom, aby vedela konat "moralne sama od seba" a teda, ze v cloveku vzdy vznikne neprijemny pocit, ked dusa nesuhlasi. ( Mozno sa daju uplne udupat "potreby duse" ... neviem, vylucit to neviem.)
a mam pocit, ze ty to tak nevidis ... pohoda, len pokym si neujasnime aspon zakladnu terminologiu, tak sa ani neporozumieme.

vidime to rovnako. dusa cloveka BOLA STVORENA so svedomim, citi sama od seba co je spravne a co nie. A pisem o vlastnej skusenosti (osobnej), tiez o skusenosti, ktora sa ma osobne tyka a tiez to mam odpozorovane na viacerych pripadoch z okolia.

som Kvietokv papradí

ok, dusa je stvorena a sama ma v sebe nejaky moralny zakon.
potom ale "nemoze nastat" tvoje NEUVEDOMENIE si nespravneho spravani sa, nie ? alebo teda ako ?

moze, lebo hlas svedomia je prehluseny a az po vychladnuti z euforie nastava prave uvedomenie. A velmi k tomu dopomaha naivita a paradoxne cistota duse, resp. rozhodnutie nespachat nic zle. Takze v uvahe, ze nepachas nic zle a ze ide len o priatelstvo koniec koncov zazijes flirt. Kdezto keby vies, ze ta to k comusi pokusa, si obozretna vopred a k flirtu by nedoslo.

som Kvietokv papradí

amalka, ja taketo nepoznam, a tym padom v tom neviem ani mylsiet, ani to pochopit - stat o euforii a cistote duse.

Takze v uvahe, ze nepachas nic zle a ze ide len o priatelstvo koniec koncov zazijes flirt.
- to je teda tvoje prezivanie ? fakt cisto informativne ma to zaujima, tipujem ze nie.
o to sa tu cely cas snazim - pochopit, co si naozaj zazila ty (vidim, citim, vnimam, zazivam) a co mas z rozpravania manzela, alebo sa len domnievas.

ja som to zažila cca 3 - 4 roky dozadu. Tiger cca 2 mesiace dozadu, preto ho viem pochopiť (radšej by som zúrila a žiarlila). Kamoška cca dva týždne pred Tigrom. A ešte mnoho iných takmer rovnakých situácií... a všetko z hladu duše po niečom o čom sa vopred netušilo resp. nebolo skúmané, bolo nepovšimnuté.

som Kvietokv papradí

Svetlana ÁnoÁnoÁno ,ti "válíš"...úžasný článok,a navyše nemám z neho "mentorovací" dojem...(sun) KvietokSlnko

no uzasny Hambím sa
nie som si taka ista, ci sa nejdeme zamotat ... Úsmev no co uz.

Pre mna je svedomie suhrn mojich vnutornych kriterii a hodnot podla ktorych zijem a rozhodujem sa.

ja tomu hovorim, ze svedomie je zelanim duse, teda tym, ako by si to asi ona predstavovala.

myslíš vedome alebo podvedome, tak od prirodzenia Chichocem sa ?

som Kvietokv papradí

pisem v podstate vyssie ...

no fakt, ako to podla teba funguje ? stvoril Boh cloveka sposobom, ze mu musia byt moralne hodnoty dodane zvonku ?

aj ja som odpisala vyssie :D vnutri ich mame, podla toho prebehne aj posledny Bozi sud Mrkámsom Kvietokv papradí

niektorí od prirodzenia a iní od "prirodzenia" Hambím saMrkámChichocem sa

Adus, valas(clap) ÁnoTlieskam

No adus si ma dostala- perfektné...:-D Veľký úsmevVeľký úsmev

Neviem, hovorí sa, že kto hľadá, nájde...a možno platí aj to, že kto nehľadá, nenájde Veľký úsmev
Ja som asi nanovo očarená starým manželom - a dúfam, že to platí aj u neho(giggle)

jj, manželstvo vraj znamená znova a znova sa zamilovávať do jednej a tej istej osoby. Funguje to tak. Mrkámsom Kvietokv papradí

No ale pozor! To platí len pre mňa. MM musí byť do mňa zamilovaný stále a nepretržite a čím ďalej tým viac!(rofl) Váľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlahe

Amalka, ako sa da mat v sebe vyhladovane miesto a nevediet o nom ?
ak mi nieco chyba, tak o tom viem, nie ? ak ma zaujme osoba opacneho pohlavia nadstandartnym sposobom mam predsa rozum, kt. moze preverit, preco sa to stalo, ake mam dalej umysly, atd.

auhlasim s babami, ze s ocarovanim sa da "komunikovat" ... clovek nie je bezmocny, je to jeho rozhodnutie, ci uz ide o volbu podlahnut, alebo nepodlahnut.

Svetlana Áno ...

ja ale amalku chapem ... take to bolestne hladanie nejakeho vysvtelenia ... Amalka, co hladas ? Co chces ospravedlnit, koho a preco ? Objímam
(podrobnosti som citala, aby neprislo k omylu)

Svetlana nic bolestne nehladam, len nad tym uvazujem uz hrozne dlhy cas a dianie naokolo mi tieto uvahy len potvrdzuje. Ani o ospravedlnenie mi nejde. A verim tomu, ze clovek moze mat v sebe prazdno bez toho, aby o tom tusil. Zijes si svoj stereotypny zivot spokojne a vyrovnane, ked ta zrazu stretne nieco co s tebou zamava tak, ze proste nechapes co sa stalo. A potom zacnes skumat ako je to mozne. Asi je to na dlhu debatu. Mrkámsom Kvietokv papradí

Amalka,
"sterotypny zivot"= staganacia
Napada ma jedina otazka, "Co clovek ignoruje vo svojom zivote alebo sa snazi potlacat az kym sa vyskytne situacia, ktora s nim zamava a ukaze mu ze jeho vnutorne nastavenia su chybne?"
Podla mna ziadne definitivum , ziadna istota, ziadne spravne odpovede neexistuju..Clovek by mal pochybovat o vsetkom..mal by pripustit, ze v urcitych situaciach neexistuje iba jedno spravne riesenie, ale moze ich byt viac..a myslim, ze najvacsim obmedzenim, s akym sa clovek moze stretnut je on sam a jeho predstavy o tom, ako by veci mali byt, alebo aky zivot by mal zit..

ÁnoÁnoÁno tu to ani netreba viac komentovať!

som Kvietokv papradí

Amalka, svedomie sa neda oklamat (a druhy faktor je nakolko je svedomie jednotlivca vyvinute a citlive), ale da sa docasne uspesne umlcat..

Lenže často ide práve o to, že nemáme všetci to svedomie "rovnako nastavené". Čo je pre niekoho úplne bežná a samozrejmá vec, je pre iného absolútne neprístupné. Problém nastáva, ak spolu žijú dvaja ľudia (nemyslím len na manželstvo) a každý má iné predstavy a kritéria o tom, čo ešte áno a čo už rozhodne nie.
Druhá vec je, ak má dotyčný/á rozdielny meter na seba a na iných:-) .

A vobec .... dost bab tu napisalo, ze im to funguje. mozno by nebolo od veci zamerat sa na to, ako a preco to im funguje a inde to nefunguje.

Amalka - prerozpravali ste to doma za tak hlboko, ze viete, kde sa stala chyba, chcete ju obaja napravit a ist spolu dalej ? Potom asi nie je o com, nemylsis ?

este ma napada jedna tema a tou je uloha zeny v rodine Úsmev na tu temu sme uz zopar razy diskutovali a uvedomujem si, ze je to poriadne kontraverzne, lebo sa pritom hned zacne vytahovat rovnopravnost zeny a muza a bla-bla ...

nuz mozem ja rozpravat kolko chcem, ked nemam posluchaca ani zaujemcu o vypocutie, u nas je problem v tom, ze ja rozpravam a on nerozprava.

Uloha zeny? Skor poslanie... zena bola stvorena ako muzove ezer kengedo. V Pisme sa to preklada ako sluzobnica, ale doslovny preklad znamena zachrankyna duse a keby sme si toto uvedomovali, vnimali by sme vztah medzi zenou a muzom v trosku inej dimenzii. Adam ma byt ochrancom Evy. Kde vsak bol Adam, ked Evu v zahrade pokusal had? Nebol tam. A Eva podlahla hadovmu pokuseniu. Kde su muzi, ked su zeny pokusane? To je jedno ci chodia na tyzdnovky alebo byvaju kazdy den doma. Ide o to, ci sa zaujimaju o to, co ich zeny robia, s kym sa stretavaju, co citia a co ich naplna. Muz ma stat vedla zeny a zena ma stat vedla muza. Ale to vsetci dobre vieme, tazsie je to zit.

som Kvietokv papradí

Noooo, ja neviem, majú stáť vedľa seba, ale za svoje skutky sú zodpovední každý len sám za seba. Keď Eva podľahla, nezvaľovala by som to na Adama:-)

ale keď sa muž a žena stávajú jedno, preberajú zodpovednosť aj za toho druhého. Musíš dávať pozor, či svojím konaním, svojimi reakciami, svojimi slovami neovplyvníš partnera smerom k zlému. Musíš mu pomáhať ťahať ho smerom k dobru. Možno to nepríjme, ale nemôžeš sa tváriť, že ťa do neho nič nie je a môžeš si teda robiť čo chceš, veď on má svoj rozum. Zodpovednosť za partnera existuje.

som Kvietokv papradí

Pre mňa je to MUSÍŠ príliš silné slovo - možno môžeš, mala by si, je dobré,ak...A ZODPOVEDNÁ sa cítim byť za konanie svojich detí (ešte nie sú plnoleté(giggle) ), ale vo vzťahu k dospelému, svojprávnemu, samostatnému človeku mi to jednoducho nesedí.

Amalka,
suhlasim so zdielanim zodpovednosti ( za svoju ulohu )vo vztahu a pritahovanim partnera smerom k dobru.
Ale keby si sa ma spytala, ci sa chcem prebrat zodpovednost za svojho partnera, to je v uplne inej rovine.V mojom ponimani sa muz a zena nestavaju jednym..pre mna je koncept manzelstva spoluzitie dvoch rovnocennych partnerov, ktori su zodpovedni za svoje skutky a musia niest aj ich nasledky. U mna manzelstvo nie je definitiva, ze s tym clovekom budem musiet prezit zbytok svojho zivota..pre mna je to rozhodnutie, zdielat svoj zivot s niekym , kym chcem byt aj v dobrom , aj zlom..

presne tak nejako to chapem, ako si to popisala v prvej casti druheho odstavca.

Ja to ale dosť podobne cítim - svoje konanie prehodnocujem najprv zo svojho hľadiska, až potom z partnerovho - tým nemyslím, že na neho neberiem ohľad. Každý ma svoj osud a je si strojcom svojho ne/šťastia, môžem pomáhať blízkym aj cudzím, ale nemôžem na ich konečnom rozhodnutí niesť zodpovednosť. To je pre mňa úplne nepochopiteľné. Ved ak by som všetko svoje konanie podriaďovala len tomu, aký vplyv to bude mať na partnera, alebo kohokoľvek iného, tak strácam samú seba a stávam sa súčasťou niekoho iného. Pre mňa je manželstvo spolužitie DVOCH rovnoprávnych ľudí, nie spojenie dvoch ľudí do JEDNÉHO.

Amalka...moooc tazka uvaha...a pritom tak "obycajna"....
manzela mam na kamione uz 6rok...chodi na mesacne turnusy....a jeden vik.doma potom.....
zo zaciatku som sa citila velmi sama a vadilo mi to...neskor som si zvykla,presne tak,ako pises...medzi tym bolo vela bolesti...ale, naco to rozpisovat..tvoj clanok ako by mne z duse rozpraval....
naucila a zvykla som si zit sama s detmi...vecer sa rozpravat sama so sebou o tom co den priniesol...a tak...
je to zlozite a tazke...nemam potrebu a ani chut manzela podvadzat s niekym,alebo si nieco dokazovat,lebo on je "tam",a ja s detmi "tu"...som matka a manzelka..beriem od zivota to,co mi nachystal,ale,som presvedcena o tom,ze ak by v nasom svete boli vytvorene podmienky na to,aby chlapi nemuseli odchadzat od rodiny prec koli tomu aby "deti nehladovali a nechodili hole"a aby sme mali strechu nad hlavou,tak by som to nikdy nedovolila!(nas vztah tym velmi trpi,a otupili sa city..)-aby odysiel od nas-lebo ta samota,a vsetko to okolo nej, strasne BOLI....aj ked som si zvykla uz....ale....
vzdy tam bude to ale...deti potrebuju aj otca....a ale....tych je viac-je to tazke a smutne..
Zlomené srdce

Cookies-súhlasím s tebou v tom, že rodiny by mali byť spolu. A je dobré vyvinúť max. snahu o to, aby to tak bolo. My sme kedysi dávno riešili teoreticky otázku týždňoviek a moja mamina, jedna silná a pragmatická žena, mi povedala-keď bude mať muž polovičný plat, radšej sa uskromnite, ako na týždňovky z donu... To nie je rodinný život a ja by som sa takto "obetovať" nevedela, že celý týždeň budem sama na všetko... Takže ja-neviem ako zle by muselo byť, aby som pristála na také niečo, asi len vtedy, keby fakt sme nemali čo do úst... Ak by dôvodom na "týždňovky" bol len lepší plat, nemenila by som, prioritou by pre mňa bolo-všetci spolu. Určite sú aj ženy, ktoré povedia, že im to nevadí, zvykli si a pod... ale keby mohli meniť, asi by to menili za "manžel doma".

Alexa,
po 13 rocnom manzelstve kazdodenneho spoluzitia, manzel dostal miesto(5rocny kontrakt)do cudziny. Zaciatky boli tazke a som s detmi sama, ale ten rok, ktory presiel, som neolutovala. Zistila som vela veci o sebe, ze som silna a co vsetko dokazem, nasla som si nove a lepsie zamestnanie, naucila som sa spustu novych veci, vyslo mi vela projektov, ktore som mala rozrobene..Konecne som mala cas sustredit sa sama na seba a svoje priority.Manzel chodi na dovolenky a nas vztah je silnejsi.

Čakala som tvoju reakciu asi v tomto zmysle, no myslím, Zuzana, že to, že vašu dlhodobú odluku vnímaš dokonca pozitívne, je skôr výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo. Vo výnimočných prípadoch to môže byť na prospech veci-nehovoriac o tom, že ste už boli spolu dosť dlho nato, aby ste vedeli "hu iz hu":-). Ty si podľa písmeniek slobodumilovný človek, samostatný, rozhodný-čiže si to vzala ako výzvu a šla do boja a vytrieskala z toho pozitíva pre seba-super-ak to musí byť... Nemyslím si však, že vždy to tak musí byť, že sa žena vydáva kvôli tomu, aby bola sama na všetko... To, že sa to dá zvládnuť, je nesporné, že to ženu posilní-ak ona chce, tiež. Ja som len písala, ak je to možné, treba urobiť všetko pre to, aby bola rodina spolu - a to hlavne v prvých rokoch spolužitia.

Alexa,
uplne suhlasim, najma s tym, aby prve roky spoluzitia, kym sa vytvori silne rodinne puto boli spolu. No chcela som napisat moju skusenost pre pripadne citatelky, ktore by mohli byt v podobnej situacii.A pravda je, ze by som mohla mat rovnaku skusenost aj keby muz to miesto nezobral a bol tu, myslim, ze uz som bola na pripravena a vyzreta.Ako vystizne pises, clovek ma zobrat vyzvy a vytazit z nich maximum.

ano,chcela by som,aby bol manzel doma,aby videl vyrastat svoje deti,aby vedel ake to je bit dennodennou sucastou"ich zivota"....a aj mojho,a aj my jeho.....ale-neda sa-zatial to nieje realne,lebo realita je taka,ze zarobky tu na slovenskuu su take,ze by sme nemali ani na slanu vodu,lebo platy by sli na hypoteku,najom a skolu a skolku....ak si clovek zrata 2a2 tak zisti,ze sny su jedna vec a realita ktorej celit musi vec druha....
mnoho rodin zije prave takto,a prave preto,ze zijeme v dobe,kde sa za vsetko"privela"plati....za stary byt nehorazny peniaz=manzel na cestach,osamotena zena s detmi=nachadzanie skrytych rezerv,mozno viac bojovnosti,samostatnosti,lebo sa musi vacsinou spolahnut sama na seba,kazdy den,vo vsetkom....
a tak nejako:-) ....ja som prilis filozof na taketo temy...ved kazdy ma na to svoj pohlad...iny ho ma zena ktora ma doma muza,a aj tak sa citi sama,iny ktora ho doma nema a citi sa sama-aj ked si na tu samotu zvykla,a uz ju nevnima ani niekedy-prave naopak,vsimne si ju,ked ma muza doma a on si ju nevsima....:-|
to len taky jeden moj pohlad,na margo toho,ze urcite by sme kazda co mame muza na cestach chceli,aby boli viac s rodinou,no s hlavou sa mur prerazit neda,a je to o moznostiach a peniazoch-bohuzial....

no u nas bolo jasne - akurat sme stali pri otazke uzavretia manzelstva - ze bud odchadzame do zahranicia spolu, alebo ani jeden. urcite je to trochu ina situacia, ako ked su manzelai 13r spolu, no aj dnes po 10r spolu si mylsim, ze keby muz teraz povedal, trebars 'odchadzame do portugalska' ... tak sa balime vsetci a ideme. max. by sme ho poslali mesiac-dva dopredu, aby prenajal byt Úsmev

nie dnesna doba, nie na slovensku ...

v minulosti boli furmani a pltnici, cele tyzdne a mesiace na cestach. banici v amerike, doma zeny. vojaci snaziaci sa zastavit turkov. bacovia a pastieri na horach, zena zase len s detmi (a bez internetu(giggle) ).

v usa nie su kamionisti? obchodni cestujuci, hoci i manazeri firiem. nielen v chudobnejsich krajinach sa pracuje dlhsie od rodiny. nie vsetci kamionisti su kubanci, radi ze maju pracu. este aj u nich v minulosti kowboji boli mesiace z domu a hnali stada, stavali sa zeleznice a mosty a vojencilo sa.

ÁnoÁnoÁno

Lenže teraz sme všetci dosť "zhýčkaní", chceme všetko : šťastnú rodinu, kariéru, peniaze, manžela, deti, byť spolu...ale človek nemôže mať všetko. Ono sa to hovorí, že nikdy by som nedovolila, aby MM išiel robiť do zahraničia, radšej sa uskromníme. Ale je rozdiel uskromniť sa, že nepôjdem na dovolenku 3x za rok, ale len raz a je rozdiel nemať dať čo deťom jesť. Okrem toho, nie vždy sa dá vycestovať von spoločne celá rodina.

a ine je zarabat na hypoteku,najom a ostatne poplatky....a na dovolenku ani nepomysliet...lebo sa neda....:-|

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.