Portugalsko - časť druhá - slovenský večer

Zachvátil nás pocit zodpovednosti.
Študáci boli dosť zvedaví na family from Slovakia, ktorá akčne prišla pozrieť svojho člena do ďalekého sveta.
Pohostenie bolo pridanou hodnotou.
Preventívne sme na úvod naliali domáci aperitív a rozdali ho dôverčivým mládežníkom.
Reakcie stáli za pozornosť.
Viacerým sa oči zarosili, ktosi sa rozkuckal a jednému mladíkovi tuším až sopeľ vyletel.
Dedova domáca má čosi cez 50 %, nič pre slabšie nátury.
A tie sa vyprofilovali.
Inak sympatický Španiel ani nedopil, pohár odložil. Turkyne len mávli rukou,
tak ako bravčové mäso odmietajú aj alkohol.
Voľaktorí Portugalci po prvotnom ohnivom šoku vyčarili úsmev, Talianka Rosi vedela do čoho ide a s noblesou šupla pohár do seba. Najodolnejší boli bratia Poliaci

Rozdali sme im halušky. Symbolické porcie, deciek bolo veľa a halušiek tak – tak .
Dopadlo to ako s tým prípitkom.
Nepijúci Španiel Ruben sa v haluškách pošprtal a ... odložil.
Ostatní prežúvali a snažili sa analyzovať chuť zjedeného. Turkyne spôsobne vyjedali svoju bezslaninovú verziu,
Portugalci hlavou pokyvkávali, Španieli podobne. Poliaci nesklamali, jedli s úsmevom a chuťou ...
A vrhli sa na ďalší chod.
Že makové rezance! Oj, ale im očká zasvietili. Vraj je to ich štedrovečerné jedlo.

Hm, ale vysvetľujte ostatným, čo mak nepoznajú – ČO TO JE ... keď sme sa dostali k ópiu a mierne prekvapeným pohľadom - výklad sme vzdali.
Kto chce, nech je, kto nie, dá si ďalší drink. Alebo aj aj ...

Zážitkom pre mňa bolo, keď si útla blondínka k zvyšku halušiek
naložila porciu makových rezancov a bez mihnutia oka zajedala jedno s druhým. No teeda... to by mňa jakživ nenapadlo.

Nálada sa postupne uvoľňovala, drinkov pribúdalo.
Odsýpalo aj z pripravených jednohubiek.
Poliaci pochopili, že s nami sa ľahšie dohovoria rodnou rečou, nechali angličtinu a boli sme si ešte bližší ...

Zoznamovali sme sa krížom – krážom, rozprávali o našej rodine, Slovensku, fotili sa a objímali

Gogči z Istanbulu sme cez tlmočiacu neter prerozprávali povesť o Omarovi a Fatime a pozvali ju k nám .
Španielka Ruth bola vyhlásená za našu sestru, tak veľmi nám pripomínala našu najmladšiu ...
A Talianke Rosi sme prácne objasňovali, že jej bujará veselosť nepramení z ópia v rezancoch, ale z viacerých požitých drinkov ...

Porozdávali sme drobné upomienkové darčeky, brožúry a prospekty o našej krajine, dorozlievali posledný „slovenský bifiter“ – pozbierali nádobíčko a uťahané, ale prešťastné sme sa pred druhou po polnoci rozchádzali.

Mládežníci šli na diskotéku, my dorastenky – spať

Posledné čoskoré pokračovanie bude konečne o Portugalsku. Sľubujem...