Keď ešte môj otec žil, dostala som od neho niekoľko rád do života. Len tak medzi rečou. Alebo dvoma lyžicami polievky. Také tie dedinské skúsenosti, ktoré dal život.
Je to už veľmi dlho, čo tu otec nie je a ja si vždy, keď kupujem pivo na neho spomeniem.
No, je to divné, sám moc pivo nepíjal a domov sa asi ani nekupovalo. Len keď sa chystali nejaké veľké roboty. Pre majstrov. Keď náhodou bolo treba, tak sa utekalo s konvičkou do krčmy. Na čapované.
Raz mi ale povedal - keď budeš mať chuť na pivo, nikdy si nekúp jedno. Lebo keď kupuješ iba jedno, hneď všetci vedia, že to iba pre seba kupuješ. Ale keď kúpiš dve, tak to je také normálne. To proste nesieš niekomu, kto je doma.
Dá sa na to pozerať z mnohých strán. Ale to, čo chcel otec povedať bolo zrejme to, že v tom čase som už pár rokov bola podľa dedinských obyčají stará dievka. Chcel ma ochraňovať a tak to takto zaobalil. Lebo vedel, že tento status na dedine nič moc.
Uplynulo už skoro 30 rokov, ale ja si pravidelne na toto spomeniem. A som veľmi, veľmi šťastná a vďačná, že mám to pivo komu kúpiť. Aj keď je to len nealkoholický radler a vypijú denne jednu plechovicu. Nemám problém to odniesť v taške. Dokonca s radosťou chodím vracať aj tie ich prázdne plechovice 
Koľko radosti môže spraviť pivo, aj bez toho aby si ho pila. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
