Rodinný weekend

Asi bude niečo pravdy na tom, že zvyčajne si čosi začneme vážiť až vtedy, keď o to prídeme (alebo nám to začne chýbať)... Prv než tento weekend začal, poletovalo okolo mňa čosi ako dilema - týždeň dozadu som nemala toľko odvahy ako Mamamata a vzdala som účasť na klubovom dni na Myjave - ani sama neviem prečo. Možno práve kvôli tomu, že budem mať šancu na aký-taký druhý pokus - aj keď v inom zložení a s iným zameraním (túto sobotu mali v TN scuka artmamky).

Lenže .... až do posledných chvíľ som čakala na správu od dcéry, či príde domov (po takmer mesiaci). Dcéra vyhrala - aj keď to nebolo také jednoznačné, ako by si niektoré mohli myslieť
Lenže tieto dni neboli iba o Barči. Začalo sa to už v piatok, to sme mali spolu s Kiskou "rande" u kaderníčky - po prvýkrát spoločné strihanie, doteraz sme mali každá tu "svoju", ale takto je to tuším zábavnejšie. Večer dokvitla aj Barča, samozrejme aj s drahým a tak v sobotu ráno mohli začať dávno sľúbené fašiangové radovánky - vypekanie šišiek. Po tom, čo som ledva ledva zachránila posledných pár kúskov sme ich išli zaniesť mojej mame (ktorá ich už medzitým aj stihla urgovať, že kde sme toľko, či sme na ňu zabudli , lebo ak áno tak nevadí, že ona už jedny dostala od svojej sestry). Samozrejme Barča sa musela podrobiť dôkladnému krížovému výsluchu, hoci mamu pravidelne informujem čo a ako v Budapešti, ale "pre istotu" (či náhodou niečo nezatajujem ) to musela počuť aj "priamo od zdroja"
Dnes nás čakala podstatne zložitejšia "povinnosť" - návšteva u druhých starých rodičov - svokra mala narodky a musím priznať, že tieto návštevy sú pre nás všetkých takými skutočnými "bobríkmi":
- otužilosti, lebo priemerná teplota u svokrovcov je tak 15-16°C
- tolerancie, lebo dedo nám pravidelne pripravuje kultúrny program v podobe prezentácie nahrávok svojho husľového repertoáru - až keď si človek niečo také vypočuje, pochopí ako asi bratia Rusi prišli k tomu, že huslista sa po rusky povie "skripač"
- asertivity, lebo ozaj nie je jednoduché odolávať "ponúkaniu" tak, aby hostiteľ typu nášho deda nebol urazený (Štefan, daj si ...! Nemôžem, šoférujem. Tak dobre, tak si daj YZ! Nemôžem, šoférujem. No však ešte tu mám aj XY, alebo AB, alebo CD. Zamieša sa babka - nepočuješ, že keruje, nemôže piť! Dobre, tak ti idem spraviť kávu - MM v živote kávu nepil )
- selektívneho počúvania - naša babka má tendenciu opakovane vyratúvať všetky krivdy, ktorých sa (podľa jej názoru) dostalo im, nám, celému národu .... a to snáď od praotca Abraháma až do dnešných čias.
Hoci to dnes bolo rovnaké ako vždy, predsa to bolo nejak iné - ani neviem prečo, ale všetky tie "booože, už zase" tam boli, ale dnes sme sa na tom bavili, ako keby to bolo po prvý raz. Nielen, že sme sa zdržali podstatne dlhšie ako zvyčajne, ale odišli sme celí vychechtaní ...
No a vďaka moderným technológiám sme ešte podvečer mohli sledovať, ako sa naša malá Brumhilda chystá na svoju narodeninovú párty - postupne si nás tam pred webkameru privolávala jedného po druhom, až došiel rad aj na MM "Where is dedou?" "Kto do frasa je dedou? Ja som dedo! Alex, povedz DEDO" "Dedou..." "Nie dedou, DEDO!" "Dedou...."
Taký normálny rodinný weekend - ale zajtra večer Barča odjachá nazad na Maďare, vnučka bude mať 3 a ja ju nebudem môcť vystískať a vybozkávať, Mišiak sa vráti k svojmu stereotypu (čo budem doma, tam to poznám), Kiska si iste tiež niečo nájde ... a mňa zas bude nejaký čas ohrievať iba ten praskajúci kozub