Aký bol pre mňa končiaci rok? Dlho som rozmýšľala nad jediným slovom, ktoré by ho najviac vystihovalo.
Neopakovateľný - lebo dúfam, že sa už nikdy nezopakuje . Výnimočný - lebo sme mali stále nejaké výnimky. Rok-domased - lebo sme jeho veľkú časť presedeli doma… dalo by sa ich vymyslieť a napísať omnoho viac.
Najvýstižnejšie sa mi zdá slovo NEZABUDNUTEĽNÝ – lebo naň určite nikdy nezabudneme a nesplynie v mori ostatným rokov. Dlho bude vyčnievať spomedzi nich ako rok s koronou. Možno si budeme v spomienkach deliť život na úsek pred-koronou a po-korone. V niečom mi to pripomína 11.september… tiež sme od toho dňa začali hovoriť o svete pre- a po-ňom.
Bol to rok zrušených dovoleniek aj opakovaných pokusov o relax na víkendových pobytoch.
V našej rodine to bol aj rok okrúhlych narodenín od 20 do 90 rokov (v širšej rodine spolu 11 osôb) Aj keď nie všetky sme mohli a stihli spoločne osláviť...
Rok práce z domu, z čoho sa najviac tešil náš pes . Nevedeli sme mu vysvetliť, že náš dlhší pobyt doma nie je určený iba na dlhšie a častejšie prechádzky s ním.
Rok telefonátov a mailov – ktorými sme sa snažili nahradiť osobné stretnutia s rodinou a blízkymi pre ich aj našu bezpečnosť.
Rok návratu ku knihám – toľko kníh ako tento rok som veru dávno neprečítala. V knižniciach by asi vedeli rozprávať, koľko ľudí sa im tam premlelo.
Rok takmer bez kultúry naživo –zrušené a/alebo niekoľkokrát posunuté koncerty, divadelné predstavenia… Jedno "naše" divadelné predstavenie malo termín 3-krát posunutý a nakoniec pre chorobu hercov úplne zrušený. Ešteže sme hneď v januári stihli tradičný Trojkráľový koncert tuto u nás...
A Vianoce? Vianoce bez chodenia po rodinných návštevách… neriskli sme to . O to viac sme sa snažili vychutnať si našu “rodinnú bublinu”.
O necelý týždeň príde nový rok … aký prívlastok si ten rok vyslúži , uvidíme o 365 dní.
Veru nezabudunuteľný to bude rok a keby že sa tomu, čo sa počas neho dialo, blížil koniec ...