Som človek

Na NM sú dve základné premisy:
1. každý má právo napísať svoj názor,
2. každý má právo byť nedokonalý.

S oboma súhlasím od špiku kostí.
Háčik je v tom, že tieto dva základné postoje sú tu často v rozpore.

Ak Osoba A napíše svoj názor, je jej tu neraz vyčítané, že daná osoba je nejako "chybná". Nie jej názor (to by bolo podľa prvého predpokladu OK), ale priamo tá dotyčná. Keby hneď taká aj bola, tak podľa druhého predpokladu má na to sväté právo.
Ak Osoba B napíše niečo, čo je skutočne nejako od veci (fakticky, nie podľa niekoho domnienky), a osoba C na to poukáže, je jej často osobami D, E, F.. (a tak ďalej) vyčítané, že si osoba C vôbec "dovolila" niečo také napísať, hoci podľa prvého predpokladu má na to sväté právo.

Navyše nestačí, že si tu mnohí takto odporujú.
Ešte je tu to, že tieto predpoklady sa vzťahujú na všetkých - okrem mňa. Vraj tu nemám písať svoje názory, lebo som admin, tak mám adminovať, bodka. Zároveň nemám právo byť nedokonalá, lebo mám mať nadprirodzené schopnosti, vidieť každému do hlavy a napísať mu presne to, čo chce čítať; a to bez ohľadu na to, čo si o tom myslím. A ani to nestačí - nemám vraj ľuďom písať, že čierna je čierna (čiže FAKTY), pretože by to nejaká útlocitná duša mohla vziať ako nehoráznu urážku.

Chápem, že si ľudia o mne vytvárajú nejakú predstavu (a nielen o mne). Chápem aj to, že niekto vo mne vidí odpornú bosorku, ktorá sa s chuťou odbavuje na užívateľoch, a niekto zase skoro dokonalú superwoman, vecnú, pragmatickú a nad vecou.
Nechápem, prečo mi je tu pomerne často vyčítané, že tieto ICH predstavy nespĺňam do bodky a v každom okamihu môjho bytia. Naozaj nerozumiem, prečo by som mala skákať podľa niekoho predstáv o mne. A aj keby som sa o to pokúsila, už vôbec nerozumiem, ako sa mám súčasne napasovať do tak rôznorodých predstáv toľkých ľudí.
A vonkoncom nerozumiem, prečo sa po mne chce dokonalosť.

Som ČLOVEK, so všetkým všudy, s úspechmi aj zlyhaniami, s pádmi aj omylmi.
Nikdy som tu (ani do mailov) nikomu nenapísala niečo s úmyslom ublížiť mu (že to tak niekto vnímal, to je druhá vec.) Nikdy som tu (ani do mailov) nikomu ani len nenaznačila, že ho nechcem ani vidieť. Práve naopak - dokola tu pozývam na stretnutia naničmám, veľmi rada si s každým pokecám osobne, a môže sa tak na vlastné oči presvedčiť, či som skutočne strašidelná obluda, alebo dokonalosť sama.
Nie som totiž ani jedno, ani druhé. Nikomu neodhrýzam hlavy, a na druhej strane - fajčím, tenká som ako niť, prsia po otcovi, aj sa najedujem, aj si zanadávam, aj sa poľutujem, aj si poplačem, ak mám pocit, že mám prečo... a tak ďalej.

No jo, ja mám aj POCITY.
Nie som mašina.
Som úplne obyčajný človek.

Mám svoju rodinu, svoj domov, svoje potreby a túžby, svojich vlastných nesmrteľných chrústov, ktorých pitvem dokola, a neraz pritom neviem, kam z konopí.
Ale nič z toho nepoužívam ako výhovorku, prípadne ako "dôvod" ospravedlňovať sa sama pred sebou (a/alebo pred druhými, a/alebo aj-aj), že som niekde urobila chybu. To je môj problém, je na mne, ako sa s tým ne/vyrovnám.

Ak niekto nemá chuť na stretnutie, kde je viac ľudí pokope, chápem. Sú aj ťažkí introverti.
Pred nejakými troma rokmi som tu pozývala aj ku mne domov. Nie je problém nájsť ma v reále, ale nik nemusí googliť a pátrať. Stačí mi poslať mail, obratom (alebo akonáhle sa k tomu dostanem, nie som pri NTB 24 hodín denne a 365 dní v roku) mu pošlem moju adresu, aj dni, kedy doma nie som (tých je podstatne menej, takže by bol ich zoznam kratší).
Za tie tri roky túto ponuku nevyužil nikto z mojich "oponentov", tak len pre poriadok uvádzam, že stále platí. Ktorákoľvek z naničmám kedykoľvek môže prísť, aj bez ohlásenia, aj o polnoci, nikoho nevyhodím. Môže sa prísť pozrieť, ako žijem, s kým žijem, aké sú naše banánové deti, že mám v komore bordel a v kúpeľni neumyté umývadlo.

Som totiž človek.