Stále sa učím

Včera sme si urobili s Matúškom výlet do Zoo Lešná.Len ja a on.

Chcela som to tak, bola som tam asi pred mesiacom s Filipkom na koncoročnom výlete, ktorý organizovalo naše CVč-ko-Matúško vtedy odmietol ísť.

A tak som teraz chcela ísť sama s Matúškom.Len tak prežiť si to spolu, pretože máme za sebou náročné mesiace a on si držal odo mňa akísi odstup, ktorý bol spôsobený tým, že dlhodobo bola pozornosť upriamená na Filipka.

Výlet bol úžasný.Máme množstvo nádherných zážitkov.Zážitky typu: pelikán vytrepaný na lavičke v parku- stálii sme od neho asi na krok, až po prechod voliérou plnou supo, kde sme spočiatku mali pocit, že veď tuto nič nie, keď v tom nám zrazu tesne ponad hlavy preletel obrovský sup.

Zážitky máme krásne, Matúško sa konečne v mojej prítomnosti akosi uvoľnil, nafotil nádherné fotky foťákom, ktorý mal na tento účel požičaný od tatina a skonštatoval, že mi ďakuje za krásny výlet, že je rád, že som ho tam zobrala, aj keď to spočiatku odmietal.

No ale aby som nezaspala na vavrínoch, aby som sa náhodou len tak nevytešovala ako nám bolo super, aby som mohla stúpať ďalej tak ma doma Filip zmrazil.No ani nie tak zmrazil, ako bol opäť raz sám sebou v podobe, ktorú sa učím chápať, ktorej sa učím porozumieť a ktorá ma vždy obohatí.

Kúpila som vstupenky na muzikál Mnišky-no nechoďte naň, keď to máte rovno pod nosom- bude v našom kulturáku.Taaak sa teším, aj Matúško sa teší.

Ale Filip odmieta ísť.Že on tam proste ísť NECHCE.A tak som mu povedala: Filipko ved ty vôbec nezdielaš moje nadšenie.

Filip sa na mňa pozrel a skonštatoval: No vieš ja najradšej zdieľam vo svojom vnútri svoje vlastné nadšenie.

Je mi to tak trošku ľúto, že nechce ísť, že nezdieľa moje nadšenie, no teším sa, že cíti,vníma pociťuje v každom jednom momente svojho bytia sám seba, že napriek tomu, že často intenzívne vníma bolesti druhých ľudí, dokáže tak jasne a presne vyjadriť čo cíti aj on sám...